Mučeníci ľudskosti a katolícky precedens. Prvýkrát v histórii má byť blahorečené nenarodené dieťa

Očití svedkovia tvrdia, že šéf zásahu Eilert Dieken sa tváril chvíľu rozpačito pri hroznom kriku šiestich malých detí sledujúcich popravu svojich rodičov. Ich následnú krutú popravu Dieken odôvodnil obyvateľom dediny vrcholne cynicky: „Nebudete predsa teraz chcieť žiadne problémy.“

Krik detí bol čoraz slabší, ako žandári postupne zastrelili osemročnú Stanislavu, sedemročnú Barbaru, ich bratov Vladislava (6), Františka (4) a Antona (3) a nakoniec aj dvojročnú Máriu.   

Hoci rodine Ulmovej počas takmer dvojročného ukrývania Židov pomáhali ostatní dedinčania, nakoniec ich pravdepodobne udal príslušník takzvanej modrej polície Włodzimierz Leś zo susednej obce. Očividne sa obával konca nemeckej okupácie, ktorá by znamenala návrat židovskej rodiny ukrytej v dome Ulmovcov. Leś sa totiž na jar 1944 zmocnil nehnuteľností rodiny Szall a jej udaním sa mohol zbaviť právoplatných vlastníkov. Ukoristený majetok si však neužíval dlho, keďže len pol roka po incidente ho popravilo poľské podzemné hnutie.

Nenarodené dieťa blahorečené?

V roku 2003 sa oficiálne začala diecézna fáza beatifikačného procesu 122 poľských mučeníkov, medzi ktorými bola aj deväťčlenná rodina Ulmovcov. Po devätnástich rokoch napokon podpísal pápež František, 17. decembra minulého roka, dekrét o mučeníctve rodiny Ulmovcov.  

Slávnostnej svätej omše s blahorečením rodiny Ulmovcov, ktorá sa uskutoční v nedeľu 10. septembra v obci Markowa, bude predsedať prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro. 

Kontroverzné reakcie vyvolal najmä fakt, že prvýkrát v dejinách katolíckej cirkvi bude blahorečené nenarodené dieťa.

Popri nadšených hlasoch proklamujúcich, významnom medzníku a posilnení povedomia o ochrane života už od počatia, hovoria kritici o prehnanom sentimentalizme či liberálnej zmene cirkevného učenia o nevyhnutnosti prijatia svätého krstu pre spásu človeka. 

Vzhľadom na mediálne špekulácie v súvislosti s mučeníctvom rodiny Ulmovej zverejnilo preto Dikastérium pre kauzy svätých na svojej internetovej stránke v utorok 5. septembra krátke prehlásenie. V troch krátkych bodoch odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že pani Viktória Ulmová bola v pokročilom štádiu tehotenstva so svojím siedmym dieťaťom, pričom toto dieťa sa narodilo v čase mučeníckej smrti svojej matky a bolo teda pripočítané k ostatným mučeníkom.

Prehlásenie je zakončené zmienkou o „krste krvi, ktoré dieťa prijalo pri mučeníckej smrti svojich rodičov“. Dikastérium tak zopakovalo a osobitne zdôraznilo to, čo v podstate obsahoval aj dekrét o blahorečení z decembra minulého roka.

Svätosť = ľudskosť

V roku 2016 bolo na počesť rodiny Ulmovej v dedine Markowa otvorené múzeum, ktorého súčasťou je aj ovocný sad pripomínajúci profesiu živiteľa rodiny. Múzeum je venované aj pamiatke ostatných Poliakov, ktorí riskovali alebo prišli o život v dôsledku pokusov o záchranu Židov.

Štát Izrael udelil vyznamenanie Spravodliví medzi národmi viac než 7 200 poľským občanom, čo predstavuje približne štvrtinu všetkých ocenených a prevyšuje laureátov z ostatných krajín. V roku 1995 sa k nim pridala aj rodina Ulmová. Kritické hlasy však súčasne varujú pred inštrumentalizáciou prípadu zmasakrovanej rodiny na posilnenie akejsi „poľskej národnej legendy“ a pripomínajú, že niektorí záchrancovia si za svoj humanizmus nechali slušne zaplatiť, pričom nechýbali ani útoky na Židov zo strany Poliakov bez priameho nátlaku okupantov.

Internetová stránka yadvashem.org popri vyjadrení veľkej vďačnosti za záchranu Židov uvádza, že židovská komunita v Poľsku bola, s vyše tromi miliónmi, najväčšou v Európe a po vojne sa z nej zachránilo len desať percent.

Každopádne je rodina Ulmovcov silným svedectvom toho, čo znamená byť kresťanom v prostredí egocentrizmu a smrti. Táto deväťčlenná rodina mučeníkov je pre nás mementom, že svätosť vždy kráča ruka v ruke s pravou ľudskosťou.