Čo však ľudia pomerne prekvapene zaznamenali, bola nielen nízka úroveň priebehu zasadnutia, ale aj kritické postoje veľkej časti Súdnej rady voči jej predsedovi. Táto časť členov súdnej rady v zložení sudcov Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren a Dana Jelínková Dudzíková zverejnili podľa ich názoru prehľad porušení zákona zo strany predsedu Jána Mazáka. Nejd pritom o nevýznamný počet, ale rovno dve desiatky prípadov, ktoré naformulovali ako bod na zaradenie do programu nasledujúceho zasadnutia Súdnej rady v septembri 2023.
Menovaní členovia Súdnej rady sú presvedčení, že kroky Jána Mazáka a jeho verejné vyjadrenia vedú k prehlbovaniu nedôvery verejnosti v justíciu. Rozsiahly zoznam ich podozrení z porušenia zákona zo strany predsedu Súdnej rady sa začína rovno tvrdením, že Ján Mazák porušil Ústavu a zákony Slovenskej republiky a diskriminoval budúcich uchádzačov vyhlásením výberového konania v roku 2021 na obsadenie voľných miest na Najvyššom správnom súde.
Porušenia vraj spočívali v tom, že zvýšil požadovaný vek uchádzača z 30 na 40 rokov, a dĺžku vykonávania jeho praxe z 10 na 15 rokov, hoci to zákon nevyžaduje. Predseda Súdnej rady však túto chybu opravil zmenou vyhlásenia so správnymi požiadavkami.
V druhom bode vyčítajú členovia Súdnej rady hrubé osočenie zvoleného zástupcu Poradnej rady európskych sudcov Františka Moznera zo strany Jána Mazáka. Toho sa vraj dopustil tým, že Moznera označil v liste adresovanom Poradnej rade za podozrivého z pokusu o spoluprácu s väzobne stíhanými osobami podozrivými z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ján Mazák to tvrdil na základe pasáží z aplikácie Threema Mariána Kočnera. Po tom, ako na neho Franišek Mozner v tejto veci podal žalobu na ochranu osobnosti, sa mu Ján Mazák písomne ospravedlnil a požiadal predsedníčku Poradnej rady, aby na jeho difamačný list neprihliadala.
V roku 2020 na zasadnutí Súdnej rady riešili dopravné priestupky kandidáta na budúceho sudcu. Ten tvrdil, že pri dopravnej nehode uzavrel zmier s poškodeným. Predseda Ján Mazák v tejto veci tvrdil, že nenašiel žiaden prípad štatistiky uzavretia zmieru v takejto veci, a kandidát na sudcu nezískal dostatok hlasov na zvolenie. Obrátil sa preto na ústavný súd, ktorý nielen konštatoval porušenie jeho práv zo strany Súdnej rady, ale aj absenciu podkladov štatistík, z ktorých mal vychádzať Ján Mazák. Na druhú stranu potvrdil, že štatistiky o uzavretí zmieru v prípadoch nehôd, v rozpore s tvrdením Jána Mazáka, skutočne existujú. Členovia Súdnej rady preto zhodnotili tento postup predsedu ako verejné klamstvo, ktoré malo podľa ústavného súdu podstatný vplyv na nezvolenie kandidáta na sudcu.
Predseda sa údajne dehonestujúco vyjadroval aj o sudcoch podpísaných v otvorenom liste z roku 2021, ktorý mu adresovali. Vyčítali mu jeho neprimerané útoky na sudcovský stav, manipulovanie verejnou mienkou a znižovanie dôveryhodnosti. Na ich adresu sa následne Mazák mediálne vyjadril, že nepotrebuje dôveru tých, ktorí po tragickom roku 2020 nehľadajú pokoru, nápravu a očistu justície, ale útočia na ľudí s iným názorom.
Za klamlivé považujú členovia Súdnej rady aj Mazákove tvrdenia v jeho stanovisku ku kauze Pčolinský, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci a že prokurátor nie je pánom prípravného konania. Toto stanovisko zaujal k využitiu § 363 trestného poriadku generálnym prokurátorom, čím generálny prokurátor spochybňuje sudcovskú spôsobilosť rozhodovať. Tieto tvrdenia totiž vyvrátil vo svojom náleze ústavný súd posudzujúci túto vec, ktorý okrem iného rozhodol, že súd rozhodujúci o väzbe v prípravnom konaní nemá právomoc naprávať chyby vyšetrovateľa, pretože ide iba o právomoc prokurátora, a že využitie § 363 trestného poriadku nie je v žiadnom prípade možné vnímať ako spochybňovanie sudcovskej spôsobilosti, ale ako využitie základných zásad trestného konania.
