Čaputová: LGBTI sú konkrétni ľudia. Som rada, že som nebola pri vyznamenaní Kuffu

Zuzana Čaputová počas utorňajšej diskusie v Denníku N uviedla, že na vitráži DPOH nie je nič útočné. Demokracia a občianska spoločnosť na Slovensku sú podľa nej silnejšie než Robert Fico. Predčasné voľby podľa nej rozhodnú o tom, či bude pokračovať úsilie o ozdravenie spoločnosti a kam budeme geopoliticky patriť. Vyjadrila sa aj k LGBTI a svojmu profesijnému vzťahu s Borisom Kollárom.

Prezidentka sa zúčastnila na predvolebnej diskusii Denníka N v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave (DPOH), ktorú moderovala Monika Tódová. Úvodná otázka sa týkala motívu kampane DPOH. Na vitráži sú túto sezónu zobrazení mladí ľudia, niektorí majú v rukách ukrajinskú, antifašistickú a dúhovú vlajku. Jeden drží v rukách odseknutú hlavu Hviezdoslava. Kampaň vyvolala pozitívne i negatívne reakcie.

Prezidentka podľa vlastných slov chápe, že niekomu sa môže plagát DPOH „nepáčiť“, lebo je to prirodzené pri každom umeleckom diele. Pri bližšom pohľade si všimla, že nejde o „amputovanú hlavu“ P. O. Hviezdoslava, ale o jeho bustu.

„Na tom vyobrazení nevidím nič, čo by bolo odmietajúce, popierajúce, okrem jedného jediného symbolu, a to je gardistický dvojkríž, čo je z historického hľadiska absolútne správne a v poriadku. Ten plagát alebo obrazy na ňom neútočia na nikoho. Vyzdvihujú niečo. Z tohto hľadiska by sa nikto nemusel cítiť byť urazený, dotknutý alebo zahnaný do kúta, napriek tomu sa to deje,“ hovorí slovenská hlava štátu s dôvetkom, že najhoršie bude, ak politika rozdelí obyvateľov Slovenska a budeme žiť medzi sebou v nedôvere.

Demokracia na Slovensku je silnejšia než Fico

Diskusia sa ďalej zaoberala najmä voľbami a šancami jednotlivých strán na úspech.

Prezidentka uviedla, že prieskumy o dôveryhodnosti politikov berie s rezervou, lebo týždeň predtým, než ju v tomto rebríčku predbehli Peter Pellegrini a Robert Fico, ešte bola na jeho čele. Očakávala, že po oznámení rozhodnutia nekandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách stratí časť priaznivcov. Nemyslí si, že nárast dôveryhodnosti Fica je dôkazom, že slušná politika prehráva. Za väčší problém považuje, že sme tu ešte nikdy nemali „takú hrubú predvolebnú kampaň a takú nízku latku politickej kultúry“.

Na otázku, či má strach o Slovensko, ak sa premiérom stane Fico, odpovedala, že „Slovensko a demokracia na Slovensku sú silnejšie ako Robert Fico“. Môže podľa nej hroziť „testovanie hraníc demokracie a v niektorých prípadoch ich prevalenie“ ako v okolitých štátoch, kde sú ohrozené „práva menšín či sloboda tlače“. Občianska spoločnosť na Slovensku však podľa nej vždy bola natoľko silná, že „v tomto teste sme obstáli“.

Zhodnotila, že u západných spojencov sa „možno dá konštatovať vydesenie“, keď od našich politikov zaznievajú výroky, ktoré našu geopolitickú orientáciu a hodnotenie agresívnej vojny na Ukrajine „obracajú naruby“. V zahraničí sa však snaží Slovensko prezentovať ako demokratický štát plný šikovných ľudí.

Po 30. septembri podľa nej nastane nový deň bez ohľadu na to, ako sa predčasné voľby skončia. Dôležité bude, ako ľudia s novou politickou realitou naložia.

„Je veľmi dôležité, aby sme nezabudli, že je to zvolená vláda na maximálne štyri roky, v našej novodobej tradícii to môže byť aj kratšie. Stále to ostane tak, že sme to my ľudia, ktorí tu žijeme, občania, ktorí tu sme. Je to sused, kolega, toto si nenechajme ukradnúť, to puto, ktoré medzi sebou máme. Sme odkázaní žiť tu spolu, komunikovať medzi sebou a budovať túto krajinu bez ohľadu na to, kto je pri moci,“ odkázala.

Na otázku, či je rozhodnutá, koho bude voliť, odpovedala „áno“, rozosmiala sa a rozhodila rukami, čo si vyžiadalo potlesk publika. Za demokratickú stranu označila každú, ktorá „nebola súdom postavená mimo zákona“. Na opačnom spektre sú podľa nej všetky strany, ktoré „hlásajú extrémne postoje, ktoré idú na úkor ľudských práv“. Z postu prezidentky nechcela konkretizovať, ktoré strany má na mysli, ale novinárke to vraj povie v zákulisí pri káve.

Nadchádzajúce voľby podľa nej budú o spravodlivosti. „Za posledné obdobie tu máme úsilie o ozdravenie spoločnosti s konkrétnymi výsledkami v podobe rozhodnutí súdov, to nie je vôbec málo. Tieto voľby môžu byť buď príležitosťou, alebo opakom príležitostí na pokračovanie tohto procesu. V neposlednom rade sú určite aj o tom, kam budeme geopoliticky patriť, či budeme na okraji spoločenstiev, ktorých sme súčasťou, alebo budeme rešpektovaným partnerom, ktorým sme doteraz,“ uzavrela.

