Kajúcnik Ľudovít Makó sa vraj dostal do SIS ako „služba" pre Hegera. Vedel o tom aj Matovič

Hoci sa o tom, že Makó sa stal príslušníkom tajnej služby, v kuloároch hovorilo už dlhšie, Pčolinský túto informáciu potvrdil až na svojom výsluchu. Odvolal sa pritom na ustanovenie ústavného súdu, ktorý nadraďuje jeho právo na obhajobu pred mlčanlivosťou pri pomenovaní utajovaných skutočností. 

Vtedajší minister financií Eduard Heger potreboval po voľbách Makóa uvoľniť z pracovného pomeru na Finančnej správe, čo zrejme vzhľadom na jeho vplyv nebolo jednoduché. Makó v tejto inštitúcii pôvodne riadil vplyvný kriminálny úrad. V minulosti mal dokonca ambíciu stať sa šéfom Finančnej správy a podľa zákulisných informácii sa ponúkal aj Hegerovi.

„Po voľbách 2020 sa mi sťažoval minister financii Heger, že si nevedia poradiť s Makóom, načo som mu povedal, že ja to skúsiť môžem, ale bez súhlasu premiéra to neurobím, lebo si nechcem na krk zavesiť terč,“ tvrdil Pčolinský na výsluchu v kauze Rozuzlenie, kde figuruje ako obvinený z riadenia organizovanej zločineckej skupiny. Pčolinský dokonca uvádza, že za túto službu mala SIS dostať finančnú injekciu 20 miliónov eur.

„Po stretnutí s premiérom Matovičom Makóa prijali do SIS ako legalizanta. Nemal zbraň, motorové vozidlo, prístup do objektov SIS ani prístup do databáz a to všetko z toho dôvodu, aby napáchal čo najmenej škody,“ pokračuje Pčolinský.  

Pčolinský Makóa nepriamo uvádza aj ako exšéfa západoslovenskej ekonomickej mafie. Pčolinský vysvetľoval, prečo dala SIS sledovať mafiána a „kajúcnika“ Petra Petrova. Zdôvodnil to tým, že po zadržaní Makóa hrozilo, že Petrov po ňom prevezme „západoslovenskú ekonomickú mafiu“.

Potvrdzuje to aj Zurian a Zoroslav Kollár

O tom, že Makó je príslušníkom SIS, hovoril aj odsúdený podnikateľ Zoroslav Kollár, keď sa priznal k tomu, že Makóovi posunul úplatok 40-tisíc eur pre Makóovho priateľa v SIS Borisa Beňu ako odmenu za zastavenie Kollárovho sledovania. K tomuto činu sa priznal aj samotný Makó. Kollár však tvrdil, že informáciu o sledovaní mu prezradil Makó. Z kontextu jeho výpovede vyplýva, že mu Makó hovoril, že ho SIS sleduje a že dokáže zariadiť, aby jeho sledovanie služba zastavila. 

Kollár vo svojom výsluchu uviedol aj to, ako Makó komunikoval s Pčolinským o „jeho vstupe do SIS“: „Vysvetlil mi to tak, že v rámci nejakých dohôd s vtedajším ministrom financií dostal p. Pčolinský pokyn prijať Makóa do služby“.

Makó podľa Kollára nastúpil do SIS ako legalizant 1. júna 2020. Deň predtým sa mu skončil pracovný pomer na Kriminálnom úrade Finančnej správy, ktorá spadá pod ministerstvo financií, ktoré v tom čase riadil neskorší premiér Eduard Heger. 

V podobnom duchu sa vyjadril aj bývalý šéf NAKA Branislav Zurian. V trestnom oznámení na Borisa Beňu uviedol, že Matovič chcel Makóa „upratať“ do SIS: „Premiér Igor Matovič ho potreboval bez problémov a v tichosti bez kriku dostať z funkcie od Hegera z Kriminálneho úradu Finančnej správy, a tak ich požiadal, aby ho zobrali do SIS,“ uvádza Zurian. Išlo vraj teda o akýsi barter, aby Makóa dostali preč z kľúčovej funkcie na Finančnej správe.

Heger a Matovič nekomunikujú

Štandard oslovil so žiadosťou o reakciu aj Eduarda Hegera a Igora Matoviča. Matovič nereagoval na sms ani Heger na správu zaslanú cez kanceláriu jeho strany Demokrati.

Igor Matovič však v minulosti potvrdil, že vedel o zámere dostať Makóa do tajnej služby: „Bolo mi iba oznámené, že takáto bude snaha. Ja neviem a nebol som informovaný, či sa nakoniec príslušníkom stal,“ povedal. Matovič tiež priznal, že sa s Makóom raz alebo dvakrát stretol ešte ako opozičný poslanec, poprel však, že by sa snažil vybavovať prestup Makóa do SIS.  

