Ivan Bošňák: LGBTI je skratka pre skupinu ľudí, to nie je žiadna ideológia

Mala by byť podľa vás dnes téma verejných financií priorita pre slovenskú vládu tak, ako bola v čase pandémie covidu?

Áno, najvypuklejším problémom pre verejnosť je veľmi pravdepodobne už dva roky dvojciferná inflácia a vysoké ceny potravín a energií. Týmto žijú občania a pred voľbami všetky billboardy sľubujú, že sa to vyrieši. Ale v odbornej rovine problémom, ktorý treba dať na poriadok, sú verejné financie. To, samozrejme, súvisí s infláciou ako s jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje výdavky a aj príjmy rozpočtu.

Poďme po poriadku a zanalyzujme si súčasnú situáciu.

V posledných dňoch počúvame, že je vypuklým problémom otázka, ako nastaviť ceny energií pre domácnosti a zraniteľné subjekty. Máme 2,4 milióna domácností a zraniteľné subjekty, to sú všetci tí, ktorí vykurujú plynom byty, bytovky, ale aj domovy sociálnych služieb, nemocnice a nakoniec aj školy. Minulý rok sa nám rozrástla skupina zraniteľných subjektov. Je medzi nimi veľmi veľa subjektov, ktoré sú pod ochrannou rukou štátu. Rozlišujeme takzvaných malých odberateľov do 30 megawatthodín ročne, potom väčších, takzvaných neregulovaných, a nakoniec máme aj skutočne veľkých odberateľov. Nikto nemá jasno o budúcnosti, lebo zdola chráni momentálne vláda domácnosti a zraniteľné subjekty dohodou so Slovenskými elektrárňami a kombináciou dotácií a stropov pre ostatné subjekty. Máme ich aj na elektrinu, aj na plyn. Tým, že máme dotácie na plyn, máme ich aj na teplo, ktoré sa vyrába väčšinou z plynu.

Kde je teda problém?

Európska únia vyhlásila, že na budúci rok Slovensko už nemá dotovať energie, elektrinu, teplo a plyn. A dokonca aj odborná diskusia vo veci existujúcich stropov vzhľadom na pokles cien elektriny a plynu vyzerá tak, že stropy sa odstránia. Usmernenie z EÚ možno príde dokonca nariadením. Ak sa to nestihne od prvého januára, tak to príde neskôr.

Čo to prakticky znamená?

Vláda si dnes môže vybrať, koľko a ako chce pomáhať. Principiálne však smerujeme k tomu, že všetci budú platiť ceny veľmi blízke tým, ktoré vidíme na trhoch. Tam sa môžeme dostať nie skokom, ale postupne v priebehu najbližších troch rokov, ako o tom hovorí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). A pomáhať sa bude iba tým, ktorí majú veľké výdavky v porovnaní so svojimi príjmami.

Toto už niekde funguje?

Dobrým príkladom je Česko. Nechoďme ďaleko do Portugalska či Španielska, lebo v Českej republike ceny elektriny a plynu liberalizovali. No oni tento krok nerobili minulý rok, ale posledné tri roky. Dnes má česká domácnosť elektrinu zhruba dvakrát drahšiu ako slovenská a plyn dvaapolkrát taký drahý. To je veľa, to môže byť veľký účet.

[link url = https://standard.sk/424757/slovensko-dobieha-energeticka-realita-ucty-pre-domacnosti-mozu-uz-onedlho-zasadne-stupnut]

Koľko?

Priemerný mesačný účet za elektrinu na Slovensku je okolo 50 eur, v Česku dvakrát toľko, čo znamená zhruba 100 eur. Za plyn je to podobných 40 eur a za vykurovanie sú tie účty na Slovensku vyššie, závisí od veľkosti domácnosti. Nárast na trhové ceny by bol v prípade plynu plus 75 eur, teplo rôzne podľa lokality. To sa nedá, samozrejme, spraviť skokovo. Česká vláda publikovala pred niekoľkými dňami dáta, ktoré hovoria o pomoci 250-tisíc domácnostiam formou príspevku na bývanie. To sa týka tých domácností, ktoré nevedia utiahnuť výdavky, a priemerný príspevok je 250 eur mesačne. Takže oni sú už dnes tam, kam sa Slovensko postupne dostane. To je tá často spomínaná adresná pomoc, ktorá ide cez dávku v hmotnej núdzi: príspevok na bývanie.

