Je na Slovensku naozaj nedostatok policajtov? Áno aj nie. Analytici navrhujú nahradiť niektoré pozície civilistami
Mestá sa dokonca obávajú, že v blízkej budúcnosti bude pre nízky počet príslušníkov poriadkovej služby narušená bezpečnosť obyvateľov. Vyzývajú štátne orgány aj budúcu vládu, aby problém vyriešili čo najskôr. Útvar hodnoty za peniaze hovorí, že policajtov je, naopak, veľa a radí niektoré pozície obsadiť civilnými zamestnancami.
Podľa údajov rezortu vnútra počet príslušníkov Policajného zboru klesá už tretí rok po sebe. Zatiaľ čo začiatkom roku 2021 bolo v služobnom pomere 21 167 policajtov, k 1. januáru 2022 ich bolo takmer o 500 menej. V roku 2022 sa skončil služobný pomer 928 policajtom. Tento rok je v služobnom pomere stále približne 20-tisíc policajtov, ale len od januára ich počet klesol z 20 529 na 20 312.
„Nedostatok príslušníkov Policajného zboru je najciteľnejší najmä na útvaroch, ktoré sú najčastejšie v kontakte s občanom, a to najmä poriadková, dopravná a cudzinecká polícia,“ vyjadril sa pre Štandard rezort vnútra.
V súčasnosti eviduje ministerstvo vnútra 2 692 neobsadených pozícií a policajti nám chýbajú, žiaľ, práve tam, kde ich občan najviac potrebuje, a to v uliciach. Na ponuku práce v Policajnom zbore sa však nehlási toľko ľudí, ako je potrebné. O prijatie do služobného pomeru bolo koncom augusta podľa MV SR doručených len 2 428 žiadostí.
Prudké zníženie strážcov zákona v radoch poriadkovej polície hlásia aj mestá
Podľa predsedu ZMOS Jozefa Božika znižovanie stavov v Policajnom zbore je trend tohto a minulého roka, ktorý je ovplyvnený najmä tým, že veľa policajtov odchádza do dôchodku, a to nielen do starobného, ale aj výsluhového.
„Policajtov je málo, sociálna situácia sa mierne zhoršuje, narastá nervozita, a preto považujeme za mimoriadne dôležité, aby sa Prezídium Policajného zboru a ministerstvo vnútra týmto zaoberalo. Je to celoštátny problém na celom území Slovenska,“ vyjadril sa pre Štandard Božik.
Božik, ktorý je súčasne primátorom Partizánskeho, tvrdí, že sa situácia v meste pre rastúci počet ľudí v sociálnych problémoch zhoršuje, a obavy má aj z nelegálnej migrácie. Nedostatok hliadok v uliciach v kontexte aktuálneho diania je preto ešte závažnejší.
Mestu Partizánske, ktoré má spolu s priľahlými obcami bezmála 50-tisíc obyvateľov, prislúcha zhruba deväť akcieschopných príslušníkov poriadkovej polície. Tabuľkový stav poriadkovej polície na takýto obvod bol v minulosti 25. No štátna polícia podľa Božika ako riešenie problému s nedostatkom policajtov znižuje počet tabuľkových miest.
Pomôcť by mohli mestskí policajti, no chýbajú im právomoci
Podľa aktuálnych dát máme na Slovensku 2,7 tisíca príslušníkov mestskej a obecnej polície. Mestská polícia spadá pod gesciu mesta. Partizánske ich má približne dvadsať, čo zodpovedá ich kľúču v pomere jeden policajt na tisíc obyvateľov. Tí sa však v službe striedajú a v prípade chorôb či iných nepredvídateľných udalostí je náročné postaviť službu.
„V čase dovoleniek sa vám stane, že máte v službe len troch policajtov. Z nich dvaja sú na hliadke a jeden na stálej službe, to znamená, že prijíma oznámenia a podobne. Pokiaľ sú ľudia slušní a nerobia neporiadok, dá sa to zvládnuť,“ hovorí Božik.
Mestská polícia často potrebuje súčinnosť štátnej, a to najmä ak ide o činnosti s trestnoprávnym presahom. Zvýšením počtu mestských policajtov sa teda problém celkom nevyrieši, keďže týmto útvarom chýbajú právomoci štátnej poriadkovej polície.
Policajný prezident chce počet policajtov zvýšiť
„Každý štát si uvedomuje, že vnútorná bezpečnosť je mimoriadne krehká. Aj Slovenská republika by na to mala reagovať. Myslím si na základe predchádzajúcich diskusií, že to tak aj bude,“ povedal policajný prezident Štefan Hamran, ktorý začiatkom tohto roka vyhlásil, že by počty strážcov zákona chcel zvýšiť.