Napriek tomu vraj predseda Súdnej rady tieto zavádzajúce tvrdenia šíril aj v ďalších mediálnych výstupoch, čím podľa členov Súdnej rady poskytoval verejnosti účelové lži poplatné názorom politikov, ktorí ho do Súdnej rady nominovali.
V roku 2022 údajne Mazák opäť v mediálnom rozhovore zaútočil na osoby sudcov z Bratislavy. Na to reagovala Súdna rada vyhlásením, že ide o nevhodné vyjadrenie ku konkrétnym sudcom, načo mal verejne znevážiť aj členov Súdnej rady. Tvrdením, že vzhľadom na zloženie Súdnej rady nemá potrebu sa k vyhláseniu vyjadriť a obhajovať tak svoju odbornosť.
Členovia Súdnej rady ďalej kritizujú Mazákove porušovania zákona o Súdnej rade a bránenie výkonu ich mandátu tým, že neumožnil doplniť program zasadnutia, hoci na to boli splnené zákonné podmienky, a navyše, že nepredložil členom Súdnej rady podklady, ktoré im boli doručené.
Ďalej mal bez zákonnej kompetencie zadržiavať podnet zo strany Advokátskej kancelárie Škubla a partneri, ktorý sa týkal práve zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej. Členovia mu vyčítajú aj rezignovanie na dodržiavanie európskych štandardov nezávislosti súdnictva, a to či už pri preložení sudcov alebo pri ich väzobnom stíhaní.
Namiesto toho vraj kriminalizoval celú generáciu sudcov vyhlásením, že do Súdnej rady nemajú vstupovať ľudia staršej generácie pre záťaž z minulosti, ale vítaná je tam mladá generácia medzi 30. a 40. rokom veku. Podľa jeho vyjadrení totiž iba takíto sudcovia nemali a nemajú žiadnu účasť na vytváraní kriminálneho prostredia, a to najmä na stykoch s osobami typu Kočner, Jankovská a podobne.
Toto vraj prezentoval opäť prostredníctvom médií, čím podľa členov Súdnej rady nielenže v očiach verejnosti znevažuje sudcov, ale porušuje aj prezumpciu neviny, hovorí o kolektívnej vine a kriminalizuje celé generácie sudcov bez akýchkoľvek dôkazov. V neposlednom rade členovia Súdnej rady kritizovali aj jeho ignorovanie viacerých kódexov správania sa sudcu práve v súvislosti so vzťahom Záleská – Tódová.
Všetky tieto pochybenia budú predmetom zasadnutia Súdnej rady, na ktorej by mal jej predseda vysvetliť a vyvrátiť dané podozrenia. Štyria podpísaní členovia navrhujú Súdnej rade s ohľadom na rozsah a vážnosť porušení prijať záver, že Ján Mazák ako predseda Súdnej rady porušuje svoje zákonné povinnosti. V takom prípade by bola naplnená požiadavka na odvolanie jej predsedu, ktorého môžu na návrh najmenej piatich členov odvolať, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť alebo dobrá povesť súdnictva alebo ak opakovane porušuje svoje povinnosti.
Názor vymeniť predsedu pritom už vyslovil Peter Šamko, pričom ako dôvod uviedol prílišnú ochranu sudkyne Záleskej zo strany Mazáka.
Dôveryhodnosť justície skutočne nie je vysoká a ani nikdy nebola. Nielen pre neznalosť práva verejnosti, a teda aj neschopnosti chápať fungovanie systému, ktorý nemôže byť založený na pocitoch a domnienkach. Rovnako nielen pre korupciu na súdoch a tradičných vybavovačov, ktorí existujú aj z dôvodu veľkej miery neznalosti zákona bežnými občanmi. Dôveryhodnosť justície je nízka aj pre ukážky pochybení a nadržiavania iba istej časti sudcov, ktorí delia sudcovský stav na tých dobrých a na tých zlých. Sú to pochybenia, s ktorými sa nič nerobí zväčša až do dovtedy, kým sa nevymení politická garnitúra.
Vzhľadom na to, že ide o vysoko odborné témy, pri ktorých často existujú odlišné názory aj v právnych kruhoch, samotná verejnosť nemá šancu sa správne zorientovať v tom, čo je podstatou problému a ako ho treba riešiť. Ak sa ukáže, že osoba s takou vysokou erudíciou a dosiahnutými úspechmi, ako je profesor Mazák, opakovane a z titulu svojej funkcie dokázal ako predseda Súdnej rady porušovať zákon, bude to ďalší z pohľadu verejnosti ďalší dôkaz o nenaplnených sľuboch očisty systému ako celku.