Aj na Slovensku prispievame domácnostiam, ktoré majú problémy s účtami.

My máme rovnako príspevok na bývanie. Oni však pomáhajú 250-tisíc domácnostiam. Ten počet domácností s príspevkom narástol len za posledný rok zhruba o 50 percent. Štyri a pol milióna domácností je v Česku. 250-tisíc je významné percento. Oni vedia, koľko ľudí žije v domácnosti, že to je 2,3 člena, a pomáhajú takmer trištvrte miliónu ľudí v domácnostiach vysokou dávkou, ktorá sa volá príspevok na bývanie. Tak by to malo byť. U nás je ten príspevok na bývanie tiež zavedený. Tiež sa porovnávajú výdavky domácností, ich majetok a aké majú príjmy. Poberá ho približne 24-tisíc domácností. My sme len dvakrát menšia krajina, no pomáhame desaťkrát menej domácnostiam iba asi 100 eurami mesačne. Na Slovensku narastie aj počet domácností s príspevkom a hore pôjde aj výška príspevku.

Koľko by nás to mohlo v budúcnosti stáť?

Tento rok bolo v rozpočte tri a pol miliardy eur. Vyzerá to, že minieme o miliardu menej a ešte nám miliardu dá Európska únia v nečerpaných eurofondoch. Výborne. Takže v čistom to Slovensko tento rok bude stáť menej ako dve miliardy eur.

Ak by sme my alokovali len jednu miliardu eur na príspevky na bývanie na 12 mesiacov, tak to je viac ako 100 miliónov eur mesačne. Asi 400-tisíc domácností by mohlo dostávať priemerne 250 eur mesačne. To je desaťnásobok súčasného počtu domácností v núdzi a dostávali by namiesto dnešných 100 eur priemerne 250 eur. Je to približná indikácia a predstavuje takmer pätinu domácností s adresnou dávkou.

Nie je rozhadzovanie dať toľko peňazí na sociálny príspevok?

Ak všetci začnú platiť tú dvakrát vyššiu cenu elektriny a dvaapolkrát viac za plyn, tak z tých vyšších účtov sa vyberie viac DPH. Ďalším efektom, ktorý nastal v iných krajinách, kde sú ceny vyššie, je, že to vysaje peniaze z ekonomiky. Ľudia budú mať menej peňazí na spotrebu. Zatlačí to na nižšie ceny iných tovarov a služieb. Toto nie je možno želaný scenár, ale pre nápravu cien energií je nevyhnutný a čaká nás to. Je to odborný problém, len stále nepočúvame riešenie, vyhýbame sa diskusii o ňom. Európska únia nám už budúci rok nepomôže. Pomohla nám len výnimočne tento rok jednou miliardou eur.

Takže to je len na nás. Máme na to peniaze?

Vládny rozpočet sa pripravuje na tri roky a expremiér Eduard Heger dal v adresnej energetickej pomoci na roky 2024 a 2025 nuly. Firmám, zraniteľným subjektom, domácnostiam, komukoľvek. Nula. Keď sú tam teraz nuly a už je rozpočet v deficite približne šesť miliárd eur na budúci rok, tak bude adresná pomoc výdavkom navyše. V scenári, keď by ceny zostali rovnaké aj na budúci rok, budeme potrebovať do rozpočtu dať plošnú pomoc vo výške takmer dve miliardy eur na teplo, plyn a elektrinu. Ale Európska únia hovorí, že nemôžeme. Okrem toho nám hovorí, že máme ďalší problém a aj tých šesť miliárd eur deficitu (bez pomoci) treba skonsolidovať. Takže je to klbko problémov, ktoré treba začať rozpletať a už konečne oznamovať jednotlivým skupinám subjektov, ktorých sa to bude týkať, aká bude ich budúcnosť a náklady na teplo, plyn a elektrickú energiu.

Aká by mohla byť?