Hlavným dôvodom nedostatku policajtov je podľa Hamrana zmena metodiky vypočítavania policajného výsluhového dôchodku, ku ktorej došlo v roku 2013. Podľa prijatej novely sa výška dôchodku vypočíta nie z najlepšieho odpracovaného roka, ale z priemeru posledných desiatich rokov, čo mnohých zamestnancov Policajného zboru motivovalo k odchodu.
Takisto policajný prezident kritizuje aj krok, ktorý vláda urobila v roku 2016, keď zvýšila podmienku veku na prijatie do radov policajtov z 18 na 21. V súčasnosti je hranica uchádzača opäť 18 rokov, čo podľa Hamrana významne prispelo k zvýšeniu počtu žiadostí o prijatie do zboru.
„Za posledných 14 rokov sme mali iba dva kalendárne roky, keď prišlo do Policajného zboru viac policajtov, ako z neho odišlo. Teraz si môžeme prehadzovať horúci zemiak, ktorá vláda to zapríčinila. Všetky. Všetci sú zodpovední za to, že v Policajnom zbore ubúdajú policajti. Nemáme ľudí, snažíme sa dobehnúť tých osem rokov výpadku a od nás chcú niektorí politici, aby sme uzavreli slovensko-maďarskú štátnu hranicu,“ povedal v pondelok v súvislosti s aktuálnou migračnou krízou Hamran.
Podľa analytikov je policajtov dostatok
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý pracuje pri ministerstve financií, však upozorňuje, že Slovensko má policajtov viac, ako je priemer štátov EÚ. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov má krajina 374 policajtov. V štátoch V4 okrem Slovenska tvorí takýto spriemerovaný počet 348 policajtov a v krajinách EÚ je to 323.
„Ak by slovenská polícia mala počet policajtov na úrovni Česka, Rakúska a Maďarska, teda krajín podobnej veľkosti a s porovnateľnou štruktúrou policajného zboru, bolo by ich približne o tisíc menej. Tento nepomer by mohol byť v strednodobom horizonte odstránený preklasifikovaním vybraných policajných pozícií na civilné,“ píše sa v správe ÚHP z júla tohto roku.
Podľa rezortu vnútra je až zhruba 3-tisíc príslušníkov Policajného zboru mimo pôsobnosti prezidenta Policajného zboru. Hovoríme o príslušníkoch Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misii MV SR, Úradu inšpekčnej služby, lekároch, duchovných, hudbe ministerstva vnútra alebo príslušníkoch zaradených na centrách podpory ministerstva.

Policajtov teda máme, ale pravdepodobne vykonávajú svoju prácu za kancelárskymi stolmi. Podľa analýzy ÚHP je aktuálne v Policajnom zbore minimálne 900 pozícií, ktoré by mohli byť obsadené civilnými zamestnancami. Ide najmä o prácu dopravných technikov, spojovateľov, IT špecialistov, personalistov a administratívnych pracovníkov, ktorá si nevyžaduje policajné vzdelanie a oprávnenia.
„Nebránime sa postupnému scivilňovaniu administratívnych pozícií, z ktorých by sme vedeli presunúť policajtov do výkonu a posilniť tak oblasti, ktoré sú v súčasnosti poddimenzované, napríklad poriadková, dopravná polícia a kriminálna polícia,“ vyjadril sa pre Štandard rezort vnútra. Podľa rezortu je však dôležité, aby takáto forma reorganizácie bola postupná a prihliadala nielen na ekonomické ukazovatele, ale primárne na bezpečnosť občanov.
Zamestnaním civilistov na pozíciách, ktoré sú v súčasnosti obsadené policajtami, by sa podľa ÚHP dalo ušetriť. Slovensko v roku 2022 vynaložilo na políciu 1,12 percenta HDP, čo je na úrovni okolitých krajín, ale približne o 0,3 percentuálneho bodu viac ako únijný priemer. Náklady na policajta sú pritom podľa ÚHP o viac ako polovicu vyššie v porovnaní s civilným zamestnancom na rovnakej pozícii.
Občanom policajti chýbajú
Budúca vláda by podľa obyvateľov Slovenska mala zabezpečiť zvýšenie počtu policajtov. Myslí si to bezmála 63 percenta opýtaných v rámci prieskumu agentúry AKO pre reláciu televízie JOJ 24 Volebná encyklopédia Slovenska. Agentúra vykonávala prieskum od 7. do 14 augusta na vzorke tisíc respondentov.
Zo 62,8 percenta, ktorí sú za zvýšenie počtu policajtov si 36,4 percenta myslí, že by to určite mala urobiť a 26,4 percenta uviedlo, že by to asi mala urobiť. Naopak, 30,5 percenta opýtaných si myslí, že by vláda nemala zvýšiť počet policajtov, pričom 11,5 percenta uviedlo, že by určite nemala a 19 percent, že by asi nemala.