Makó a jeho pozadie

Pčolinský opísal, ako sa s Makóom spoznal. Bolo to vraj v roku 2012 alebo 2013. Makó vtedy prišiel za predstaviteľmi Lipšicovho hnutia Nova, ktoré Pčolinský spoluzakladal. „Oznámil, že by chcel byť ministrom vnútra,“ spomína Pčolinský. „Vzhľadom na jeho biednu odbornú prax a prebytok sebavedomia sa ďalšie stretnutie na túto tému už neuskutočnilo. Až niekedy v roku 2018 ma požiadal Boris Beňa, aby som sa stretol s jeho kamošom Lajom Makóom z dôvodu, že Makóovi prekážali kritické vyjadrenia môjho brata poslanca a ďalších predstaviteľov Sme rodina.“

Makó v rozhovore pre Postoj tvrdil, že „už v roku 2010 som bol na nejakých stretnutiach, kde sa tvorili nové politické subjekty. Aj tam sme debatovali o možnom využití môjho potenciálu“. Menoval stranu Nova: „Bol som asi na troch alebo štyroch schôdzkach, ale nakoniec som do toho nešiel. Stretol som sa vtedy s rôznymi ľuďmi, ktorí sú dnes vo verejnom živote, ale nechcem ich menovať… Jedným z nich bol však Vladimír Pčolinský.“

Pčolinský udáva aj jedno ďalšie stretnutie, ktorévraj prebehlo neskôr a týkalo sa Makóovho záujmu o kúpu kasína Park Inn, ktoré vlastnili Pčolinského známi. Pripomeňme, že Makóove podnikateľské záujmy siahali aj do biznisu s herňami. Prostredníctvom svojej priateľky a dvoch príbuzných je napríklad prepojený s firmou Eurogold, ktorá prevádzkuje hracie automaty.

Makó teda postupne pracoval na želanie vrcholných predstaviteľov vlády nielen pre štát ako príslušník SIS, ale aj pre Zoroslava Kollára, a dokonca aj pre Roberta Fica. Dnes je jedným z kľúčových svedkov vo viacerých vyšetrovaných kauzách, a po sérii rozhovorov v poslednom období verejne nevystupuje.

Makó vypovedá v 86 skutkoch, kde sa priznáva zo spolupáchateľstva v bödörovej zločineckej skupine pri vypaľovaní podnikateľov. Makó tvrdí, že ešte v lete 2020, teda v čase, keď skončil v Kriminálnom úrade na Finančnej správe a nastúpil do tajnej služby, sa trikrát stretol s Robertom Ficom priamo v centrále Smeru na Súmračnej ulici v Bratislave: „Prostredníctvom spoločných známych sme sa dostali k téme, že by som im mohol radiť v daňových a bezpečnostných otázkach. S tým, že by to potom mohli využiť v rámci politického boja, na tlačovkách, v správach a podobne,“ povedal v rozhovore pre Postoj. Stretnutia s Makóom potvrdil aj Fico na odpočúvaných stretnutiach z poľovníckej chaty pri Leviciach.

Autor rozhovoru Marek Vagovič sa ho vtedy spýtal, či nešlo o porušenie daňového tajomstva: „Vtedy som bol civilná osoba, nie štátny zamestnanec. Keď sa objavila nejaká kauza a novinári ju začali rozoberať, chceli poznať môj odborný pohľad, či je to v súlade so zákonom atď.“ Makó síce neuvádza presný časový rámec, tvrdí len, že sa to malo diať v „lete 2020“, no z kontextu vyplýva, že to bolo po jeho odchode z Kriminálneho úradu Finančnej správy. Teda v čase, keď už bol legalizantom SIS.

Zoroslav Kollár tvrdí, že Makó sa mu snažil votrieť do priazne, pretože s ním chcel rozbehnúť biznis s čerpacími stanicami Oliva. Ani táto informácia nemusí byť mimo kontextu aktivít Makóových príbuzných. Jeho brat totiž podniká s čerpacími stanicami.  

Keďže Makó bol agentom a hráčom na tri strany, a to všetko naraz, otvára to otázku, či aj jeho súčasné svedectvá a mediálne rozhovory nie sú hrou na viac strán. Verejnosť by mala mať právo na informácie, ktoré by nám pomohli zorientovať sa v jeho zámeroch a motívoch, keďže od jeho dôveryhodnosti záleží viacero prípadov, aj hodnotenie postupu vyšetrovania. Nie je totiž bez významu, v akom čase Makó pracoval pre ktorého mafiána, v akom období pracoval pre niekoho iného a kedy pracoval naraz pre jednu stranu a v rovnakom čase pre druhú stranu – ktorá si u neho najala napríklad kompromitáciu tej prvej.

Médiá však v tomto smere veľmi nepomáhajú a Makoóv status kajúcnika poväčšine nespochybňujú. Odvtedy, keď sa Makó stal spolupracujúcim obvineným, s ním novinári robili promo rozhovory, v ktorých padali aj otázky, ako napríklad „z čoho teraz žijete“.  

