Klasické aj pálčivé témy súčasnosti prináša nová divadelná sezóna na Slovensku

BRATISLAVA

Slovenské národné divadlo

vstupuje do novej sezóny dvomi činohernými premiérami, tromi veľkými premiérami v Opere SND a dvomi premiérovými titulmi baletu.

Pašiový príbeh Ježiš z Montrealu je pátraním po zmysle a mieste duchovnosti v modernom, urbanizovanom, vedeckom svete, no i satirickým pohľadom na svet umenia a divadla zvlášť. Arcandov príbeh v réžii Jána Luterána, ktorého premiéru milovníci činohry uvidia 3. februára 2024, prerastá z inscenácie do života a na divákov i samotných hercov má mimoriadny vplyv.

V réžii Ondreja Spišáka s prebásnenými textami Ľubomíra Feldeka pripravuje činohra inscenáciu Blázni z Valencie. Je celý svet blázinec alebo naopak, iba v ozajstnom blázinci sa môžu bezpečne ukryť normálni ľudia? Lope de Vega napísal hru, v ktorej sa Floriano a Erifila – on pred trestom z domnelej vraždy, ona pred vynúteným sobášom – skrývajú v blázinci a berú na seba inú identitu. Energiu rýmovanej komédie s delikatesným dôvtipom a výstižnou metaforou, kolotoč nedorozumení, spletitých lások a výbušných vášní, špehovania a donášania si môže divák naplno vychutnať koncom sezóny, prvýkrát na premiére 8. júna 2024.

Na javisko Opery SND sa 29. septembra vracia Nabucco, biblický príbeh o slobode, moci a láske v talianskom jazyku. Historická operná freska Giuseppe Verdiho je zmesou histórie a fikcie. Babylončania pod vedením kráľa Nabucca vtrhnú do Jeruzalema, zničia Šalamúnov chrám a židovský národ odvlečú do zajatia. Boh židov však potrestá kráľa tým, že naňho zošle šialenstvo. Nabucco, ktorý musí čeliť aj intrigám svojej domnelej dcéry Abigail, napokon rozpozná svoju vinu, uzná moc a vznešenosť Boha Jahveho a vráti židom slobodu. Predstavenie hudobne naštudoval Pietro Rizzo, ktorý operu aj diriguje, v réžii uznávaného českého režiséra Tomáša Ondřeja Pilařa.

Romantickú operu Bedřicha Smetanu Hubička uvedie Opera SND v českom jazyku v premiére 1. marca 2024 pod taktovkou českého dirigenta Jaroslava Kyzlinka a v réžii slovenskej režisérky Andrey Hlinkovej.

Treťou veľkou premiérou sezóny v Opere SND bude Madama Butterfy od Giacoma Pucciniho 20. júna 2024 v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a v réžii Matúša Bachynca. Tragický príbeh japonskej gejše zaznie v talianskom jazyku so slovenskými titulkami.

Viedenská verzia ikonického baletu Labutie jazero Piotra Iljiča Čajkovského obohatí repertoár Baletu SND v choreografii Rudolfa Nurejeva v premiére 3. novembra. Ikonické tance labutí, veľké zborové scény a oslňujúce pas de deux sú prehliadkou náročnej tanečnej techniky. Nová veľkolepá scénická a kostýmová výprava k príbehu o labutej princeznej nesie rukopis vyhľadávaného dizajnéra Jordiho Roiga.

Ďalším obohatením repertoáru baletu bude baletná freska o pokušení, láske a chuti žiť Manon, ktorej premiéra je plánovaná na 22. marca 2024 s choreografiou od sira Kennetha MacMillana. Manon je pretkaná efektnými zborovými tancami a nádhernými ľúbostnými duetami s melódiami Massenetovej hudby.

Divadlo Nová scéna

vstupuje do novej sezóny tohtoročnou premiérou úspešnej britskej komédie Dáš to! (Groan ups!) v réžii Svetozára Sprušanského 10. novembra. Príbeh sleduje osudy piatich spolužiakov v priebehu rokov, keď sa z nezbedných sedemročných školáčikov stávajú rebelskí tínedžeri, aby ich napokon zaskočili výzvy dospelosti. O zábavu sa postarajú všetci spolužiaci, či už je to flegmatický pubertiak alebo vyhorený štyridsiatnik, v hĺbke duše zostávajú všetci piati stále deťmi. Tak trochu smiešni a trochu trápni, ale aj vážni, pritom dojemní a nedokonale ľudskí.

