Preskočiť na obsah
EkonomikaHospodárstvo

Vyrastanie z dlhu. Realita alebo legenda?

Počas poslednej dekády a pol prichádza k rýchlemu narastaniu verejných dlhov vo väčšine vyspelých štátov. Covidová a energetická politika stimulov podrazila nohy aj takým rozpočtovým premiantom, ako bolo Nemecko.

Americká burza na Wall Street, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Americká burza na Wall Street, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Publikované: 

Jedna línia ekonómov však tvrdí, že verejný dlh nie je až taký škodlivý. Jeden z najcitovanejších ekonómov sveta a bývalý šéfekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard v roku 2019 napísal: „Verejný dlh nemusí mať žiadne fiškálne náklady.“

Nadviazal tým napríklad na nobelistu Krugmana, ktorý v 2012 napísal: „Dlh z druhej svetovej vojny nebol nikdy splatený, miesto toho sa stal irelevantný tým, ako rástla americká ekonomika.“ Dlh je investícia, investícia znamená rast, rast znamená ľahšie splácanie dlhu.

Zástancovia tohto tvrdenia sa často odvolávajú na dlhovú históriu USA v období rokov 1946 až 1974. Začalo sa rekordným vojnovým dlhom 106 percent HDP a skončilo sa dlhom vo výške iba 23 percent. Ponúkam historický príklad „vyrastania“ z dlhu.

Alebo nie? Ekonómovia Acalin a Ball z John Hopkins University v aktuálnej práci toto obdobie rozobrali detailnejšie. Z dát vyselektovali tri faktory, ktoré okrem ekonomického rastu pôsobili na dlh: rozpočtové prebytky, umelo znížená úroková miera a prekvapivá inflácia.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.