Počet obetí po záplavách v Líbyi vzrástol na 5 200. Podcenili sme to a presahuje to možnosti krajiny, vravia autority

Aktuálna bilancia mŕtvych a nezvestných ľudí po extrémnych dažďoch a následných záplavách v Líbyi je alarmujúca. Počet obetí sa zvýšil na približne 5 200, ďalšie tisíce ľudí sú stále nezvestní, uviedol hovorca ministerstva vnútra jednej z dvoch súperiacich vlád krajiny. Kompetentní hovoria o bezprecedentnej situácii, ktorá presahuje možnosti tejto krajiny. Nad najviac zasiahnutým mestom Derna sa pretrhli priehrady a trojmetrová vodná stena vymazala odhadom až štvrtinu tohto stotisícového prístavného sídla. Svet posiela pátracie a záchranné tímy.

Následky záplav v Derne 11. septembra 2023. Foto: Profimedia.sk

Následky záplav v Derne 11. septembra 2023. Foto: Profimedia.sk

Premiér východnej časti tejto krajiny Usáma Hamád opísal vzniknutú situáciu ako „katastrofickú a bezprecedentnú“, uvádza správa štátnej tlačovej organizácie, Líbyjská tlačová agentúra (LANA). Skaza zo začiatku tohto týždňa podľa jeho vyjadrenia ďaleko presahuje možnosti tejto africkej krajiny. Ide zrejme o globálne najhoršiu prírodnú katastrofu od zemetrasenia, ktoré začiatkom tohto roka zasiahlo Turecko a Sýriu.

Ako informovala americká televízna stanica CNN, búrka Daniel nahnala na severovýchod Líbye toľko dažďa, že sa nad najviac zasiahnutým mestom Derna zrútili dve priehrady a voda tiekla do už aj tak zaplavených oblastí.

Othman Abduldžalil, minister zdravotníctva východnej líbyjskej vlády podporovanej parlamentom, navštívil toto stotisícové prístavné sídlo v pondelok a opísal niektoré jeho štvrte ako „mesto duchov“.

Politik uviedol, že na mnohých miestach stále ležia mŕtve telá a očakáva, že viaceré z nich neskôr vyplaví more. Abduldžalil tvrdí, že mnohé rodiny sú stále uviaznuté v troskách svojich príbytkov.

„Počet tiel nájdených v Derne je viac ako tisíc,“ povedal agentúre Reuters minister civilného letectva a člen výboru východnej vlády pre mimoriadne situácie. Očakáva však, že konečný počet obetí bude oveľa vyšší. „Nepreháňam, keď poviem, že 25 percent mesta zmizlo. Veľa, veľa budov sa zrútilo,“ dodal.

Trojmetrová vodná stena, ktorá všetko vymazala

Svedkovia uviedli, že hladina vody dosiahla tri metre a na dostupných záberoch z lokálnych médií a sociálnych sietí vidieť, ako živel odnáša autá či podľa miestnych predstaviteľov, doslova celé štvrte.

Pozdĺž rieky Wadi Derna, ktorá tečie z hôr cez centrum mesta, boli zdemolované celé obytné bloky. Viacposchodové obytné domy, ktoré kedysi stáli ďaleko od vodného toku, sa čiastočne zrútili.

Mnohí obyvatelia opísali, ako vyzeral chaos, keď povodne zasiahli centrum. V noci počuli hlasné výbuchy a uvedomili si, že priehrady umiestnené nad mestom sa zrútili a zoslali vodnú stenu, ktorá „vymazala všetko, čo jej stálo v ceste“, povedal podľa agentúry AP Ahmed Abdalla, obyvateľ Derny.

Podľa tamojších obyvateľov, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, sa stále uskutočňujú pátracie a záchranné operácie. Úrady vyhlásili stav mimoriadnej núdze, zatvorili školy a obchody a zaviedli zákaz vychádzania. Do mesta mieri ťažká technika. Odstraňovanie následkov komplikujú nefunkčné telefónne siete.

Okrem Derny bolo podľa medializovaných informácií povodňami zasiahnuté aj druhé najväčšie líbyjské mesto Benghází, tretie najväčšie mesto Al-Bajdá či lokality ako Al-Mardž, Takenis, Tobruk alebo Batta.

Podcenili sme to, priznali kompetentní

„OSN v Líbyi pozorne sleduje núdzový stav spôsobený nepriaznivými poveternostnými podmienkami vo východnom regióne krajiny,“ uviedla podporná misia Organizácie Spojených národov v Líbyi v príspevku na sociálnej sieti X.

Do krajiny medzitým prúdi prvá zahraničná pomoc. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povedal, že jeho krajina pošle do Benghází 168 pátracích a záchranných tímov a humanitárnu pomoc. Pátracie a záchranné tímy posielajú aj Spojené arabské emiráty. Pokyn na vyslanie pomoci vydal aj katarský šejk Tamím ibn Hamad al-Sání.

Dôsledky záplav zrejme zhoršila pasivita úradov. Šéf líbyjského úradu pre mimoriadne situácie Usáma Ali pre CNN skonštatoval, že „poveternostné podmienky neboli dobre vyhodnotené, ani hladina morskej vody a zrážky, rýchlosť vetra tiež, nedošlo k evakuácii rodín“.

„Líbya nebola pripravená na takúto katastrofu. Takúto úroveň katastrofy ešte nezažila. Pripúšťame, že sa vyskytli nedostatky aj keď je to prvýkrát, čo čelíme takej úrovni katastrofy,“ povedal funkcionár pre kanál Al Hurra.

Extrémne zrážky sú výsledkom veľmi silného systému nízkeho tlaku, ktorý minulý týždeň priniesol katastrofické záplavy do Grécka a presunul sa do Stredozemného mora, než sa vyvinul do tropického cyklónu známeho ako medikán. Tento jav je podobný tropickým búrkam a hurikánom v Atlantiku alebo tajfúnom v Pacifiku.

Rozdelená a nefunkčná krajina

Líbya má aktuálne zhruba šesť miliónov obyvateľov a je politicky rozdelená medzi východ a západ, pričom verejné služby skolabovali od povstania proti prezidentovi Muammarovi Kaddáfímu podporovaného NATO v roku 2011.

Medzinárodne uznávaná je v súčasnosti vláda v Tripolise, no tá zasiahnuté východné oblasti nekontroluje. Trojčlenná prezidentská rada v Tripolise, ktorá funguje ako hlava štátu, však už tiež požiadala o zahraničnú pomoc, hoci na východ krajiny dosah nemá.