Radošinské naivné divadlo

uvedie 14. septembra premiéru trpko-smiešnej komédie Deti doby, v ktorej sa autor Stanislav Štepka zamýšľa nad javiskovo-poetickým obrazom života v našej krajine. Spoznáme plastické a spletité rodinné príbehy dobových protagonistov – dvoch odlišných rodín od roku 1950 po rok 2000: osirelú rodinu neskôr ľahkovážneho dobrodruha a zástancu podozrivých životných spôsobov a riešení Vlada Piovarčiho a jeho krásnej sestry Terezy a životný, no zároveň aj divadelný a intímny príbeh vidiečana Laca, ktorý sa vo svojom amatérskom divadelnom i ľudskom spôsobe života usiluje okrem iného uveriť tomu, že dobrý človek stále niekde žije. U Vlada Piovarčiho sledujeme jeho nekonvenčný až kontroverzný spôsob života, ktorý nemá ďaleko ku kriminálu, u Laca zase umelecký svet, ktorý má od počiatku znaky budúceho naivného divadla. Obidvoch hlavných protagonistov život svojsky skúša, ale aj v mnohom pospája, aby svojím polstoročným kľukatým životným príbehom nepriamo podali správu o živote a divadle v našej krajine.

Radošínske naivné divadlo. Na fotografii zľava: Maruška Nedomová, Mojmír Caban, Stanislav Štepka, Anna Dysko, Zuzana Norisová, Tomáš Turek, Soňa Norisová, Michal Spielmann, Vladimír Svítek. Foto: Bara Podola

ŠTÚDIO L+S

odpremiéruje 10. novembra exkluzívny večer plný spomienok, hudby, slova a videoprojekcií Meky naveky v priestore Štúdia L+S, v ktorom „Meky“ Žbirka neraz vystupoval a mal ho rád. Z pódia, z vinylov aj z veľkej obrazovky zaznejú jeho najznámejšie piesne a Katka Žbirková uvedie na premiére do života novú knihu. Na Mira Žbirku budú spomínať aj hudobní kolegovia a kamaráti. 

Divadlo Astorka 

v novej sezóne obohatia tri inscenácie súčasných autorov. Groteska maďarského dramatika Istvána Tasnádiho Kartónový otecko (premiéra 28. novembra) o tradičnej rodine a rodinnom obede, kde sa za jedným stolom stretne konzervatívna časť rodiny spolu s liberálnou, a hoci sa zo začiatku všetci snažia o pokoj a mier, rodinný obed sa mení na divokú rodinnú drámu. 

Inscenácia Príhody tuláka po Slovensku podľa rovnomennej knižnej predlohy Martina M. Šimečku bude mať premiéru koncom marca 2024. Spolu s Tulákom putuje ako jeho ženská sprievodkyňa červená značka, hovorí k nemu kameň pri ceste, ale aj tiene minulosti ako spisovateľ, ktorý uprostred lesa sedí za písacím stolom. Na partiu tenisu ho zase pozýva oligarcha, ktorý sa vynorí uprostred lesov, stretá podivného youtubera, veliteľa miestnych hasičov, starnúceho učiteľa, veselých výletníkov, kone, ovady, studničky, nevrlú krčmárku a rotvajlery. Tí všetci tvoria krajinu a sú súčasťou tulákovho príbehu. 

V júni 2024 Astorka odpremiéruje divadelnú hru s pracovným názvom Ženy veľkých mužov, ktorá prinesie portréty troch silných žien – Xantipy (manželka Sokrata), Marthy Freudovej (manželky Sigmunda Freuda) a Jenny Marxovej (ženy Karla Marxa), ktoré svojsky pohli históriou.