Na spadnutie je dohoda so Slovenskými elektrárňami (SE) o dodávke silovej elektriny. To sa týka len vzťahu medzi domácnosťami, zraniteľnými subjektmi a Slovenskými elektrárňami a nemá to dosah na verejné financie. V závislosti na trhových cenách elektriny je však ušlý zisk SE tento rok okolo trištvrte miliardy a budúci rok možno pol miliardy eur.

Rozumiem, to sa rozprávame o plánovanom zastropovaní cien elektriny pre domácnosti.

Áno. Cena bude na súčasných šiestich centoch alebo mierne zvýšených siedmich centoch za kilowatthodinu silovej elektriny. Bolo by dobré, keby sa to pohlo smerom hore, lebo nie je dôvodné, racionálne a rozumné, aby obrovské domy a byty bohatých ľudí s veľkou výmerou s viacerými poschodiami mali doma istič s tarifou pre domácnosť a platili šesť centov za elektrinu na celý objem spotreby.

Čo s plynom?

Teplo bolo dotované tento rok vo výške pol miliardy eur, čo je tiež obrovská položka v rozpočte. De facto ide o dotovanie ceny spaľovaného zdroja energie (plyn, uhlie a iné). Vysoká dotácia viac ako 1 miliarda eur pôjde v roku 2023 na spotrebovaný plyn.

Strana SaS napríklad navrhovala distribuovať plyn zo zásobníkov v Dolných Bojanoviciach, ktorý nakúpila vláda pred zvyšovaním cien plynu za lacno.

Toto riešenie bolo predstavené na jar minulého roku a bolo racionálne, pretože v Dolných Bojanoviciach bol uskladnený vtedy relatívne lacný plyn. Ale odvtedy sme ho skladovali zase ďalší rok, takže jeho cena narástla. Plus sme tam jednu terawatthodinu v aktuálne zvýšených cenách dotlačili. Zásobník má približne šesť terawatthodín plynu.

Prečo to vtedy neprešlo?

Všetky štáty boli aj Európskou úniou pred zimou 2022/2023 tlačené do toho, aby nakúpili plyn a naplnili zásobníky. Bolo racionálne na návrh ministra hospodárstva aj na základe rád odborníkov namiesto nákupu za špičkové ceny požičať na komerčné účely lacnejší plyn zo zálohy, ktorou nehýbeme. Navrhovali nenakupovať minulý rok ten šialene drahý plyn pred zimou v hodnotách dvesto eur, ale si ho požičať a vrátiť po nákupe za nižšiu cenu tento rok. Namiesto 200 eur za megawatthodinu by ho dlžníci nakúpili za štvrtinu toho, čo stál vtedy. Bol to mimoriadne dobrý nápad. Nápad SaS tlačila, išlo o maximálne päť terawatthodín. To bol obrovský objem plynu, ktorý by veľmi pomohol domácnostiam a zraniteľným subjektom, ušetriť sa mohlo minimálne pol miliardy eur na dotáciách zo štátneho rozpočtu. V rozpadajúcej sa vláde nebolo čas to na jeseň riešiť. Dnes už vieme, že sme prišli o pol miliardy eur. Mohli sme za to mať jednu či dve nemocnice, ako je tá na Boroch.

Prečo k tomu došlo?

Pre obavy a preto, lebo vo vláde sme mali nevzdelancov. Skôr OĽaNO ako iní tomu nie úplne rozumeli a všetky racionálne nápady z iných strán blokovali a Slovensko trpelo. Nešli ani za žiadnym arbitrom, napríklad Európskou úniou alebo odborníkmi z ÚRSO. Neporadili sa s odborníkmi. Bavili sa politici, ktorí boli nasrdení jeden na druhého a dobrý nápad sa nerealizoval. Po zime sme mali obrovské zásoby drahého plynu a aj sme drahým plynom v zime kúrili. V súkromnej firme by letel manažment, ale hlavne by sa vzácnymi financiami šetrilo. Bolo to pre slovenské financie smutné obdobie marazmu.

Aj preto bojuje Slovensko s najvyššou infláciu v eurozóne. Ako inak sa dalo tým vysokým cenám predísť?

