Na budove VŠVU už mesiace visí vlajka radikálnej organizácie Trantifa. Rektorka sa pri vlajke fotí, ministerstvo si umýva ruky
Na budove VŠVU v centre Bratislavy už niekoľko mesiacov visí vlajka radikálneho združenia Trantifa, ktoré je známe útokmi najmä na ženy. Rektorka, ktorej fotka pri vlajke sa nedávno objavila v médiách, na otázky neodpovedá. Ministerstvo školstva tvrdí, že s tým nič nemá.
Trantifa vlajka na budove Foto: Štandard
|
Na budove Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU), ktorá sídli v centre Bratislavy, visí už niekoľko mesiacov vlajka, ktorá sa spája s radikálnym ľavicovým združením Trantifa. To je považované za novú formu politického extrémizmu. Názov je spojením slov trans a antifa. Rovnako aj vlajka Trantify je spojením vlajky Antify a dúhovej vlajky, ktorá je symbolom LGBT hnutia.
Trantifu tvoria skupiny anarchistov, ktoré presadzujú radikálne názory o pohlaví a legitimizujú násilný boj proti tým, ktorí odmietajú požiadavky transhnutia. Útoky členov tejto organizácie sú pritom namierené najmä voči ženám. Aj preto ju za problém označila aj Reem Alsalemová, osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie voči ženám a dievčatám. Problém Trantify pred niekoľkými mesiacmi riešil aj výbor americkej Snemovne reprezentantov pre vnútornú bezpečnosť.
Nielen na budove, ale aj v článku Denníka N
Aj napriek tomu na budove VŠVU v centre Bratislavy už niekoľko mesiacov visí vlajka tejto radikálnej organizácie. Fotografia s vlajkou v pozadí sa v stredu, 23. augusta, objavila aj na titulnej fotografii v rozhovore, ktorý vyšiel v Denníku N. Autorom fotografie je Vladimír Šimíček. Je na nej Martin Zaiček a Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU. Tí v rozhovore hovoria o snahe Spoločnosti Jaromíra Krejcara obnoviť liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Zaiček a Kolesová sú obaja členmi Spoločnosti Jaromíra Krejcara.
Foto: reprofoto Denník N
Rektorka bola v minulosti ostrá, dnes nereaguje
Rektorke VŠVU Koklesovej sme sa opýtali, či je v poriadku, aby bolo na budove verejnej vysokej školy vyvesená vlajka, ktorá je spájaná s radikálnou organizáciou, ktorá je známa páchaním násilia, a to najmä na ženách. A tiež na to, či by nebolo vhodné zvesiť túto vlajku. Do uzávierky nám však aj napriek opakovaným žiadostiam nezaslala žiadne stanovisko.
V minulosti pre Denník N k téme dúhovej vlajky napísala, že „všetky verejné a štátne inštitúcie v civilizovanom svete si vyvesením zástav pripomínajú LGBTI komunitu, vyjadrujú jej podporu a hovoria o tom, že je rovnocennou súčasťou našej spoločnosti, že prináša hodnoty kultúrne, vedecké, civilizačné."
Text napísala, keď do parlamentu predložili poslanci Tomáš Taraba a György Gyimesi návrh zákona, ktorý by zakazoval vyvesovanie dúhových vlajok na štátnych budovách. Koklesová to komentovala slovami: „Ak by Gyimesi alebo Taraba požiadali o vstup do budov VŠVU, ostali by stáť pred budovou. Sú menej ako posvätná akademická pôda. A treba sa na nich dívať zvrchu, pretože nepatria do nášho demokratického spoločenstva."
Rektorka Koklesová s dúhovou vlajkou na balkóne budovy VŠVU. Foto: FB/Katedra fotografie a nových médií VŠVU
Ministerstvo školstva si umýva ruky, vnútro nereaguje
O vyjadrenie sme požiadali aj ministerstvo školstva. Aj ich sme sa opýtali, či je v poriadku, aby bola na budove verejnej vysokej školy vyvesená takáto vlajka. A tiež, či ministerstvo podnikne nejaké kroky vedúce k tomu, aby bola z budovy odstránená.
Reakcia ministerstva bola stručná. „Považujeme za potrebné osloviť príslušný rezort, v ktorého pôsobnosti je používanie (štátnych) symbolov. Ministerstvo školstva nemá kompetenciu posudzovať používanie, posudzovanie a odstraňovanie vlajok na verejných budovách, vrátane verejných vysokých škôl, ktoré sú verejnoprávne a samosprávne inštitúcie s vlastnou autonómiou,“ znela odpoveď tlačového oddelenia ministerstva školstva.
Obrátili sme sa preto aj na ministerstvo vnútra. Do uzávierky nám však odtiaľ žiadna odpoveď neprišla.
Anarchicko-komunistická ideológia
Julio Rosas, autor knihy Fiery But Mostly Peaceful (Ohnivý, ale väčšinou pokojný), ktorá je o násilných protestoch hnutia Black Lives Matter, a ktorý skúmal aj prostredie Trantify, sa pre britský portál Daily Mail vyjadril, že ľudia z tohto prostredia vyznávajú ideológiu anarchicko-komunistického typu.