GUnaGU

uvedie v réžii Mariany Luteránovej prvú hru Viliama Klimáčka z voľného cyklu Labužníci s názvom Tichá noc (Silenta nokto). V novom cykle používa divadlo metaforu jedla a našich stravovacích návykov na vyjadrenie pocitovej situácie dnešného Slovenska. Tichá noc ako čierna komédia, písaná pre Kamilu Magálovú, ktorej premiéru uvidia návštevníci 28. októbra, sa odohráva počas Štedrej večere v jednej rodine, kde sa odkryjú bolestivé aj tragikomické tajomstvá. 

Bratislavské bábkové divadlo 

pripravuje pre deti od päť rokov živelnú bábkovú inscenáciu plnú nápadov, jarmočnej atmosféry, gagov a grotesky Zázračný lekár na základe literárnej predlohy maďarskej ľudovej rozprávky Hlúpy čižmár. Nezodpovedný čižmár sa v honbe za ziskom rozhodne, že bude lekárom, otvorí si vlastnú ordináciu a predstiera, že vie liečiť. Zhodou náhod sa mu začne naoko dariť a bohatne, no zároveň sa zamotáva do vlastných podvodov. Ako si s hlúpym čižmárom, ktorý je nad všetkých učencov, no svojim pacientom škodí, poradí komicko-poučná inscenácia? Uvidíte v premiére 20. októbra.

Bratislavské bábkové divadlo pri príprave inscenácie Zázračný lekár. Foto: BBD

TRNAVA

Divadlo Jána Palárika v Trnave

si poctí tvorbu a život „človeka hromadného výskytu“ Jara Filipa novou inscenáciou Filip v réžii Jána Luterána, ktorej premiéru uvidia fanúšikovia 13. októbra. Hra nie je sentimentálnou spomienkou, ale po filipovsky – radosťou z hry. Je zostavená z autentických spomienok, dokumentov, rozhovorov a korešpondencie. Okrem ohliadnutia sa za tým, čo bolo, skúma aj to, čo by mohlo byť, a uskutočňuje Filipove nerealizované plány – napríklad zhudobnenie telefónneho zoznamu. 

V adventnom čase 15. decembra poteší malých i veľkých čarovná rozprávka plná veršov a piesní v réžii Kamila Žišku Princ Bajaja (pre deti od šiestich rokov), ktorá patrí k nezabudnuteľnej klasike a vypovedá o podstate lásky a šťastia: srdce princeznej sa nezískava peknými slovami, ale činmi, odvahou, statočnosťou a vytrvalosťou. 

Pozvanie na kolektívnu meditáciu o problematickom vzťahu jazyka a človeka v súčasnosti prinesie 2. februára 2024 premiéra experimentu s názvom Projekt: Počiatok. Skladá sa z troch 30-minútových minidrám, ktoré sa odohrávajú v troch rôznych sálach. Každá je tvorená iným autorom a režisérom (Rastislav Ballek, Alena Lelková, David Jařab), pričom spoločne vytvárajú vzájomne sa dopĺňajúcu, a predsa rozmanitú mozaiku režijných poetík a tvorivých prístupov. V hre sa križuje história s prítomnosťou, biológia so psychológiou, emócie s raciom, filozofia s empíriou a veda s umením.

Poslednú premiéru uvedie Divadlo Jána Palárika 22. marca 2024 kánonickým dielom českej dramatiky Maryša v réžii Matúša Bachynca. Čím je Maryšin príbeh dodnes živý? Hra napísaná podľa skutočnej udalosti zobrazuje mladú ženu, ktorá prispôsobila svoje osobné šťastie spoločenským konvenciám a usilovala sa žiť život, do akého sa ju snažili vtesnať rodičia. Ako inak sa môže skončiť takéto rozhodnutie, ak nie tragicky?

Pracovná atmosféra pri príprave inscenácie Filip. Foto: web Divadla Jána Palárika v Trnave.

NITRA

Divadlo Andreja Bagara v Nitre 

svojou dramaturgiou priblíži v novej sezóne s názvom „Bližšie od nás“ menej známu, avšak výraznú tvorbu jednotlivých národných kultúr – preto aj viaceré inscenácie pripravujú zmiešané medzinárodné tímy.