Slovensko je veľmi uzavretá a protekcionistická ekonomika. Dobrým príkladom je ukrajinské obilie. Zúfalo sa ho bojíme, ale naši producenti mali v roku 2022 vysoké zisky. Predávali obilie na spotrebu v mlynoch a pekárňach draho. Ukrajinské obilie je pritom takej vysokej kvality, že sa mieša do iných múk, aby sa zlepšila ich kvalita. My to nechceme. Máme protekcionistické opatrenia a v pekárni drahý plyn a už aj drahé obilie. Je pravdou, že na Slovensku od pôdy cez odkup úrody, jej spracovanie, nakoniec aj veľkopredaj, všetko patrí pár rodinám – veľkým hráčom. To sú tí, volajme ich oligarchovia. Pre ekonomiku to nie je v kombinácii s ochranou trhu voči lacným dovozom dobré.

Nikto sa nepozrel v potravinárskom reťazci a u konečných predajcov na ich marže, neboli spustené šetrenia pre takzvané neprimerané marže. V Česku minulý rok, keď bol drahý benzín, protimonopolný úrad okamžite začal šetrenia o primeranosti marží pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Do troch mesiacov boli benzín aj nafta o 10 centov lacnejšie. Dokonca sú v Česku trvalo ceny pohonných hmôt lacnejšie ako u nás. Pritom spotrebné dane sú väčšinu času rovnaké, DPH je v Českej republike 21 percent, u nás 20. To znamená, že na Slovensku tie štátne inštitúcie, ktoré by si mali plniť úlohu rozumnej, racionálnej a očakávanej regulácie, nekonali. Volá sa to šetrenie o primeranosti marží, a to sa od benzínu cez vajíčka, hydinu a tak ďalej vôbec nedialo. Premárnená príležitosť bojovať s infláciou. Dnes už sú ceny vysoké, marže rovnako a posun dole bude pomalý a nesmelý. Máme aj za júl a za august dvojnásobnú medziročnú infláciu oproti spomínanej eurozóne: desať percent namiesto päť percent. A pritom aj päť percent by bolo medziročne veľa.

[link url = https://standard.sk/416953/slovensko-na-chvoste-eurozony-preco-mame-taku-vysoku-inflaciu]

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Za júl je stále harmonizovaný index slovenských spotrebiteľských cien dvojciferný, a to desať percent. Napríklad v Belgicku a v Španielsku je okolo dvoch percent. To sú krajiny, ktoré majú infláciu takmer rádovo nižšiu, a to ešte pozor, vo všetkých týchto krajinách s nízkou infláciou už majú trhové ceny energií pre domácnosti. Drahú elektrinu, plyn a kúrenie. To nás ešte len čaká. Ako sa chceme baviť o poklese inflácie, či pôjde dole? U nás ešte pôjde hore preto, lebo vláda zvýši cenu energií aj pre domácnosti. Ostatné krajiny s nízkou infláciou majú už tento krok za sebou.

Minister hospodárstva Peter Dovhun hovorí, že implementačná zmluva bude do volieb uzatvorená. Premiér Ľudovít Ódor tvrdí, že extrémne zvýšenie cien energií nebude také, akým hrozí ÚRSO, napriek tomu, že konkrétne opatrenia nepredložil. Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman povedal, že pre adresnú pomoc nám chýbajú dáta.

Nemôžem to počúvať a nedá sa to čítať a mrzí ma to. Mnohí „analytici s ceruzkou“ a bez poznania procesov adresnej pomoci – a, bohužiaľ, máme ich aj teraz vo vláde a do istej miery ním bol aj predchádzajúci minister – zotrvávajú na týchto tvrdeniach. Slovensko na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) veľmi podobne ako tí Česi, ktorí už dotujú príspevkom na bývanie 250-tisíc domácností, zbiera všetky potrebné dáta. Lebo väčšina sociálnych dávok sa schvaľuje na základe žiadosti. Môžete dostať dávky v hmotnej núdzi, z ktorých jedna je príspevok na bývanie. Áno, na Slovensku ho dostáva len 24-tisíc domácností. To je z 2,4 milióna jedno percento. Teda málokto tým žije. V Česku už tým žijú, lebo zo 4,4 milióna domácností dostáva príspevok 250-tisíc z nich.