To dokazuje aj krátky pohľad na miesta, kde sa dá táto vlajka kúpiť. Ak si zadáte jej názov do internetového vyhľadávača, ten vám medzi prvými ponúkne možnosť zakúpiť si vlajku vo vydavateľstve Calton Books. Na ich stránke vás hneď privíta nadpis, v ktorom sa píše: „Vitajte v najlepšom, trošku radikálnom kníhkupectve na svete.“ V logu tohto vydavateľstva sa pritom nachádza komunistická červená hviezda.
Podľa Rosasa ľudia pôsobiaci v rámci Trantify považujú odporcov radikálnych požiadaviek transhnutia za ľudí, ktorí páchajú takzvanú transgenocídu. Preto členovia Trantify odôvodňujú použitie násilia ako obranu proti genocíde. Násilie z ich strany je pritom často namierené na ženy.
Násilie na ženách
Jedným z najznámejších prípadov je napadnutie Kellie-Jay Keen Minshullovej, ktorá je známa ako Posie Parker. Tá po celom svete organizuje podujatia s názvom „Let Women Speak” (Nechajte ženy prehovoriť). Pri jednom z týchto podujatí, ktoré sa konalo na Novom Zélande, ju napadli transaktivisti, ktorí ju obliali paradajkovou omáčkou. Z miesta, kde sa malo podujatie uskutočniť, ju museli policajti eskortovať priamo na letisko. Transaktivisti pritom napadli aj ďalšie účastníčky podujatia.
Podujatie Let Women Speak sa v júni tohto roka konalo aj vo Viedni a v Ženeve. Druhé podujatie muselo byť pre hrozby zo strany transaktivistov predčasne ukončené.
Témou sa západná spoločnosť začala viac zaoberať po tom, čo transaktivisti napadli aj americkú plavkyňu Riley Gainesovú. Tá je známa vďaka boju proti tomu, aby mohli muži, ktorí sa vyhlásia za ženy, športovať spolu so ženami. Incident sa odohral keď Gainesová vystupovala na univerzite v San Franciscu. Transaktivisti najprv neustále prerušovali jej príhovor a neskôr ju napadli.
Plavkyňu vtedy fyzicky napadol muž prezlečený v ženských šatách. Ten ju údajne niekoľkokrát udrel do oblasti hlavy a krku. Polícia ju musela chrániť a pred rozvášneným davom ukryť v jednej z miestností v budove univerzity. Gainesová v nej napokon strávila až tri hodiny.
Po tomto incidente na problém s Trantifou upozornila aj Reem Alsalemová, osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie voči ženám a dievčatám. Alsalemová pre Daily Mail povedala, že tento prípad potvrdzuje „rastúci trend, ktorý pozoruje“ v súvislosti s násilím páchaným na ženách, ktoré odmietajú súťažiť s mužmi alebo protestujú proti tomu, aby sa v ženských šatniach či väzniciach nachádzali aj muži.
Úradníci v USA a ďalších západných krajinách, ktorých sa tento problém týka, musia „zabezpečiť, aby bola sloboda prejavu a myslenia, a to aj v otázkach pohlavia, rodu a rodovej identity, chránená a podporovaná“, povedal Alsalemová.
Alsalemová v máji vydala k téme aj vyhlásenie. „Som znepokojená tým, že vo viacerých krajinách globálneho Severu sa zmenšuje priestor pre ženy a feministické organizácie a ich spojencov, aby sa mohli zhromažďovať a/alebo pokojne vyjadrovať a požadovať rešpektovanie svojich potrieb na základe pohlavia a/alebo sexuálnej orientácie,“ píše sa v ňom.
Pre úplnosť dodajme, že tieto slová vyvolali ostrú reakciu v transprostredí. Jej výsledkom je petícia niektorých feministických organizácií a transaktivistov, ktorí tvrdia, že Alsalemová zneužíva feminizmus a vyjadruje sa v rozpore s ľudskými právami. Ďalšie feministické organizácie a osobnosti v reakcii na to spustili petíciu na podporu spravodajkyne.
Trans prostredie a násilie
Niektorí komentátori spájajú s Trantifou aj masovú streľbu, ktorá sa odohrala v marci na základnej škole v Nashville. Pri nej Audrey Hale, transosoba, ktorá sa narodila ako žena a prechádzala tranzíciou, zastrelila tri deväťročné deti a troch zamestnancov školy. Manifest, ktorý po sebe zanechala, polícia odmietla zverejniť.
Samostatnou kapitolou je neustále sa zvyšujúci počet obrázkov a videí s násilnou tematikou, ktoré na sociálnych sieťach šíria rôzni transaktivisti. Na nich sa často nachádzajú strelné zbrane a neraz obsahujú výzvy na „sebaobranu“.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
