Poľsko chce stopnúť zelenú politiku Bruselu vrátane zákazu spaľovacích motorov. Obrátilo sa na Súdny dvor EÚ

V uplynulých dňoch spustilo Poľsko frontálny útok na klimatickú politiku Európskej únie. Obrátilo sa totiž na Súdny dvor Európskej únie s cieľom nabúrať tri dôležité piliere, na ktorých stojí. Informujú o tom napríklad portál Euractiv alebo agentúra Reuters.

Varšava súd konkrétne žiada, aby zrušil nedávnu revíziu európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS), mechanizmus na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM) a dohodu o faktickom zákaze predaja áut spaľujúcich fosílne palivá.

Čo tieto zelené politiky znamenajú a aké námietky voči nim náš severný sused vznáša?

ETS vraj môže ohroziť energetickú bezpečnosť

Pokiaľ ide o reformu EU ETS, tá má – zjednodušene povedané – priniesť zásadné zníženie emisií v najbližších siedmich rokoch. Emisie skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa EU ETS vzťahuje, majú totiž podľa nového záväzku klesnúť o 62 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 2005.

Pripomeňme, že systém vznikol v roku 2005 s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov ekonomicky efektívnym spôsobom. V súčasnosti sa ním obmedzuje objem skleníkových plynov, ktoré môžu do ovzdušia vypúšťať energeticky náročné odvetvia, výrobcovia energie a letecké spoločnosti. Strop pre emisné kvóty stanovuje EÚ a jednotlivé spoločnosti kvóty buď dostávajú bezodplatne alebo si ich kupujú na trhu.

Poľsko namieta proti postupnému poklesu udeľovania bezplatných kvót, lebo to podľa jeho predstaviteľov zvýši cenu uhlíka a môže znížiť úroveň energetickej bezpečnosti krajín EÚ v čase, keď túto bezpečnosť ohrozuje Rusko, ktoré rozpútalo vojnu na Ukrajine

CBAM údajne zvýši aj cenu domácich produktov

Keď je reč o mechanizme CBAM, ten zavádza vôbec prvé clo na svete na tovar s vysokým obsahom uhlíka, ktorý sa dostáva na územie Európskej únie. CBAM sa bude vzťahovať na výrobky odvetví ako sú výroba cementu, hliníka, hnojív, produkcia elektrickej energie či železiarsky a oceliarsky priemysel.

„Hlavným cieľom tohto environmentálneho opatrenia je zabrániť úniku uhlíka. Bude tiež nabádať partnerské krajiny, aby zaviedli politiky stanovovania cien uhlíka zamerané na boj proti zmene klímy,“ vysvetlila v minulosti Rada Európskej únie.

Mechanizmus CBAM by mal fungovať súbežne so spomínaným systémom EU ETS, a tak odzrkadľovať a dopĺňať jeho fungovanie v súvislosti s dovážaným tovarom, argumentovala ďalej Rada EÚ.

„Zavedenie poplatkov za CBAM sa premietne do zvýšenia nákladov na dovážané produkty a elektrinu, ako aj na produkty vyrábané v Poľsku pre koncových používateľov,“ kritizovala CBAM poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwa.

Pri autách si Poľsko nechce nechať diktovať

Pokiaľ ide o zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035, pripomeňme, že v dôsledku odporu skupiny krajín so silným automobilovým priemyslom na čele s Nemeckom sa nakoniec podarilo vyrokovať výnimku pre vozidlá spaľujúce uhlíkovo neutrálne palivá, teda biopalivá a syntetické palivá.

„Chce EÚ robiť autoritatívne rozhodnutia o tom, na akých vozidlách budú Poliaci jazdiť, a zvýšiť tak ceny energií v Poľsku? Poľská vláda nedovolí Bruselu diktovať,“ napísala Moskwa na platforme X, predtým známej ako Twitter.

„Napadnuté nariadenie ukladá nadmernú záťaž spojenú s prechodom na bezemisnú mobilitu pre európskych občanov, najmä tých, ktorí sú na tom menej dobre, ako aj pre sektor európskych automobilových spoločností,“ uvádza sa v argumente.

Toto obmedzenie vraj môže spôsobiť „vážne negatívne dôsledky pre európsky automobilový priemysel, sociálne vylúčenie, dopravné vylúčenie chudobnejších osôb a zvýšené rozdiely medzi občanmi, pokiaľ ide o životnú úroveň,“ dodáva.

Šanca na úspech vraj nie je vysoká

Právni experti podľa portálu Euractiv tvrdia, že šanca Poľska uspieť na Európskom súdnom dvore nie je vysoká. „Takéto zdôvodnenie, teda ochrana štátnych záujmov, ako sa prezentuje v sťažnostiach poľskej vlády, nebude fungovať, čo potvrdzuje aj ustálená doterajšia judikatúra súdu v podobných prípadoch,“ hovorí Robert Grzeszczak, profesor európskeho práva na Varšavskej univerzite.

„Komisia trvá na tom, že predmetné opatrenia sú plne v súlade so zmluvami a s právom EÚ,“ argumentoval zasa hovorca tejto inštitúcie a dodal, že Komisia navrhla uvedené právne predpisy s cieľom realizovať európsky klimatický zákon, ktorý „stanovuje právne záväzné ciele znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050“.

Poľské námietky smerujú k Európskemu parlamentu a Rade EÚ, dvom orgánom, ktoré rokujú o predpisoch a prijímajú ich. Hovorca parlamentu situáciu podľa Reuters odmietol komentovať. Rada na žiadosť o vyjadrenie nereagovala vôbec.

Pripoja sa aj ostatné štáty?

O podstate zákonov smerujúcich k uhlíkovej neutralite EÚ rozhodli začiatkom tohto roka väčšinovo členské štáty. Prekonali tak odpor Poľska a Maďarska. Poľsko nespochybňuje len podstatu zákonov na základe ich účinkov, ale aj spôsob, akým boli zákony prijaté.

Keďže zákony ovplyvnia ekonomiku, sú „predovšetkým fiškálneho charakteru“, povedala Moskwa, a preto sa nemal použiť bežný hlasovací systém, ale skôr mimoriadny legislatívny postup, ktorý si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov EÚ. Ak by najvyšší súd EÚ súhlasil, zákony by mohli byť zrušené a poslané späť Rade na ďalšie hlasovanie, pričom by ich Poľsko a Maďarsko vetovali.

Rozhodovanie Súdneho dvora EÚ trvá priemerne sedemnásť mesiacov. K poľským žalobám sa môžu pripojiť aj iné členské krajiny a poľská ministerka dúfa, že sa tak stane.

Európska únia v posledných mesiacoch schválila viaceré klimatické zákony, ktorých cieľom je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti roku 1990 a pomôcť bloku 27 krajín dodržiavať Parížsku dohodu o zmene klímy.