Takže vravíte, že dáta máme?

Štát ich bude mať až potom, čo tí ľudia o dávky požiadajú, lebo štát je skutočne v reaktívnom móde. Ľudia požiadajú a štát im to na základe vyhodnotenia prizná. Dokonca sa to dá dnes aj tri mesiace spätne.

O koľko by sa mali podľa vás ceny zvýšiť?

Zvýšenie, ktoré nás dostane niekde bližšie k priemeru Európskej únie, je 24 percent v prípade elektriny a 45 percent pri plyne. To je asi skok, ktorý by sme mali urobiť. Dobrou správou však je, že toto sú ceny dnes a skok na rok 2024. Ale ceny energií na rok 2025 a 2026 za horizontom roku 2024 idú dole, klesajú. V súčasnosti už existuje forwardový trh, trh dodávok na roky 2025 a 2026. ÚRSO tie ceny dodávok pozná a dodávatelia to vedia dokonca kúpiť. Veľa subjektov sa potrebuje zariadiť na dva až tri roky dopredu. Skúsme teda stanoviť tú cenu na tri roky dopredu. Cieľová cena o tri roky nebude o 81 percent vyššia, ale možno len o polovicu ako v roku 2023. Nárast o 81 percent, pokles o 15 percent, následne pokles o 20 percent znamená, že netto treba ísť s cenou asi o 50 percent vyššie. Za tri roky. No ako sa tam dostaneme? ÚRSO volá po možnosti stanoviť ceny výmerom na obdobie troch rokov. Najbližší rok môže cena narásť o 25 percent, potom o ďalších 15 percent a napokon o 10 percent. Aj s rezervou je to viac ako 50-percentný nárast. O tomto by sa mala rozprávať odborná verejnosť. O tomto by sa mal baviť súčasný minister hospodárstva. Ešte sme k tomu jeho vyjadrenie nepočuli podľa mňa ani raz. ÚRSO dalo na verejnú diskusiu návrhy v marci pred pol rokom a toto je prvý rozhovor, v ktorom preberáme aspoň niektoré detaily.

V tohtoročných voľbách kandidujete do parlamentu za KDH. Kde by ste sa chceli vidieť, ak sa prekrúžkujete k poslaneckému mandátu?

Určite zostanem aktívny v oblasti, ktorej sa venujem, teda financie. Profesijne sa im venujem 30 rokov a aj vyštudované mám financie. Pracoval som v poslednom čase na bratislavskej župe ako finančný riaditeľ a na rovnakej pozícii aj v Dopravnom podniku Bratislava. Ak by som mal byť v legislatívnej roli, tak by to bolo vo výbore pre rozpočet a financie, prípadne v hospodárskom výbore. Mňa baví exekutíva, pričom však neašpirujem na žiadnu konkrétnu funkciu. Takmer dva roky som pomáhal aj šéfovi výboru pre rozpočet a financie úplne nestranne. On bol z SaS a ja som tú stranu nikdy nevolil, bol som užitočný odborne a pracovalo sa nám výborne. Ak by som vedel pokračovať a bol užitočný tu na Slovensku, bolo by to fajn. Mám tri deti a považujem za svoju povinnosť aj voči nim kultivovať verejnú diskusiu o financiách, o financovaní samospráv a o zlepšení podnikateľského prostredia. 

Ako ste sám spomenuli, spolupracovali ste s Mariánom Viskupičom z SaS, dokonca ste vystúpili aj na proteste Progresívneho Slovenska, prečo teda idete do volieb na kandidátke KDH s takýmto nastavením spolupráce aj s liberálnym spektrom?

Počiny tých strán, ktoré boli vo vláde, mali za posledné tri roky od liberalizmu veľmi ďaleko. Došlo k obrovskej regulácii a zásahom štátu. Dochádzalo k značnému, až by som povedal... (pauza) buzerovaniu občanov, čo je presný opak toho, čo hlási liberálna ekonómia. Ale ja som skôr veľmi konzervatívny človek. Konzervatívec sa stavia ako hrádza proti utopizmu, geniálnym riešeniam, všetkým extrémom a radikálom. Som určite za štíhly štát, čo najmenej regulácie. Konzervatívec je za ochranu majetku, ktorý bol nadobudnutý poctivou prácou. Je za podporu podnikania, z ktorého jediného vedia vznikať hodnoty, ktoré potom štát môže rozdeľovať ako pomoc núdznym a slabým. Toto je konzervatívne a ak by som mal objasniť, čo chcem presadzovať, tak presne tieto postoje.