Pri príležitosti 30. výročia rozpadu Česko-Slovenska to bude 20. októbra premiéra hry Pomlčka v réžii Ivety Ditte Jurčovej. Ponúkne československé vtipy a hity, boje o pomlčku, slovenské medvede a české rybníky, slovenské televízne pondelky a české komédie. Rozhovory, citácie z novín, odborné publikácie a reportáže dokumentujú na pozadí historických udalostí rozdelenie Česko-Slovenska z pohľadu obyčajných ľudí – skúmajú postoje a názory, konfrontujú vzájomné malicherné spory. Kto z nás je racionálnejší a kto zasnívanejší? Kto temperamentnejší a kto poriadkumilovnejší? Kto je ukecanejší a kto ľahostajnejší? Kto je starší a kto mladší brat? 

„Sme ako súrodenci, ktorí sa hašteria v spoločnej izbičke v rodičovskom dome. Teraz sme už však každý sám. Vyleteli sme z tej izbičky, z toho rodného domu do sveta. Prečistilo to naše vzťahy, v ktorých teraz už zostalo len to dobré,” zaznieva v koprodukčnej inscenácii Divadla Andreja Bagara a Horáckeho divadla Jihlava.

Druhou premiérovou inscenáciou je kultový maďarský rozprávkový muzikál Povala v réžii Matúša Bachynca. Príbeh o jednom vlámaní, dvoch zaľúbencoch a štyroch duchoch hľadajúcich lepší svet, ktorý si obľúbili generácie divákov po celej Európe, bude mať premiéru 10. novembra.

V novom roku 2024 chystá DAB veľkovýpravný príbeh o zrážke dokonalosti s priemernosťou, ktorý vyrozpráva inscenácia hry Petra Shaffera Amadeus (premiéra 19. januára) v réžii Matúša Bachynca. Vynikajúca hudba navyše osloví všetky zmysly. 

Premiéra ukrajinskej hry Scény z rodinného života v réžii Pavla Gatilova vyrozpráva 15. marca 2024 tragikomický príbeh o rodine, ktorej do života zasiahne vojna. Vykresľuje rozpad ľudských vzťahov pod vplyvom nečakaných a mnohokrát drastických udalostí. 

Poslednú premiéru sezóny uvidia návštevníci 24. mája s názvom Mordorys. Ide o adaptáciu próz poľskej nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Olgy Tokarczukovej s napínavým príbehom na pomedzí detektívneho trileru a ekokomédie v réžii Romana Poláka. Hra upriamuje pozornosť na výraznú ženskú hrdinku a rozvíja nečakané zápletky. 

BANSKÁ BYSTRICA

Štátna opera v Banskej Bystrici

vracia do svojho repertoáru 14. septembra obnovenú premiéru Dvořákovej Rusalky v novom naštudovaní dirigenta Jána Procházku a v réžii Jany Andelovej Pletichovej. Ďalší návrat bude patriť 6. októbra baletnej rozprávke Ferdo Mravec v staronovej réžii a choreografii Dany Dinkovej a v hudobnom naštudovaní šéfdirigenta Štátnej opery Igora Bullu. Trojicu obnovených premiér uzavrie 25. novembra mimoriadne úspešná inscenácia Čajkovského opery Eugen Onegin v pôvodnej réžii Anny Osipenko a v hudobnom naštudovaní Igora Bullu. 

Nový premiérový dvojtitul Baletu Štátnej opery 1984 – Dorian Gray podľa románu Geoga Orwella a literárnej predlohy Oscara Wildea uvedie divadlo 8. decembra. Choreograficky a režijne sa pod inscenácie podpísali Hana Vidová a Igor Holováč.

V nasledujúcom roku 2024 sa môžu milovníci opery tešiť 23. februára na uvedenie Bizetovej Carmen pod dirigentskou taktovkou Igora Bullu v réžii Dany Dinkovej a 24. mája uvedie Štátna opera po prvýkrát vo svojej histórii inscenáciu opery Giuseppe Verdiho Aida pod taktovkou slovenského dirigenta Olivera Dohnányiho a v režijnom naštudovaní českého režiséra Dominika Beneša.

