Riešením by bolo takzvané doplnkové zdravotné poistenie. V súvislosti s ním vypracoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že by ľudia na Slovensku oň záujem skutočne mali. A predovšetkým v rámci stomatológie. „Až 50 percent respondentov by využilo pripoistenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti o zuby,“ informuje úrad o výsledkoch aprílovej ankety.
Znamenalo by to doplatiť si niečo nad rámec povinného odvodu za zdravotné poistenie, ale na druhej strane s istotou, že na platbu vyššej sumy na účtenke už nebudete sami. Samozrejme, na dobrovoľnej báze. Podľa prieskumu je väčšina ľudí ochotná za pripoistenie zaplatiť päť eur mesačne, takmer desatina Slovákov by siahla i hlbšie do vrecka – na dvojnásobok spomínanej sumy. A len štyri percentá si vedia predstaviť platiť pravidelne 15 a viac eur.
Ako to u nás (ne)funguje
Téma však u nás nie je ničím novým. „Krátka odpoveď na otázku, prečo dnes nemáme na slovenskom trhu relevantný produkt zdravotného pripoistenia je – chýbajúci nárok pacienta. Ak nemám jasne zadefinované, čo, kde a kedy môžem dostať z verejného zdravotného poistenia, je ťažké k tomu spraviť komerčnú nadstavbu,“ konštatuje analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský a dodáva, že aj ich vlaňajší prieskum ukázal, že zhruba štvrtina dospelých Slovákov by bola ochotná platiť dodatočné mesačné platby za nadštandard v zdravotníctve. „Odhadom by to znamenalo trh zhruba vo veľkosti 400 miliónov eur ročne,“ vyčísľuje.
Jeho slová potvrdzuje pre Štandard aj manažér odboru PR poisťovne Dôvera Branislav Cehlárik. „Aby sa to zmenilo, je potrebné preťať gordický uzol nároku pacienta – na čo presne má/nemá nárok z verejného zdravotného poistenia – a rovnako mať stanovený aktualizovaný katalóg výkonov,“ konštatuje a dodáva, že je nevyhnutná podpora štátu od legislatívy až po možné daňové a iné úľavy s odvolaním na skúsenosť iných krajín, kde to pripoistenie funguje.
Poisťovňa Dôvera by každú zmysluplnú príležitosť na pripoistenie privítala, pretože ide o pridanú hodnotu pre poistenca. Cehlárik však upozorňuje na to, že je potrebné mať primerané očakávania ohľadom zdrojov. „Pripoistenie totiž nikde netvorí veľkú časť zdrojov v zdravotníctve. Najčastejšie sú to jednotky percent z celkových príjmov v sektore,“ dodáva. Úrad pre dohľad však doplnkové zdravotné poistenie vidí ako zdroj, ktorý by príjmy i zisky zdravotných poisťovní zvýšil, zároveň by bolo nástrojom zníženia nákladov poistencov. A práve poisťovne by sa tak stali tvorcami produktov pre pripoistených, aby sa im komfort výrazne zvýšil.
Otázne je, či by to bolo pre poisťovne zaujímavé. A ak áno, ako by sa zmena realizovala. „Je nutné spresniť legislatívu v oblasti regulácie pripoistenia poskytovaného popri verejnom zdravotnom poistení tak, aby pripoistenie zmiernilo finančné problémy sektora a neprinieslo nové nepokryté riziká,“ hovorí pre Štandard Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Slovensko podľa nej nie je krajina, ktorá by dokázala z terajšieho nastavenia verejného zdravotného poistenia zabezpečiť všetko, čo súčasná medicína ponúka. Preto je potrebná reforma financovania zdravotnej starostlivosti, ktorá musí ísť ruka v ruke s nastavením nároku pacienta a pripoistenia, spoluúčasti alebo zvýšenia odvodov. „Treba však pripomenúť, že zdravotnú politiku v štáte nemajú v rukách zdravotné poisťovne, ale Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,“ dodáva.
Viacero plusov
Rozšírenie poistenia by podľa poisťovní prinieslo viac plusov. „Doplnkové zdravotné poistenie je správna cesta k tomu, ako z neudržateľného systému verejného zdravotného poistenia urobiť efektívny zdravotnícky systém,“ tvrdí pre Štandard Kristína Baluchová, hovorkyňa poisťovne Union. Jeho zavedenie by mohlo prispieť tak k riešeniu kontinuálneho problému podfinancovania, ako aj k vylepšeniu dostupnej zdravotnej starostlivosti. A tu, ako sme svedkami aj v poslednom období, sa situácia výrazne zhoršuje. Chýbajú pediatri a aj iní špecialisti, nie je nič výnimočné, že na niektoré vyšetrenia sú čakacie lehoty aj pár mesiacov. „Na implementáciu je potrebná odborná diskusia so všetkými zainteresovanými stranami – Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ministerstvom zdravotníctva, pacientskymi organizáciami, zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje hovorkyňa.
Aj Asociácia na ochranu práv pacientov by toto poistenie privítala. „Pacienti podporujú možnosť pripoistenia na tie typy a služby v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú v základnom balíku povinného zdravotného poistenia a na tie choroby, ktoré majú nižšiu ako 100-percentnú úhradu z povinného zdravotného poistenia,“ uzatvára viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Elena Marušáková.
Vlachynský však poukazuje na to, že otázka nie je, či pripoisteniu otvoriť dvere, alebo nie. „S tým, ako sa bude dostupnosť zdravotnej starostlivosti vo verejnom systéme zhoršovať, bude rásť dopyt po komerčných službách a trh naň bude odpovedať platenými službami," konštatuje. Otázka preto podľa neho znie, či takýto systém vyrastie úplne paralelne voči verejnému systému a vytvoria sa tak dve rôzne zdravotníctva pre dve skupiny ľudí. „Alebo sa vládam podarí nájsť cestu, ako oba systémy skĺbiť a otvoriť ich výhody pre čo najširšiu skupinu ľudí. Bude si to však vyžadovať zásadnú zmenu politického myslenia," uzatvára analytik.