Nájdu sa však aj výnimky. Napríklad Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu, Jana Šimíčková z Plus 7 dní a najmä Martin Turček z Aktualít, ktorý systematicky pokrýva Makóove majetkové pomery a prepojenia. Makó napríklad vlastní areál v Jelenci, ktorý ho spája s bezpečnostnou službou LAMA SK. Tá sa pritom aj po Makóovom odchode z verejných funkcii teší plynulému rastu tržieb. 

Makó v rozhovore s Monikou Tódovou tvrdí, že úplatky, ktoré prevzal, neboli v miliónoch, ale skôr v státisícoch. Vo väčšine prípadov vraj úplatok len prevzal a odovzdal ďalej: „Bavíme sa o stovkách tisíc eur, pričom väčšinu z tých peňazí som vrátil. Určitá časť pochádzala z toho, že som bol niečo ako kuriér.“ Najvyšší úplatok vraj bol „niečo pod sto tisíc“, čo pre neho vraj neboli veľké peniaze.

Makó sa okrem toho priznal, že mu smerácky oligarcha Norbert Bödör počas celého obdobia vo funkcii riaditeľa SBS doplácal k príjmu 2 600 až 3 000 eur ďalších desaťtisíc, aby mal z čoho žiť. Za šesť rokov teda ide o korupciu v celkovej výške takmer trištvrte milióna eur. Zaujímavé je, že polícia Makóa v tejto veci nestíha, pričom Makó sám tieto úplatky označuje ako „dorovnanie platu“, inak by ponuka od Bödöra, aby nastúpil do tejto funkcie, nebola zaujímavá. Makó tvrdí, že polícii z úplatkov odovzdal 400-tisíc eur.  

Sledoval politikov Sme rodina, Lipšica a Pčolinského

Makó v súčasnosti vypovedá, že ho SIS po jeho prepustení z väzby sledovala. Bezprostredne v tom období mal pritom operatívu a sledovanie v SIS na starosti jeho údajný kamarát Boris Beňa. Makó priznal, že sa s ním v tom čase opakovane stretával.

V každom prípade, Makó sa priznal aj k tomu, že ešte vo funkcii na Finančnej správe nechal sledovať okrem iného aj Pčolinského. Ešte v roku 2020 vypovedal, že spolu so svojimi pracovníkmi Kriminálneho úradu Finančnej správy odpočúval kaviareň Milana Krajniaka, v ktorej sa stretávali Krajniak, Boris Kollár, Vladimír Pčolinský a Peter Pčolinský či Daniel Lipšic. „Čo sa týka Borisa Kollára, tak v rámci eliminovania jeho politických krokov a ambícií sme zabezpečili odpočúvanie priestoru kaviarne v Starom Meste niekde pri Kozej ulici (pod stolom, v stene, presnejšie to uviesť neviem, stretávali sa pri konkrétnom stole, a tak bolo inštalované zariadenie najskôr len pri tomto stole a keď sa presúvali, tak boli záznamy aj z ďalšieho zariadenia umiestneného v stene, ktoré bolo silnejšie),“ píše sa v zápisnici z výpovede Makóa, o ktorej pred tromi rokmi informoval Denník N.

Pripomeňme, že na Finančnej správe v tom čase pracoval aj Miroslav Kriak, ktorý vykonával sledovanie novinárov pre Kočnera. Makó ho podľa svojich slov ešte z roku 2019 prepustil a Kriak bol preradený na inú pozíciu na Finančnej správe. Makó vtedy poprel, že by jeho úrad vykonával spravodajskú prácu – čo si však pritirečí s neskorším priznaním o sledovaní politikov Sme rodina.

Ľudovít Makó vypovedá o svojej spolupráci vo vyše 80 skutkoch, pri množstve ktorých bol nielen „poštárom“ úplatkov, ako o sebe sám hovorí, ale aj spolupáchateľom.

Trestné sadzby v týchto konaniach sa pohybujú od troch do dvanástich rokov. Viaceré skutky majú spodnú sadzbu na úrovni päť a viac rokov. Aj keby došlo k zníženiu o jednu tretinu, čo je zákonný mantinel, v ktorom môže prokurátor „handlovať“ pri vyjednávaní o spolupráci, Makó by musel dostať trest vyšší ako tri roky, keď nie je možná podmienka.

Pripomeňme, že pri Makóovi by malo ísť o súhrnný trest, kde sa horná hranica trestnej sadzby zvyšuje o tretinu, pričom obvinený by mal dostať trest v hornej polovici takto upravenej sadzby. Makó sa pritom sám priznáva, že viaceré skutky spáchal ako člen organizovanej zločineckej skupiny, kde sa trestné sadzby ešte zvyšujú. Verejnosť dodnes nedostala dôveryhodné vysvetlenie, ako je možné, že jeden z najväčších symbolov zločinu z čias Ficovej éry nebol v žiadnej veci odsúdený na väzobný trest.