Volebné právo, jedlo, zdravotná starostlivosť a dvojizbák v Ružinove. Prečo téma hypoték nahradila v kampani medvede

O téme, ktorá v predvolebnej kampani nahradila medvede (a ktorú dnes vytláča politický žolík v podobe imigrantov) som spravil aj podcast.

Zdá sa, že takmer celé politické spektrum premeškalo šancu mlčať a prišlo s vlastným, kreatívne bludným nápadom ohľadom „drahých hypoték“. Veľa improvizácie, prekvapivo aj z progresívnej časti spektra, bolo v štýle „na Orbána“. Straty zo zlých rozhodnutí domácností majú vykryť banky. Lacná hypotéka na dvojizbák v Ružinove je, zdá sa, na Slovensku podľa politikov základné ľudské právo. Čo tam po zlom podnikateľskom prostredí, chudobe v regiónoch, prieťahoch v spravodlivosti, chorom zdravotníctve a nereformovateľnom školstve.

Slovo drahých nemám v úvodzovkách náhodou. Slovenské hypotéky sú (zatiaľ) lacné nominálne, ako aj reálne. Vyššie ako dnešné 4 percentá boli medzi rokmi 2004 až 2011. Abnormálnym extrémom zariadeným zlými peniazmi z ECB bolo obdobie po roku 2011. S očakávanou infláciou 5 až 7 percent sú dnešné úroky stále negatívne. Ani si nechcem predstaviť, čo sa tu bude diať, keď hypotéky budú skutočne drahé.

Hypotéky budú skutočne drahé, keď si zvolíme ďalšiu vládu „utrhnutú“ z výdavkovej reťaze. Deficity v čase, keď našich politikov nemôže zachraňovať ECB nákupom našich dlhopisov za novovytvorené peniaze, ale musíme sami úrokom presviedčať investorov, môžu viesť k tomu, že úrok na slovenských štátnych dlhopisoch bude rásť napriek stagnujúcemu alebo dokonca klesajúcemu základnému úroku ECB. Práve úroky na slovenských štátnych dlhopisoch sú určujúce pre úroky na hypotékach na Slovensku. Pri pohľade na vývoj 10-ročných slovenských štátnych dlhopisov a hlavne volebné sľuby to zatiaľ príliš na klesanie nevyzerá.