Baletná rozprávka Ferdo Mravec. Zdroj: webstránka divadla

Bábkové divadlo na rázcestí v Banskej Bystrici

otvorí sezónu predstavením Hudbatolárium 21. septembra v rámci prvého ročníka medzinárodného festivalu participatívneho divadla a rozvoja publika EDUFEST. V programe pre batoľatá a ich rodičov sa absolventi VŠMU a mladí tvorcovia venujú čarovnému svetu hudby, zvukov a ruchov pre najmenšie ušká. 

Pre deti od troch rokov pripravujú na 28. apríla renomovaní tvorcovia v oblasti bábkového divadla v Česku (Tereza Lexová a Jiří Jelínek), autorskú inscenáciu Deduško Leonard. Hra je inšpirovaná dotykmi s tvorbou „starčeka“ Leonarda da Vinciho.

Mládeži a dospelým sú na konci februára venované Časy zo second handu. Koniec červeného človeka. Autorka hry, bieloruská spisovateľka a držiteľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevičová, píše vo svojich dielach o udalostiach, ktoré ruská história opomína. V novej inscenácii sa venuje skúmaniu fenoménu takzvaného homo sovieticus prostredníctvom spomienok, zážitkov, príbehov obyčajných ľudí, ktorí na vlastnej koži prežívali (a prežili) fenomén stalinizmu, leninizmu a neskôr rozpad ZSSR, etnickú nenávisť a rozčarovanie zo súčasnosti.       

ZVOLEN

Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene

ponúkne prvý premiérový titul s názvom I love mama 6. októbra, ktorým divadlo začína spoluprácu s významnou izraelskou režisérkou a dramatičkou Hadar Galronovou. Na javisku sa predstaví deväť žien a tri generácie jednej veľkej rodiny – od láskavej babičky cez povahovo odlišné dcéry, čerstvú nevestu až po vnučky hľadajúce svoje miesto v modernej dobe. Humorné situácie a vtipné dialógy zachytávajú so vzácnym nadhľadom aj vážnejšie aspekty partnerských vzťahov, kariéry a materstva. 

Ďalšou divadelnou novinkou sezóny bude 1. decembra nové naštudovanie Shakespearovej hry Hamlet. Večnosť tohto titulu spočíva v jeho mnoholineárnosti, bohatom spektre symbolov a v nekonečných možnostiach interpretácie. Režijne a scénograficky pripravuje hru umelecký šéf DJGT Peter Palik. Okrem členov domáceho súboru v nej účinkujú aj hosťujúci umelci a umelkyne z Bábkového divadla na Rázcestí, Štátnej opery z Banskej Bystrice a Divadla Štúdio tanca.

V novom roku bude mať 9. februára premiéru divadelný trojboj mladých invenčných režisérok – Kateřiny Quisovej, Silvie Vollmannovej a Alžbety Vrzgula – s názvom J. G. T. Spoločnou témou neobyčajného inscenačného tvaru zloženého z troch častí je vojna a jej ozveny vo vzťahoch, myslení a umeleckej tvorbe. Režisérky a autorky čerpajú námety z menej známych diel a textov Jozefa Gregora Tajovského a jeho manželky Hany Gregorovej.  

Životu a tvorbe štiavnického rodáka Deža Hoffmanna, legendárneho fotografa celebrít a slávnych osobností, je venovaná inscenácia režiséra Patrika Lančariča Dežo Hoffmann, ktorej premiéru uvidia diváci 5. apríla 2024. Jeho príbeh je príkladom osudu plného paradoxov, prekvapení, absurdných zvratov doby, ale aj nezabudnuteľného talentu a charizmy výnimočnej osobnosti.

Na záver sezóny pripravuje divadlo premiéru komédie Verná nevera (7. júna 2024) od dramatika a divadelníka Jozefa Mokoša, ktorá otvorí tradičný festival Zámocké hry zvolenské. Titul inšpirovaný nespútanou divadelnosťou, pouličnou komikou a pikantnou satirou je plný šteklivých slovných hier, ako i bláznivých nečakaných situácií a šťavnatého ľudového humoru. 

