Sú adolescenti spôsobilí užívať hormóny na zmenu pohlavia? Projekt podporený rezortom školstva hovorí áno

Batka a spol. naznačujú, že jediným možným prístupom k detskej „transrodovosti" sú podľa nich medicínske zákroky, ktoré obvykle zahŕňajú aj chirurgické odstránenie zdravých pohlavných orgánov. V rovnakom dokumente dodávajú: „Riešiteľský kolektív vychádza tiež z predpokladu, že tento fenomén nie je možné vyliečiť pomocou psychoterapie a zásadné medicínske zásahy predstavujú možné formy terapie."

Projektom by podľa vlastných slov chceli ovplyvniť slovenskú legislatívu. „Výsledky výskumu môžu byť využité pri formulovaní štandardov zdravotnej starostlivosti," stojí v popise Batkovej iniciatívy.

V mnohých krajinách, kde v súčasnosti „transrodoví" maloletí môžu od lekára získať na predpis hormóny, vyžaduje legislatíva súhlas zákonných zástupcov. Podobné ustanovenie platí napríklad v Českej republike. Projekt slovenského teológa sa zamýšľa aj nad spôsobmi, ako by sa tento súhlas dal v budúcnosti obísť.  

„V ideálnom prípade by malo ísť o konsenzuálne rozhodnutie adolescenta i zákonných zástupcov," píše Ľubomír Batka. Ale ak rodič nesúhlasí s voľbou dieťaťa, nemalo by sa na jeho názor prihliadať. „V prípade konfliktu názorov možno súhlasiť s A. Erdösovou, ktorá pri téme zmeny pohlavia uvádza, že je ,potrebné v rámci liečby priznávať čo najširšiu autonómiu adolescentom, a to aj za vylúčenia informovaného súhlasu rodičov’,” dodáva riešiteľ v texte, ktorý je jedným z výstupov projektu. 

Súčasťou Batkovho projektu bola aj konferencia, ktorá sa na Právnickej fakulte UK konala na jeseň roku 2022, ako aj zborník s príspevkami z podujatia. Publikáciu vzápätí organizácia Inakosť nominovala na cenu Počin roka, ktorá sa „udeľuje za aktivitu, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI ľudí".

Konferencia 2022

Na podujatí s názvom Interdisciplinárne aspekty postavenia transrodových ľudí v spoločnosti vystúpila aj podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková či zástupkyne pro-trans organizácií Inakosť a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Zo slovenskej lekárskej obce na septembrovej konferencii do diskusie prispeli osoby, ktoré sa zasadzujú za uvoľnenie pravidiel pre medicínsku a úradnú „zmenu pohlavia", Barbora Vašečková a Michal Patarák. 

Z Rakúska si organizátori pozvali dvoch lekárov, ktorí sa venujú aj výskumu v oblasti transgenderizmu. Lovro Marković pracuje na rakúskom ministerstve zdravotníctva a zároveň vyučuje na Viedenskej univerzite.

V štúdii, ktorú Marković zverejnil v roku 2021, sa vyjadril v prospech medicínskych zákrokov na „transrodových" deťoch, keď napísal: „(...) štúdie ukazujú, že transrodové predpubertálne deti (...), ktoré dostali zdravotnú starostlivosť potvrdzujúcu ich rod a bolo im umožnené prezentovať sa nimi preferovanou rodovou identitou, preukazovali menej známok depresie a úzkosti."

Marković je členom výskumného tímu ďalšieho lekára z Rakúska, Igora Grabovaca, ktorý na konferencii tiež vystúpil s príspevkom. Obaja sú súčasťou dúhových projektov a Grabovac zároveň o sebe tvrdí, že jeho témami sú okrem iného „LGBT zdravie" a „diverzita v medicíne". 

Okrem lekárov na podujatí predniesol príspevok aj transsexuál menom Zara Kromková, ktorý pôsobí v košickom komunitnom centre Prizma. Jeho poradňa „sprevádza mladých transrodových a nebinárnych ľudí pri tranzícii" a poskytuje im informácie o „zdravotníckej pomoci". 

