Návrh nového zákona je podľa Stetter-Karpovej len začiatok, ktorým sa „nasadenie za zlepšenie spoločenskej účasti trans- a interľudí“ skončiť nesmie. Svoje kladné stanovisko k návrhu zákona vydal ZdK už procese prípravy v máji: „ZdK vyslovene víta stanovený cieľ pripraviť jednotné pravidlá zmeny pohlavia a mena v občianskom registri na základe vlastného rozhodnutia jednotlivca.“
Ústredný výbor zároveň potešilo jasné oddelenie rozhodnutia úradnej zmeny mena a pohlavia od telesných zmien cestou medicínskych zásahov. V tlačovom vyhlásení ZdK detailne kvituje proces zmeny pohlavia a mena, ktorý ráta už len s trojmesačnou čakacou lehotou od dátumu podania, pričom sa upustilo od ďalších obmedzení v podobe medicínskych posudkov.
Návrh zákona stanovuje vekovú hranicu štrnásť rokov. Pred jej dosiahnutím podajú návrh na úradnú zmenu mena a pohlavia zákonní zástupcovia dieťaťa, kým po jej dosiahnutí sa vyžaduje už len ich súhlas. Výnimku z tohto pravidla predstavuje postoj zákonných zástupcov, ktorý by ohrozoval „dobro dieťaťa“. A tu narážame na problém interpretácie.
Diskriminácia „trans“ a „inter“ osôb v cirkvi?
Irme Stetter-Karpová hodnotí zmenu legislatívy ako následok dôležitej „zmeny paradigmy“, ktorá sa „musí prejaviť aj v rímskokatolíckej cirkvi“. Predsedníčka ZdK v zverejnenom vyhlásení ubezpečuje, že „uznanie práv trans a inter osôb je aj v cirkvi na dennom poriadku“. O aké uznanie, respektíve porušovanie práv uvedených osôb v cirkvi ide, už tlačové vyhlásenie nespresnilo. Len v závere odkázalo na minuloročný text s rovnakou podporou pripravovaného návrhu.
Zhromaždenie ZdK vtedy zdôvodnilo svoju podporu návrhu zákona „kresťanským obrazom človeka, ktorý zdôrazňuje rovnakú hodnotu každého človeka“. Kritici si všimli, že ZdK vtedy podporil návrh zákona, ktorý ešte ani nebol definitívne sformulovaný.
Autor publikácie Teologicky myslieť s Benediktom XVI. Thorsten Paprotny vo svojej reakcii na tlačovú správu poukazuje na fakt, že hoci Katechizmus Katolíckej cirkvi trans ani inter osoby vyslovene nespomína, môžeme na nich analogicky vztiahnuť vyjadrenia o homosexuáloch, medzi ktorými najmä bod 2358 formuluje jasne: „Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.“
Vonkoncom problematické je však vyvodenie záveru, že zmena spoločenskej paradigmy musí zákonite viesť k zmene paradigmy teologickej a cirkevnej. Paprotny vyjadrenie ZdK zásadne odmieta ako reprezentatívny názor „väčšiny katolíkov žijúcich v Nemecku, ktorí nie sú vernými učeníkmi takzvanej pokrokovej koalície“. Je preto zarážajúce, s akou samozrejmosťou vedenie ZdK vydáva svoje postoje za postoje celej katolíckej cirkvi v Nemecku.
Protirečí sám sebe
Otvorenou podporou návrhu zákona o sebaurčení Ústredný výbor nemeckých katolíkov neprotirečí len mnohým nemeckým katolíkom, ale aj sám sebe. Vychádzajúc z biblického citátu „ako muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 28), vydalo vedenie ZdK ešte v novembri 2017 k zámeru legislatívneho zavedenia tretieho pohlavia negatívne stanovisko.
Je otázne, či za aktuálnou zmenou naratívu stojí viac zmena spoločenskej klímy alebo vedenia ZdK. Očividne si tu však niekto pomýlil cirkev s parlamentnou demokraciou, v ktorej definície a prirodzené pojmy musia závisieť od nestálych individuálnych pocitov.