Najviac západných spoločností rozpredalo svoje aktíva a ukončilo činnosť v Rusku len krátko po invázii Moskvy na Ukrajinu, no sú aj také, ktoré opustili krajinu až neskôr. Podľa výskumníkov z Yale University sa celkový počet takýchto firiem vyšplhal už na 535. Ďalšia zhruba poltisícka dočasne pozastavila takmer všetky operácie, pričom si ponechala zadné vrátka a počíta s možnosťou návratu. A približne 150 spoločností aspoň sčasti okresalo svoje pôsobenie.
Okrem nich však v Rusku ostali aj vyše štyri stovky firiem, ktoré viac-menej pokračujú v biznise ako pred vojnou. Menovať možno známe spoločnosti ako Nestlé, Unilever, Guess, Benetton, Raiffeisen či UniCredit.
Tlak na ich odchod z Ruska je už dlhodobo vysoký. Ukrajinská vláda napríklad označila spoločnosť Unilever za „medzinárodného sponzora vojny“.
Nie div, zostávajúce podniky svojou činnosťou a generovaním zisku odvádzajú nemalé peniaze do ruskej štátnej pokladnice v podobe daní. Profesor Jeffrey Sonnenfeld z Yale University v texte pre ekonomický magazín Fortune odhadol, že ide „najmenej o 200 miliónov dolárov ruských príjmov“. A hoci to v porovnaní s inými tokmi peňazí do pokladnice Kremľa nie je až tak veľká suma (napríklad z predaja ropy a ropných produktov išlo v auguste do tamojšej pokladnice zhruba 15 miliárd dolárov), stále ide o slušný balík. Navyše, odchod prestížnych značiek pocítia aj ruskí spotrebitelia, čo môže mať istý vplyv na zmenu atmosféry v krajine.
„Ide o to, aby sa zvýšila miera nepohodlia, aby sa začali pýtať, kto je pôvodcom ich nešťastia,“ cituje Sonnenfelda CNN.
Opustenie Ruska komplikujú Putinove pravidlá i západné sankcie
Západné spoločnosti však tento tlak ničí. Rozhodnutie ostať v Rusku im na mnohých miestach a v rôznych kruhoch kazí reputáciu a imidž. Napriek tomu sa tie z nich, ktoré dnes prehodnocujú svoju politiku a pokukujú po možnosti odchodu z Ruska, ocitajú pred ešte väčším rizikom, ktoré prichádza z druhej strany. Uprostred veľkých reputačných a finančných škôd je pre nich vyhliadka na odchod čoraz ťažšia. Prináša len ďalšie obrovské straty.
Ruská vláda totiž neustále mení pravidlá pre nadnárodné spoločnosti, ktoré chcú opustiť krajinu, čím sa tento proces mimoriadne predlžuje. Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú pre rýchle opustenie krajiny, riskujú, že ich aktíva prevezme štát, a „riskujú trestné stíhanie ruských zamestnancov“, uviedol pre stanicu CNBC Nabi Abdullaev, partner spoločnosti Control Risks a bývalý redaktor denníka Moscow Times.
Navyše, ani bez Putinovho priameho zásahu nie je predaj majetku vôbec jednoduchá záležitosť. A pre firmy ide o stratovú záležitosť. Spoločnosti sú povinné predať svoje aktíva s 50-percentnou zľavou z trhovej hodnoty a zaplatiť Kremľu vysoký poplatok. Pravidlá, ktoré Kremeľ zaviedol minulý rok, nútia firmy, aby pred predajom akéhokoľvek majetku získali súhlas ruského ministerstva financií. Tento proces môže trvať od šiestich do 12 mesiacov a môže byť náročnejší pre kľúčové sektory, ako je ropný a bankový, ktoré potrebujú osobný súhlas prezidenta Vladimira Putina.
Situáciu ďalej komplikujú sankcie Západu voči takmer tisíckam osôb a firiem, ktoré spoločnostiam sťažujú hľadanie legitímnych kupcov.
Prípad Heineken
Manažérov rizík vo firmách odstrašujú aj prípady konkrétnych spoločností, ktoré sa v posledných mesiacoch snažili z Ruska odísť.
