Jeho slová okamžite dementoval Hlas. A krátko po ňom aj Smer: „Danko nás vždy vedel prekvapiť…“ Ak Smer vyhrá voľby a bude schopný zostaviť koalíciu, o funkciu premiéra sa vraj bude uchádzať Fico.
Danko opäť pôsobí ako babrák. Treba však dodať, že tentoraz mala otázka, na ktorú odpovedal, reálny základ. Problémom boli len Dankove nie veľmi presné odpovede.
Robert Fico ešte pred letom poslal Pellegrinimu odkaz, že je pripravený spolupracovať s Hlasom v novej vláde. A zároveň je pripravený rokovať aj o možnosti, že post premiéra by za istých podmienok nemusel obsadiť víťaz volieb, ale Pellegriniho Hlas.
Staršia ponuka Fica však exspirovala. Je neaktuálna.
Dôvody sú dva. Prvým je to, že Pellegrini nereagoval. Nijaké rokovania na túto tému neboli. A preto nemôžu existovať ani predbežné dohody.
Druhým dôvodom je nová politická realita. Neformálna ponuka Fica pre Pellegriniho prišla v čase, keď Smer predbehol Hlas. Vymenili si pozície jednotky a dvojky. No Smer ďalej ostával v izolácii.
Dnes vyzerá politická mapa úplne inak. Smer má podľa niektorých prieskumov nakročené blízko k hranici 25 percent. Hlas padá na tretiu pozíciu (ak ho predbehne Republika, skončí na štvrtej).
Navyše, v lete vyskočila nad päť percent Dankova SNS. Na opačnom konci sa zas spoľahlivo prepadli Hegerovi Demokrati. A blízko rizikového pásma sa topia aj strany ako SaS či Obyčajní. Istý postup nemajú ani Sme rodina a KDH.
Jendoducho: politické možnosti Smeru sú dnes širšie ako pred troma mesiacmi. Naopak, široký protificovský front má trhliny. A pozícia Hlasu ako rozhodujúcej strany je čoraz viac labilná.
Fico dnes nemá dôvod opakovať najvyššiu ponuku pre Pellegriniho. Na obrat v politike Hlasu mu po novom stačí oveľa menej.
Trúfalé odkazy Fica, že sa po prípadnom víťazstve Smeru bude uchádzať o funkciu premiéra, pôsobia prirodzene.
Napokon, Fico už v podobnej pozícii bol. Stalo sa to v roku 2016. Vo voľbách bol pre väčšinu spoločnosti aj väčšinu strán neprijateľný. Lenže po voľbách, ktoré vyhral Smer, to Fico otočil. Dokázal zlomiť Bugárov Most, Procházkovu Sieť aj SNS.
Bugár a Procházka sa na rokovaniach o koalícii so Smerom pokúsili napnúť svaly. Navrhli, aby v novej vláde neboli Fico ani Kaliňák.
Mali na to dobré argumenty (v spoločnosti to vrelo, lebo očakávala zmenu). No nemali na to silu.
Fico Bugárovi a Procházkovi vysvetlil, že ak je pre nich neprijateľné vedenie Smeru, znamená to, že vláda so Smerom nebude. A Most so Sieťou sa môžu vrátiť k rokovaniam s Matovičom, Sulíkom a Borisom Kollárom. A ak sa im to opäť zasekne, stretnú sa v nových voľbách.
To Bugára s Procházkom vydesilo ešte viac ako kompromisy so Smerom. Personálne podmienky išli rýchlo nabok. Pretože Smer bol príliš silný. Most so Sieťou boli na dne. Prípadné nové voľby by ich mohli zničiť. A na vládu s Matovičom a Sulíkom (pravdepodobne krátku) nemali nervy.
Slovom, Fico to v roku 2016 pretlačil. Lebo alternatívy by boli pre jeho malých partnerov likvidačné.
Dnes to má Fico o niečo ťažšie. Za jeho neprijateľnosťou už nie sú len politické faktory, ale aj geopolitické. Rámec však vyzerá podobne ako vo voľbách 2016. Ak bude Smer dominantná strana s vysokou verejnou podporou a alternatívy so širokými koalíciami budú vyzerať divoko, Fico môže hrať opäť vabank. Buď zostaví vládnu koalíciu, ktorá bude rešpektovať silu Smeru, alebo si počká, ako to dopadne s alianciou Šimečka – Matovič – Pellegrini (uvádzame to len ako príklad, Matovič ešte sedem percent s istotou neprerástol).
Tým sa vlastne dostávame k ďalšiemu, tretiemu dôvodu, prečo sú už veľkorysé ponuky Fica pre Pellegriniho neaktuálne.
O silu Fica sa dnes obetavo starajú tí z opačného brehu. Krátko pred voľbami neponúkajú perspektívu, ale rozklad. Podpora progresívcov sa tradične nafukuje. Vo voľbách zrejme zarobia menej ako vo „volebných modeloch“. A všetci ostatní – SaS, Obyčajní, KDH, Sme rodina – bojujú o holé prežitie kdesi v tretej lige. Pričom budúcnosť po boku Šimečkových progresívcov ich stresuje. Všetkých. Najnovšie aj Sulíka.
Ak Šimečka na svoju stranu nezíska Hlas, jeho výkresy s novou vládou zhoria.
A ak ho získa, zhorí Hlas.
Pretože pre väčšinu voličov – a poslancov – Hlasu sú progresívci s ich čudáckou (queer) politikou neprijateľní. To bol dôvod, prečo Hlas za pol roka spadol z 21 percent na 14. A to je tiež dôvod, prečo sa poslanci Hlasu búria a tlačia na Pellegriniho, aby nezatváral dvere pred Smerom.
Ak to trochu preženieme, špekulatívna otázka o možnom prepustení premiérskeho kresla Pellegrinimu už nepatrí Ficovi. Patrí do Bruselu – podpredsedovi europarlamentu Šimečkovi. A jeho strane, ku ktorej sa dnes okrem Kolíkovej tlačí málokto.
Prípadne nikto, kto je vybavený inštinktmi a pudom sebazáchovy.