Veď Kuffa povedal pravdu

Cez víkend dostal kňaz Marián Kuffa od predsedu parlamentu Borisa Kollára Cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Kuffa počas svojho príhovoru spomenul najmä svojich spolupracovníkov a následne genderovú ideológiu. Poďakoval sa Borisovi Kollárovi, Andrejovi Dankovi a Robertovi Ficovi za to, že sa postavili proti Istanbulskému dohovoru a zopakoval svoje heslo, ktorým je, že nenávidí hriech a miluje hriešnika.

Samozrejme, celé to podal svojským štýlom. O čom svedčí aj to, že svoj prejav zakončil slovami „joj, dosť.“ Aj zo záznamu je počuť, že časť publika ho za to odmenila dobrosrdečným smiechom.

Paradoxne, Marián Kuffa si za svoj prejav vyslúžil veľkú kritiku najmä od kresťanov, pričom mnohí z nich nezabudli dodať, že sú tiež konzervatívci.

Tí Kuffovi vyčítali veľa vecí. Od toho, že prebral cenu od otca dvanástich detí s desiatimi ženami cez to, že vraj o sebe hovoril v tretej osobe (čo, mimochodom, nie je pravda), prípadne, že namiesto lásky šíri hnev, až po to, že Fico, Kollár a Danko, ktorých menoval, v skutočnosti konzervatívcom často podrazili nohy.

Väčšina z týchto námietok nestojí za reč a viac ako o Kuffovi hovorí o tých, ktorí to píšu alebo šíria.

Marián Kuffa bojoval tvrdý boj proti Istanbulskému dohovoru, v rámci ktorého navštívil mnoho miest po celom Slovensku a zohral jednu z kľúčových úloh v tom, že tento dokument slovenský parlament niekoľkokrát odmietol. Keďže v tomto zápase bojoval niekoľko mesiacov, dá sa pochopiť, že pri preberaní ceny sa za to poďakoval politikom, ktorí mali na politickom odmietnutí dokumentu zásluhu.

Iná vec je, že to urobil menovite a v strede predvolebnej kampane, čím dobre poslúžil (nielen) Borisovi Kollárovi, ktorý si Kuffu možno vybral práve pre prebiehajúcu predvolebnú kampaň.

Taktiež je pravda, že kňaz by sa mal počas predvolebnej kampane správať obzvlášť obozretne, keďže katolícka cirkev a jej predstavitelia majú dobré dôvody ostať nadstranícki a nepropagovať konkrétnych politikov či politické strany. Práve preto môžu byť podobné vyjadrenia vnímané citlivo.

Sčasti sa dá brať aj výčitka, ktorá zdôrazňuje, že Fico, Danko ani Kollár nie sú konzervatívci, ale pragmatici. Je pravda, že práve Smer dosadil na ministerstvo práce Oľgu Prietruchovú. Je pravda, že hlas Andreja Danka chýbal, keď sa hlasovalo o pomoci tehotným ženám. To isté sa dá povedať o Borisovi Kollárovi, ktorý za Záborskej návrh nezahlasoval dokonca trikrát a potopil aj schôdzu, na ktorej sa malo hlasovať o voľnej nedeli, prípadne na ktorej sa malo zamedziť úradným zmenám pohlavia.

V tomto Marián Kuffa možno nepovedal celú pravdu alebo sa nesprával obozretne.

Lenže to, že rodová (genderová) ideológia je postrachom nielen pre Slovensko a jeden z prvých dokumentov, ktoré ju mali zaviesť, bol Istanbulský dohovor, je skrátka fakt. Rovnako ako to, že Fico, Danko a Kollár majú politické zásluhy na jeho zastavení. Tak prečo by mali práve kresťania niekoho hejtovať (lebo kritika to nebola) za to, že na to poukázal?

Keby kňaz Marián Kuffa zdvihol tlak len slovenským progresívcom, dalo by sa to chápať. Ale ak si človek, ktorý sa poďakuje Ficovi, Dankovi a Kollárovi za to, že zabojovali proti Istanbulskému dohovoru, vyslúži zúrivé reakcie práve od kresťanov, mám pocit, že to niečo vypovedá skôr o ich poňatí kresťanstva.