Český parlament aktuálne rokuje o uzákonení takzvaného manželstva pre všetkých. V súčasnom volebnom období bol návrh zákona do parlamentu predložený už v polovici roka 2022, rokovať o ňom však poslanci začali až v lete tohto roku. Zároveň sa prerokúva aj ústavná definícia manželstva ako zväzku muža a ženy.
Do debaty tento týždeň vstúpilo 66 veľkých korporácií pôsobiacich v Česku. Vo svojom liste uvádzajú niekoľko argumentov na podporu rovnakopohlavného manželstva. Píšu, že zdieľajú prianie LGBT+ ľudí žiť a pracovať v Českej republike bez diskriminácie a predsudkov. Zároveň tvrdia, že dvojkoľajnosť súčasnej úpravy – manželstva a registrovaného partnerstva – im zvyšuje náklady na administratívu a vyrovnávanie nerovností vyvolaných zákonom.
Najpozoruhodnejšia je argumentácia ekonomickou analýzou spoločnosti Open For Business, ktorú označujú za renomovanú výskumnú organizáciu. Medzi jej členov údajne patria spoločnosti ako Accenture, Deloitte, Deutsche Bank, EY, McKinsey & Company a PwC. Podľa tejto analýzy stojí nerovnoprávne postavenie LGBT+ ľudí českú ekonomiku ročne až 37,6 miliardy korún (približne 1,5 miliardy eur).
Je celkom pravdepodobné, že podobná iniciatíva sa v blízkej budúcnosti objaví aj na Slovensku. Český prípad môže byť dobrou príležitosťou pripraviť sa na správne čítanie podobných analýz.
Keď odbornosť nahradzuje ideologický zápal
Na úvod si treba všimnúť, že Open For Business nie je žiadnou výskumnou organizáciou, ale ideologickou lobby. Samotná spoločnosť o sebe píše, že je reakciou viacerých popredných svetových podnikov na rastúci odpor voči inklúzii LGBT+ v mnohých častiach sveta.
„Cieľom Open For Business je presadzovať práva LGBT+ na celom svete,“ píše spoločnosť na svojej webovej stránke. Metódou sa má budovať „konsenzus medzi podnikateľskou komunitou, že politiky zamerané proti LGBT+ sú v rozpore so záujmami podnikania a hospodárskeho rozvoja“ a podpora advokátov týchto myšlienok spomedzi podnikateľov na miestnej úrovni.
Preto sa Open For Business snaží „vytvoriť a propagovať jedinečné výskumné perspektívy týkajúce sa ekonomických a obchodných dôvodov pre inklúziu LGBT+“. Zadanie je teda zrejmé.
Autori výskumnej správy – bohužiaľ v nej nie sú podpísaní – prezentujú štyri oblasti, v ktorých má manželstvo pre LGBT+ ľudí Česku pomôcť. Prvým má byť preklenutie nedostatku v oblasti kvalifikovanosti pracovných síl, keďže inkluzívnejšie spoločnosti údajne lepšie udržujú kvalifikovaných pracovníkov. Ďalej má odstránenie údajnej diskriminácie LGBT+ ľudí v spoločnosti zvýšiť ich produktivitu, posilniť inovácie a prilákať priame zahraničné investície. Posledným argumentom je, že rovnakopohlavné manželstvo môže znížiť administratívnu záťaž.
Ekonomické argumenty uvedené v analýze sú, mierne povedané, slabé. Autori najprv prezentujú korelácie medzi indexom právneho uznávania homosexuálnej orientácie a niektorými ekonomickými veličinami. Je medzi nimi rast HDP v posledných desaťročiach, konkurencieschopnosť či kvalita podnikateľského prostredia.
Žiadna korelácia však nemôže dokázať kauzálny vzťah. Napokon nepotrebujeme sofistikovanú štatistickú analýzu, aby sme videli, že nové práva pre LGBT+ ľudí sa riešia v bohatých rozvinutých štátoch Západu. Tvrdiť, že tieto štáty sú bohaté a rozvinuté vďaka týmto právam, je však zjavne nezmyselné.
Presné výpočty z vymyslených čísel?
Nasleduje akýsi „sofistikovaný“ výpočet ekonomických vplyvov diskriminácie LGBT+ v Česku. Za pozornosť stojí už prvý riadok, ktorý uvádza celkovú stratu 37,6 až 5 miliárd korún (resp. 0,7 až 0,1 percenta HDP). Rozptyl výsledkov je teda pomerne veľký a na prvom mieste sú zásadne uvádzané vyššie čísla. Vo finálnej argumentácii firiem sa objavila už len horná hranica.
Najväčšou položkou sú údajne náklady v oblasti zdravotnej starostlivosti, a to 19,5 miliardy až jedna miliarda (tu je teda rozptyl ešte výraznejší). Zdrojom má byť väčšia prevalencia depresií medzi LGBT+ ľuďmi a násilie voči nim. Náklady nie sú len zdravotnícke, ale zahŕňajú aj ušlý zisk a stratu produktivity.
Druhou veľkou položkou je vraj nevyužitie ľudského kapitálu v dôsledku diskriminácie a zvýšených nákladov pre podniky. To údajne stojí ekonomiku 15,4 miliardy až 3,3 miliardy korún. Poslednou položkou sú vraj ušlé príjmy v súvislosti so svadbami, a to 2,7 miliardy až 0,6 miliardy korún.