V rámci prednáškového bloku s názvom Skúsenosti zo života predniesli príspevky aj matky „transrodových" potomkov, ktoré sú na Slovensku poprednými aktivistkami v oblasti transideológie – Viera Hincová a Pavlína Fichta Čierna.

Psychologička Hincová sa v apríli pre magazín Queer Slovakia vyjadrila, že keď sa jej narodil syn, cítila, že je v skutočnosti dcérou. „Zaujímavé je, že keď sa mi narodila, mala som v hlave, že sa mi narodila dcéra. Túto myšlienku som však potom potlačila, lebo sme jej pripísali mužský rod a vravela som si, že nemôžem svoje dieťa neprijať,” povedala Hincová. 

Umelkyňa a pedagogička Pavlína Fichta Čierna zasa v marci 2023 pôsobila ako kurátorka výstavy v košickej Tabačke, kde tínedžeri študujúci na stredných školách umelecky zachytávali „nepriateľské nastavenie (slovenských) stredných škôl voči transrodovým a queer študentom a študentkám". 

Zborník 2022

Podobne ako konferencia, ani zborník z nej neponúka kritické pohľady na medikalizáciu „transrodovej" mládeže. Jediný náznak pochybnosti sa objavuje v príspevku Ľubomíra Batku, ktorý píše: „Miera autonómie pri adolescentoch nie je identická s mierou autonómie dospelého človeka."

Batkovým riešením tejto situácie však nie je neponúkať adolescentom nezvratné medicínske zásahy. Navrhuje v ich prípade postupovať opatrnejšie a individuálne: „Riešením sa ukazuje zvoliť individuálne prístupy a s narastajúcou mierou autonómie a pribúdajúcou schopnosťou prebrať zodpovednosť vnímať informovaný súhlas nielen ako dovolený z hľadiska práva, ale aj z hľadiska etického."

Nie všetky príspevky do zborníka sa zaoberajú adolescentmi, pretože publikácia je zameraná na slovenský transgenderizmus ako taký. Maloletých si všíma text Tamary Čipkovej, ktorá na Univerzite Komenského pôsobí ako „dôverná osoba" pre „študentstvo a zamestnanectvo" v prípadoch obťažovania. V článku Informovaný súhlas pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému dieťaťu sa právnička venuje problému informovaného súhlasu dieťata vo všeobecnosti. Z kontextu je však zrejmé, že pod zdravotnou starostlivosťou autorka rozumie aj medicínske zákroky na zmenu pohlavia. 

Za pozornosť stojí aj text z pera spomínanej Viery Hincovej. Psychologička do zborníka prispela článkom s názvom Aktuálna situácia transrodových ľudí na Slovensku z pohľadu intersekcionality transrodovosti a zdravotného znevýhodnenia. Hincová, ktorá o sebe tvrdí, že sa nachádza na autistickom spektre, čitateľov oboznamuje s tým, že jej „dcéra [sic] bola diagnostikovaná ako aspergerka”. Keď jej tento syn o štyri roky neskôr oznámil, že je „transrodový”, Hincová ho odkázala na slovenské transaktivistické organizácie. 

„Zdravotná a komplexná podpora transrodových detí a mladých ľudí je život zachraňujúca zdravotná starostlivosť," dodáva v článku Hincová a na ilustráciu uvádza údajný prípad z praxe. Podľa jej slov ju kontaktovala matka 12-ročného „transrodového syna" a poslala jej fotografiu, na ktorej malo toto dievča „celé ruky a nohy posiate jazvami zo sebapoškodzovania". 

„Spúšťa sa u neho [sic] anorexia, ktorou sa pravdepodobne snaží zbaviť sa menštruácie a telesných zmien, pretože iná forma liečby v jeho [sic] veku nie je dostupná,” dodáva Hincová, pričom „inou formou liečby" pravdepodobne psychologička myslí medicínske zákroky ako blokátory puberty alebo chirurgické odstránenie pohlavných orgánov. 

Súčasťou Batkovho výskumného projektu, ktorý sa končí v roku 2023, bude aj septembrová konferencia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Kto na podujatí s názvom Quo Vadis postavenie transrodových ľudí na Slovensku vystúpi, zatiaľ nie je známe.