Je to aj postoj, ktorý je proti diskriminácii kohokoľvek a čohokoľvek, ale nehľadá na problémy spoločnosti a štátu utopické riešenia. Mnohí dnes prichádzajú s geniálnymi riešeniami od klímy cez energie, bývanie až po ceny a marže potravín. Majú okamžité riešenia, ako sa lacno, rýchlo a pohodlne dopravovať po Slovensku. Kážu preferovať bicykle oproti autám, diktujú, ktoré motory treba preferovať, vedia, kedy vypnúť uhoľné elektrárne, atómky, kedy prestať predávať plynové kotly a kedy spaľovacie motory.

To sú všetko utopické riešenia a s nimi spojené chyby, ktorých sa spoločnosť vo svojom vývoji proste dopúšťala často a opakovane a vždy nás doviedli ku škodám a ku skaze. Konzervatívne je povedať, že počkať, zastavme sa. Skúsme sa pozrieť, či to prináša tie výsledky, ktoré sme chceli. Ja o tom veľa píšem v súvislosti s energiami, napríklad vzhľadom na Nemecko. A to je dobrý príklad, tam si mysleli, že zachránia Európu, klímu a spasia nielen seba, ale aj ostatných. Elektrina mala byť zelená, mal jej byť dostatok a mala byť lacná. Dnes Nemecko, ktoré kedysi vyvážalo elektrinu, veľmi veľa dováža. Okolité krajiny mu musia pomáhať. Elektriny nie je ani dosť, ani nie je lacná a v Nemecku ju ani nevyrábajú zelenú, ale hlavne z uhlia a plynu, na rozdiel napríklad od Francúzska. Našťastie boli štáty, ktoré sa nevybrali ich utopickou cestou a hľadali riešenia, ktoré sa osvedčili niekde inde. Je veľmi pravdepodobné, že v zlých časoch sú to pravicové strany z konzervatívneho a liberálneho spektra, ktoré prinášajú riešenia. Nie potomkovia a nasledovatelia socialistov, akúkoľvek nálepku si dajú, či už „sociálni“ alebo „progresívni“.

Prečo práve KDH?

Na pravej strane spektra na Slovensku máte pár pravicových strán, vy mi ich vymenujte, koľko ich je, ktoré to sú. A skúste mi povedať, kto má šancu vo voľbách uspieť a zostane na pravej strane spektra. Je to SaS, je to KDH, možno – ak sa nerozpadnú – Demokrati. Máme ešte niekoho?

Smer?

Smer je dnes extrémistická strana a s racionálnou politikou nemá nič spoločné. Bude prekliatím pre Slovensko, ak bude viesť vládnu koalíciu. Bohužiaľ, je to pravdepodobné. Poviem rovno. Ja som tých možností, o ktoré by som sa uchádzal, mal relatívne málo.

Ktoré strany ste zvažovali?

(Ticho.) Nakoniec som sa rozhodol pre KDH. Vstúpili sme do diskusií a oni boli schopní aj v rámci nejakej diverzity na svojej kandidátke nás tam viacerých nečlenov umiestniť. Nie som jediný, ktorý je na kandidátke, a nie je členom strany.

Kandidujete za KDH aj napriek tomu, že vy ste mali v minulosti aj veľmi ostré vyjadrenia voči predsedovi Milanovi Majerskému, dokonca ste povedali: „Ani jedno euro, nieto svoj hlas.“ Čo zmenilo váš postoj?

Ja som písal ostrou tužkou kedysi, povedzme to tak. Na všetky strany. Takže si myslím, že toto máme uzavreté aj s ospravedlnením. Pozerajme sa do budúcnosti. Budem pôsobiť ako nezávislý ekonóm, človek z oblasti verejných financií, samosprávy a podnikateľského prostredia. Chcem kandidovať na ich kandidátke do volieb s nádejou, že pravicový volič bude mať koho krúžkovať a koho voliť.

