Preskočiť na obsah
Janků Peter

Autor

Janků Peter

Publikované: 
NázoryHyde park

Ideologické zneužitie umenia patrí k totalite

To, čoho sme pod vedením progresívneho vedenia Bratislavy svedkami na úrovni samosprávy a čoho vyvrcholením sú otvorené propagácie progresívnej ideológie, formálne jasne odkazujúce na propagáciu fašistického režimu na agitačných plagátoch počas slovenského štátu či komunistického režimu na budovateľských plagátoch z 50. rokov minulého storočia, by nám malo stačiť ako dostatočné memento, čoho by sme boli svedkami, keby sa progresívna ideológia a strany, ktoré ju na Slovensku presadzujú, dostali k moci na celoštátnej úrovni.

So zdesením som si pozrel plagát Mestského divadla DPOH v Bratislave na sezónu 2023/24. Šík mladých ľudí revolučne kráča ulicou so vztýčenými rukami, v ktorých držia dúhovú, ukrajinskú a antifašistickú zástavu. Usmiate tváre, postava hrajúca na gitare, iná držiaca divadelnú masku (alebo hlavu) Pavla Országha Hviezdoslava, prechádza popri mladej dievčine, pozerajúcej do laptopu a dvojici, popíjajúcej kávu. Formálne plagát odkazuje na vitráž v budove, kde divadlo sídli.

Presne také motívy, ale s komunistickou či zväzáckou zástavou, sa zobrazovali na plagátoch socialistického realizmu, zobrazujúcich budovateľov socializmu, ktorí kráčajú v ústrety svetlej budúcnosti. Komsomolcov, robotníkov, ktorí mali nakresliť vtedajšiemu Československu novú červenú budúcnosť. V podobnom agitačnom duchu sa niesli aj agitačné plagáty za slovenského štátu, čo len potvrdzovalo totalitné ašpirácie nastupujúcej komunistickej totality.

Písali sa 50. roky minulého storočia a červená budúcnosť sa postupne menila na krvavú. Na pozadí takéhoto pokryteckého umenia umierali v komunistickom bloku státisíce a milióny ľudí. Nehovoriac o stalinistických čistkách v Sovietskom zväze, ktoré tomu predchádzali ešte v predvojnovom období, to na Slovensku odštartovali vykonštruované procesy proti slovenským biskupom, počas Barbarskej noci boli násilne zlikvidované rehoľné rády a neskôr rehole, v Čechách popravili Miladu Horákovú, na trest smrti odsúdení alebo do jáchymovských uránových táborov a do československej siete väzení, pripomínajúcej sovietsky Gulag, boli odvlečení tí, ktorí s nastupujúcim a prebiehajúcim režimom nesúhlasili alebo mu prekážali, napríklad pri násilnom znárodnení majetku. Aj preto vznikol Ústav pamäti národa, aby toto obdobie totality mapoval a aby sme sa z neho mohli do budúcnosti poučiť.

Človek je, zdá sa, nepoučiteľný a znovu tu máme situácie, keď umenie podlieha ideologizácii, teraz dúhovej. Ak by išlo len o slobodu tvorby konkrétneho umelca, tam si môže umelec de facto, robiť, čo chce. Ak je však táto totalitárna tendencia podporovaná verejnými umeleckými inštitúciami, treba spozornieť.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.