LGBTI sú podľa prezidentky konkrétni ľudia

Čaputová sa vyjadrila aj k výroku predsedu KDH, ktorý označil LGBTI za „pliagu“ a jeho škodlivosť prirovnal ku škodlivosti korupcie. 

„LGBTI sú pre mňa konkrétni ľudia, komunita so svojou identitou, to sú ľudia, ktorí majú nejakú identitu. Ja to neviem od tohto odstrihnúť a zároveň akoby ani nechcem naskočiť na to, že sa tu ideme baviť o nejakej ideológii. Sú to ľudia, ktorí chcú a snažia sa presadiť to, aby mali nejaké práva, čo mi príde úplne fér a korektné na politickú a spoločenskú diskusiu, kde môžu byť názory rôzne. Môj názor je dlhodobo známy,“ povedala s dôvetkom, že ju mrzí, že ľudia z tejto komunity sú spochybňovaní, lebo to spustí voči nim vlnu vyhrážok.

Čaputová uviedla, že podľa štatistík gay alebo lesbické páry nemajú podobne sexuálne orientované deti. Nemyslí si, že cieľom Milana Majerského bolo zraniť ľudí z tejto komunity.

„Aby sme boli korektní, myslím, že nezaznelo, že LGBTI ľudia sú pliaga. Pre mňa tá teória o LGBTI ideológii, ktorá je pliagou, ktorá nasledovala, ja… ju neviem uchopiť. Pre mňa sú to predovšetkým ľudia a myslím si, že pri každom vyhlásení a rozprávaní by toto mali mať politici na pamäti,“ uzavrela.

Migračnú krízu zvládame

Prezidentka vyjadrila pochopenie pre ľudí, ktorí sa cítia aktuálne ohrození tým, že v ich obci je objektívne viac migrantov. Myslí si však, že ide skôr o logistickú výzvu, ktorú zvládame.

„Vizuál vo Veľkom Krtíši bol taký, že vzbudil pozornosť a dal príležitosť niektorým politickým stranám, ale urobiť opatrenia je otočiť veľkú loď,“ vysvetlila. Opatrenia, ktoré sme na zvládnutie migračnej krízy podnikli, sú podľa nej výsledkom dlhšie trvajúceho procesu a vláda si robí svoju prácu.

Bolo pre ňu prekvapením, že poslanci nechceli otvoriť parlamentnú schôdzu a schváliť zákony, ktoré by pomohli vyriešiť nielen migračnú krízu, ale aj kolabujúcu ambulantnú pediatriu. Považuje to za dôkaz, že úradnícku vládu nemala vymenovať skôr.

Na otázku, ako upokojuje povereného premiéra Ľudovíta Ódora, uviedla, že Tódová má výborné otázky na ľudí, ktorí nesedia na diskusii. „Veľmi si ho vážim a som mu vďačná, že tú misiu zobral. Tento typ terapie si zatiaľ neposkytujeme, ale podľa mňa to zvláda aj vďaka tomu, že vidí koniec. To je veľký rozdiel,“ priblížila, čo si vyžiadalo ďalší potlesk publika.

S Kollárom má korektný vzťah, zatýkania vysokopostavených ľudí nekoordinuje

Čaputová pokračovala, že z médií vníma kauzy s expartnerkami šéfa parlamentu Borisa Kollára. Považuje ho za korektného, lebo navonok vždy prezentoval to, na čom sa medzi štyrmi očami dohodli.

Uviedla, že bola rada, že nemusela byť prítomná pri tom, keď Kollár udelil štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana kňazovi Mariánovi Kuffovi, za čo zožala ďalší potlesk. Zuzana Čaputová a Ľudovít Ódor odmietli podľa zdrojov Denníka Štandard účasť na ceremónii práve pre ocenenie Kuffu.

Na otázku, ako by občanom vysvetlila, že máme obvinených dvoch riaditeľov tajných služieb, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a odsúdených ďalších 40 ľudí, ktorí zastávali rôzne štátne pozície, uviedla, že ide len o následok toho, čo sa dialo.

„Ozdravný proces, ktorý v spoločnosti prebieha, sa týka vysokých exponovaných ľudí. Mnohí z nich vypovedajú o schémach, ako to fungovalo, a je to následok niečoho, že tá očista sa deje. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí tento boj o očistu spoločnosti a ozdravenie spoločnosti zvádzajú s obrovským protitlakom,“ zhodnotila s dôvetkom, že musíme dospieť ku krajine, kde sa zatýkania Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) nebudú diať.

Skutočnosť, že syn policajného exprezidenta Tibora Gašpara oznámil jeho zatknutie zverejnením fotografie Čaputovej a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, považuje prezidentka za „účelovú komunikáciu“. Často sa vraj stretáva s tým, že je zodpovedná za infláciu či polep policajných áut v ukrajinských farbách, hoci tam ani nesiahajú jej kompetencie či záujem.

Keď sa diali spomínané zatýkania, namiesto ich manažovania podľa vlastných slov riešila operáciu jej partnera Juraja Rizmana. Podobné obvinenia označila za „absurdné klamstvo, ktoré sa niekomu hodí“.