V posledných dňoch zarezonovalo médiami Majerského vyjadrenie k LGBTI. Napísali ste: „Na Slovensku sú extrémisti, radikáli a populisti schopní vyrábať pre náš národ slovenský umelých nepriateľov.“ Mysleli ste tým aj šéfa KDH. Je Majerský extrémista?

Vyjadril som sa s odstupom k téme, ktorá rezonuje vo verejnom priestore. Jeden povedal, niektorí drukovali, mnohí oponovali, niektorí zakúrili. Som konzervatívne, hodnotovo a poctivo zmýšľajúci človek. Politika musí byť o hodnotách, nie o strachu. O strachu z niečoho alebo o strachu sa otvorene vyjadriť, ak niečo v spoločnosti rezonuje.

Napísali ste tiež: „Bola to urážka a drsné hanlivé pomenovanie skupiny ľudí.“ Stojíte si za týmto tvrdením aj napriek tomu, že sa Majerský aj v televízii, aj na Facebooku ospravedlnil a vysvetlil, že hovoril výlučne o LGBTI ideológii?

Ja som hodnotovo orientovaný človek a také bude aj moje pôsobenie v politike. Nič nejdem meniť, opravovať. Vyjadrujem sa jasne. Veľmi jasne som artikuloval, že pojem LGBTI je skupina ľudí. To nie je skratka pre ideológiu alebo pre hnutie. Je skupina ľudí, ktorí sú rybári, futbalisti, turisti, a LGBT je skratka pre skupinu lesbičky, gejovia, bisexuáli a transgender ľudia. Žiadna ideológia alebo hnutie. Niekto v tom jasno má, niekto nie. A zaznelo, že LGBTI je pliaga. Bolo to nešťastné, drsné a hanlivé. Reakcia na seba nedala dlho čakať. Bola pochopiteľná. Vysvetlenia a ospravedlnenia by nemali obsahovať slovo „ale“. A to sa stalo, zase faul.

Verím, že sa to už nestane. Ja by som sa takto v žiadnom prípade nevyjadril. A slová pliaga, zberba, háveď, prostitútky, ktorými je všeobecne verejná diskusia na Slovensku zahltená, sú odporné. Prispievajú k tomu skutoční extrémisti a ľudia nenávidiaci iných. U Igora Matoviča to boli vedci, u Roberta Fica to je pani prezidentka, u mnohých iných je to pol Slovenska s iným názorom, prípadne migranti. Milan Majerský sa jedenkrát zviezol na tejto vlne v hlavnej diskusnej relácii v prime time a kvitujem, že sa to snažil vysvetliť. Škoda bola už však dokonaná. Ideme ďalej s príučkou, ponaučením a múdrejší, skúsenejší. Som presvedčený, že KDH prispeje k upokojeniu vášní, ku kultivácii verejného prejavu a k pokoju v krajine.

Vy osobne nevidíte v ideológii LGBTI žiadnu hrozbu? Napriek tomu, čo jej dnes už aj mnohí homosexuáli vyčítajú? Napríklad vo veci predčasnej sexualizácie detí, škodlivých medicínskych zákrokov na mladistvých v rámci transrodových identít, účasti mužov v ženských športoch, väznenia násilníkov mužského pohlavia v ženských väzniciach či kontroly jazyka a neustáleho rozširovania konceptu „zločinov z nenávisti“?

Toto je desať ďalších tém, dohodli sme sa na rozhovore o ekonomike, o verejných financiách, samospráve, podnikaní. To sú moje odborné témy, nie LGBTI a nie potratová politika. Odpovede na tieto neľahké témy hľadajte u odborníkov. Ja vždy vyhľadám experta, ak potrebujem odbornú radu. Vyplatilo sa mi to.

[link url = https://standard.sk/416330/karol-galek-musime-ukazat-bruselu-ze-mame-v-energetike-vlastny-plan-zelene-ciele-eu-splname-nadpriemerne]

Poznámka po zverejnení: Nadpis a perex sme po zverejnení rozhovoru upravili.