ŽILINA 

Mestské divadlo Žilina

oživí starodávny mýtus s názvom Lilith, ktorá v 21. storočí bojuje s patriarchálnymi spoločenskými konvenciami. Premiéra bude v réžii Eduarda Kudláča 11. novembra. 

Autorský projekt s pracovným názvom Manifest o radikalizácii mladých, ktorí túžia niekam patriť a prejavujú to extrémnymi činmi, pripravuje režijne Pavol Viecha a premiéru bude mať 3. februára 2024.

Súčasnú hru bieloruskej autorky s názvom Vyjdem z lesa, vytrhnem si chrbtovú kosť a budem ju mať miesto meča v réžii Eduarda Kudláča uvidia návštevníci po prvýkrát 13. apríla 2024.

Posledná premiéra sezóny Status quo (8. júna 2024) predstaví svet taký, aký je, len obrátený. Ženy majú moc a obeťami diskriminácie sú muži. Režijne hru pripravuje Marián Amsler.

MARTIN

Slovenské komorné divadlo Martin

v sezóne s názvom RE: VÍZIA testuje kondíciu súboru v rozličných divadelných žánroch a dáva impulzy na vznik nových podôb a polôh. Známa hra významného rakúskeho dramatika Thomasa Bernharda Divadelník (premiéra 10. novembra) je o hercovi štátnej scény Brusconovi, ktorý sa snaží v podmienkach vidieckeho hostinca uviesť svoj divadelný Chef d’oeuvre (majstrovské dielo) komédiou pre nepriateľov divadla. Hra, v ktorej postavy sú často v zajatí vlastného idealizmu a intelektuálneho narcizmu, je ironickým komentovaním divadla a divadelníkov samotných. 

Projekt pre pútnikov Všade – doma – dobre – najlepšie s premiérou 26. januára 2024 sa venuje téme nomádstva a vykorenenosti časti mladej generácie, ktorá je neustále v pohybe, je doma všade, a zároveň nikde. 

Predstavenie Kolesá/Wheels (premiéra 31. mája 2024) sa venuje regionálnej téme, ktorá však dodnes dokáže rezonovať, príbehu Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS Martin), avšak špecifickou formou na pomedzí činoherného a pohybového divadla. 

KOŠICE

Národné divadlo Košice

pripravuje na 16. septembra premiéru inscenácie slávnej hry Amadeus. Po smrti Mozarta, ako to býva zvykom, začali vznikať legendy a fámy nad jeho záhadnou a nečakanou smrťou. Aj Mozartov prvý životopisec, český profesor František Xaver Němeček, sa odvolával na údajné vyjadrenia Mozartových priateľov i jeho manželky Constanze, ktorá vraj tvrdila, že Mozart hovorieval o smrti a povedal, že Rekviem píše pre seba. „Cítim, že tu už dlho nebudem“, pokračoval, „pretože mi iste podali jed. Nemôžem sa tej myšlienky zbaviť!“ 

Na túto legendu nadväzuje anglický dramatik Peter Shaffer v hre Amadeus. Na vzťahu Mozarta a skladateľa Salieriho demonštruje večné otázky stretu génia a menej úspešného tvorcu, ktorý v tieni Mozartovej slávy prežíva muky z nenaplnenia svojich ambícií. Hra, ktorú režíroval Štefan Korenči, nie je historickým dokumentom, ale na pozadí reálnych postáv a faktov rozohráva fiktívne vzťahy hlavných protagonistov. Shaffer dramaticky zobrazuje umelecký a ľudský osud jedného z najväčších géniov hudby, poukazuje na komplexy a nenávisť, ktoré spôsobujú utrpenie iným a ktoré sa v konečnom dôsledku obrátia proti ich menejcennosti.