Heineken je ukážkovým príkladom toho, čím si prechádzajú spoločnosti, ktoré sa s odchodom z Ruska neponáhľali. Nadnárodný pivovar totiž čelil značnej kritike za pomalé tempo svojho odchodu po invázii na Ukrajinu, ale trval na tom, že sa chce postarať o svojich 1 800 zamestnancov v Rusku.
Spoločnosť tak až na sklonku minulého mesiaca ukončila svoj zdĺhavý odchod z Ruska, ktorý avizovala ešte v marci 2022. Svoje prevádzky však predala len za symbolickú cenu 1 euro. Holandský pivovar uviedol, že v dôsledku predaja, pri ktorom prevedie všetky svoje zostávajúce aktíva vrátane siedmich pivovarov na ruskú skupinu Arnest, utrpí stratu 300 miliónov dolárov.
Firma Arnest súhlasila, že v rámci dohody, ktorá podľa holandskej spoločnosti „trvala oveľa dlhšie", než sa očakávalo, zaručí zamestnanie miestnych pracovníkov spoločnosti Heineken na tri roky.
„V súčasnosti sme ukončili náš odchod z Ruska," cituje Guardian výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti Heineken Dolfa van den Brinka. „Nedávny vývoj ukazuje, akým významným výzvam čelia veľké výrobné spoločnosti pri odchode z Ruska. Hoci to trvalo oveľa dlhšie, ako sme dúfali, táto transakcia zabezpečuje živobytie našich zamestnancov a umožňuje nám opustiť krajinu zodpovedným spôsobom," dodal van den Brink.
#Heineken announced the sale of its assets in #Russia
— NEXTA (@nexta_tv) August 25, 2023
The buyer was the largest Russian manufacturer of perfumery, cosmetics and household products in aerosol packaging, the Arnest group. The transaction amount was 1 euro.
Under the terms of the deal, the buyer is obliged to… pic.twitter.com/QzdqHTCHJ0
Danone a Carlsberg
Svetoznáma značka však nebola jediná, ktorej sa odchod z Ruska skomplikoval. V júli ruský prezident Vladimir Putin na základe dekrétu prevzal ruské prevádzky spoločností Carlsberg a Danone a kľúče od oboch podnikov odovzdal dvom svojim najbližším spojencom. Spoločnosti s tisíckami zamestnancov pred prevzatím plánovali predať svoje ruské aktíva.
„Vyvlastnenie spoločností Danone a Carlsberg bolo významným krokom, pretože spôsobilo, že kroky ruskej vlády voči zvyšným spoločnostiam sú nepredvídateľné. Vyslala jasný signál zostávajúcim firmám, že aj nestrategické podniky môžu byť terčom útokov,“ uviedla pre CNBC Maria Šaginová, vedúca výskumná pracovníčka pre ekonomické sankcie v Medzinárodnom inštitúte pre strategické štúdie (IISS).
Medzi dvoma mlynskými kameňmi. Lepšie vyzerá voľba zostať
Západné firmy, ktoré si kupovali čas a odďaľovali svoj odchod, sa teraz ocitli medzi západnými sankciami a pobúrením verejnosti na jednej strane a čoraz nepriateľskejšou ruskou vládou na strane druhej. No ak od myšlienky odchodu z Ruska upustia, môžu tam pokračovať v podnikaní, pretože napriek sankciám sú mnohé transakcie a činnosti stále povolené.
„V rámci ,inteligentného´ prístupu k sankciám nie sú civilné a humanitárne sektory terčom sankcií a mnohé západné spoločnosti v týchto sektoroch naďalej pôsobia,“ uviedla Šaginová. Na porovnanie, sankcie voči Iránu a Severnej Kórei predstavujú pre západné podniky oveľa prísnejšie prostredie, v ktorom môžu pôsobiť, dopĺňa americký spravodajca.
„Niektoré spoločnosti sa rozhodujú zostať, pretože riziko odchodu z Ruska je aspoň v tejto chvíli vyššie ako riziko zotrvania,“ skonštatoval pre CNBC Nabi Abdullajev z poradenskej spoločnosti Control Risks.