Výsledné čísla sú, samozrejme, založené na predpokladoch, ktoré si autori stanovili. Napríklad prevalencia ochorení by sa podľa nich pri „absencii diskriminácie“ u LGBT+ ľudí vyrovnala tej u bežnej populácie. Nie je však zrejmé, či uzákonenie takzvaného manželstva pre všetkých je už onou absenciou diskriminácie, ktorá uzdraví psychické choroby LGBT+ ľudí.
A ani tie výpočty nesedia
Zaujímavá je metodika v prípade nákladov na svadby. Ide o najmenšiu položku, zároveň však najlepšie uchopiteľnú pre laikov. Autori pracujú s predpokladom, že podiel LGBT+ ľudí v celkovej populácii je medzi 1,5 až 6,7 percenta. Z toho „konzervatívne“ odhadujú, že štvrtina žije v stabilných pároch a z tohto počtu štvrtina bude chcieť uzavrieť manželstvo.
Výsledný odhad počtu záujemcov o rovnakopohlavné manželstvo je 10-tisíc až 44,5 tisíca. Následne autori odhadujú náklady na svadbu na 5-tisíc dolárov (prečo počítajú v dolároch a nie v korunách, nie je zrejmé) a týmto spôsobom dochádzajú k sume 50 až 222 miliónov dolárov. Podľa renomovaných analytikov teda desaťtisíc ľudí zjavne oslávi desaťtisíc svadieb. Zrejme zabudli zakomponovať predpoklad, že na manželstvo – aj rovnakopohlavné – treba dvoch.
Uvedené príjmy má česká ekonomika dosiahnuť za prvé tri roky po prijatí novej legislatívy. Každoročne by teda bolo v uvedenom období uzavretých, ak čísla správne vydelíme dvomi, zhruba 1 600 až 7 400 rovnakopohlavných manželstiev.
To je pri pohľade na počet uzavretých registrovaných partnerstiev čistá fantázia. Po uzákonení tohto inštitútu v roku 2006 doň vstupovalo o málo viac než 200 párov ročne, od roku 2016 sa každoročný počet zvýšil nad 300. Štúdia českej akadémie vied uvádza, že do roku 2020 sa uzavrelo 3 625 partnerstiev, z nich 2 710 v danom roku stále existovalo.
Akokoľvek môžeme akceptovať predpoklad, že manželstvo môže byť pre rovnakopohlavné páry atraktívnejšie než registrované partnerstvo, ťažko možno uveriť, že v Česku žijú tisíce stabilných homosexuálnych párov, ktoré túžia po manželstve a pritom nevyužili ani registrované partnerstvo.
Čerešničkou na torte je poplatok za uzavretie manželstva, ktorý má štátu priniesť milióny dolárov. Poplatok, na ktorý autori odkazujú, sa týka len cudzincov. Českí občania za sobáš neplatia, len ak sa koná mimo obvyklého čase alebo miesta, a aj vtedy je nižší, ako uvádza štúdia. Tento detail len dokazuje, ako si autori na svojej „analýze“ dali záležať.
Bojkotu sa zrejme obávať nemusia
V istom zmysle by otvorený list korporácií mohol byť prínosný. Jednotlivé firmy ukázali, na ktorej strane stoja, a spotrebitelia i zamestnanci si môžu vybrať, či ich budú naďalej podporovať. Platí to však len do istej miery. Zoznam signatárov v niektorých oblastiach ponecháva len málo alternatív.
Napríklad spomedzi troch mobilných operátorov podpísali list dvaja – spoločnosti Vodafone a T-Mobile. Prvá menovaná je pritom iniciátorom celej akcie. Jediný operátor, ktorý na zozname chýba, je O2. Ten je vo vlastníctve rodiny zosnulého podnikateľa Petra Kellnera, ktorý sa v minulosti netajil inklináciou ku konzervatívnym názorom.
Medzi signatármi sú aj tri z piatich najväčších bánk v Česku a niektoré menšie finančné spoločnosti. Z potravinárskeho odvetvia je na zozname Coca-Cola, Danone či Mondelez a pivovary Staropramen a Plzeňský prazdroj. Pridali sa aj farmaceutické spoločnosti Novartis a Johnson & Johnson.
Silné je zastúpenie technologického sektoru. Pod listom sú podpísaní predstavitelia veľkých firiem ako Microsoft, IBM, HP či SAP. Svoj podpis pridali aj zástupcovia najväčšej českej automobilky Škoda, nábytkárskeho gigantu IKEA či svetového online predajcu Amazon.
Bojkot, akému v ostatnom čase čelili niektoré americké spoločnosti, uvedeným firmám zrejme nehrozí. Jednak je česká spoločnosť z veľkej časti rovnakopohlavnému manželstvu naklonená či ľahostajná, jednak by bol bojkot pre spotrebiteľov náročný vzhľadom na podiel uvedených spoločností na jednotlivých trhoch.
Či premiér Fiala žiadosti firiem vyhovie, nie je zrejmé. „Ďakujem týmto firmám za ďalší podnet k tejto téme. Nikdy som sa nebránil debate, ako zlepšiť život tým, ktorý žijú v jednopohlavnom partnerstve, a posunúť legislatívu tak, aby mali viac práv,“ napísal Fiala vo svojom vyjadrení. Zároveň však dodal, že považuje za správne, aby o morálno-etických záležitostiach rozhodovali poslanci na základe vlastného presvedčenia.