Bábkové divadlo v Košiciach

sa v prvej premiére sezóny (29. septembra) zameriava na rozvoj jazykových kompetencií detí na prvom stupni ZŠ dvojjazyčnou divadelnou inscenáciou One, two, three – ideš z hry!. Príbeh sa odohráva v bilingválnom prostredí, kde rodičia (každý inej národnosti) komunikujú s dieťaťom vo svojom rodnom jazyku a na spoločné rozhovory majú dohodnutý vybraný jazyk. Prínos projektu je v zobrazení pestrosti jazykovej, geografickej, kultúrnej a etnickej, ktorá napomáha odbúravanie stereotypov. Ako komunikovať s cudzincom? Ako sa kultúry odlišujú? Čím sú pre nás obohacujúce? Inscenácia hravou formou a princípom opakovania (slov a viet v oboch jazykových mutáciách) rozširuje jazykovú skúsenosť detí a pomocou dvojjazyčných piesní umožní spojiť si to aj s hudobným zážitkom.

Ďalšie tri premiéry Bábkového divadla v Košiciach sú plánované na rok 2024. Komornú bábkovú inscenáciu Koza rohatá a jež uvidia malí návštevníci od troch rokov po prvýkrát 2. februára a deti od päť rokov sa môžu tešiť aj na Pinokia 23. februára 2024.   

Máj 2024 prinesie na košické javisko bábkového divadla inscenáciu Drana, ktorej hlavná hrdinka Ana sa zaoberá otázkami vlastnej hodnoty, sebaprijatia a prijatia spoločnosťou. Vlasy a účesy, ktoré robia jej rodičia, slávni kaderníci, celému mestu, sú pre nich pýchou, a tak keď ich vlastnej dcére rastú namiesto vlasov drôty, zápasia so sklamaním a potrebou prijať svoje dieťa také, aké je, a nesnažiť sa ho meniť. Hra hovorí o aktuálnej téme inakosti v kontexte potreby byť prijatý, patriť niekam, cítiť spolupatričnosť. 

František Balog v monodráme Divadla Actor – Dovidenia v Birkenau. Foto: F. Balog

Divadlo Actor Košice

uvádza 18. októbra autorskú monodrámu Dovidenia v Birkenau zakladateľa a riaditeľa divadla, herca Františka Baloga, ktorý tentoraz siahol po vážnejšej téme.

„V rámci výročia holokaustu som s rómskou delegáciou navštívil Osvienčim a zoznámil sa s jedným naším účastníkom, Rómom. Bol preživší z tábora Birkenau a vyrozprával mi príbeh svojho brata, s ktorým boli spolu v koncentračnom tábore, no jeho brat neprežil,“ vysvetľuje František Balog a priznáva, že ho to emocionálne dostalo do kolien. „Vyrastal som 22 rokov v detskom domove a spomenul som si na jedného chovanca, mentálne postihnutého, ktorý miloval anjelov. Takto prišla inšpirácia a pustil som sa do toho – napísal som text a napokon aj inscenoval.“

Monodráma Dovidenia v Birkenau, inšpirovaná príbehom 2. svetovej vojny, rozpráva príbeh o štyridsaťročnom rómskom, mentálne postihnutom mužovi, ktorý sa túži stať anjelom. Matku, s ktorou žije v byte a takmer z neho nevychádza, počas nákupu v obchode prenasledujú a zabijú nacisti. Synovi sa podarí utiecť naspäť do bytu, kde má stále pocit, že matka je s ním, on s ňou hovorí, občas si neuvedomuje situáciu. Nakoniec prídu nacisti aj po neho, odvezú ho do Birkenau a pošlú do plynu. Tam sa stane anjelom a všetky duše z tábora vezme do raja.

Romathan – romano teatro Košice

pokračuje 28. septembra tretím koncertom z úspešných projektov Zabudnuté melódie Rómov a Starodávne rómske melódie s názvom Nestarnúce rómske melódie. Divadlo Romathan približuje širokej verejnosti a predovšetkým rómskej menšine základné pramene rómskej kultúry, tradičné hudby, spevy a tance na profesionálnej báze. „Týmto koncertom chceme upevniť a ďalej rozvíjať prvky nášho kultúrneho dedičstva. Repertoár skladieb bude zameraný na obdobie 20. rokov minulého storočia. Tance a spevy budú rovnako impozantné, technicky náročné a melodicky nezabudnuteľné,“ prezradil riaditeľ divadla Karol Adam.