Je dosť možné, že si medzi svojimi súpermi vyberie svojho kandidáta na viceprezidenta. Špekuluje sa, že Trumpovým favoritom je Vivek Ramaswamy, tridsaťosemročný multimilionár. Pred pár mesiacmi ešte úplne neznámy, teraz má pred sebou krkolomnú, ale nie úplne nepravdepodobnú cestu do Bieleho domu.
Ramaswamy, potomok indických imigrantov, sa narodil roku 1985 v Cincinnati v štáte Ohio. Jeho životopis je žiarivý. Biológia na Harvarde, práva na Yale, stáže na Wall Street, pôsobenie v debatných krúžkoch. Ešte počas štúdií začal podnikať, tvrdí, že predtým, než absolvoval Yale, bol jeho majetok 15 miliónov dolárov.
V roku 2014 založil biotechnologickú spoločnosť Roivant Sciences. Tá skupovala od zavedených farmaceutických spoločností patenty na lieky, ktoré boli ešte len vo fáze výskumu, s cieľom dostať ich na trh. Tento rok vo februári Ramaswamy odišiel z vedenia, aby sa mohol sústrediť na svoju prezidentskú kampaň, v Roivante má stále podiel 7,17 percenta. Časopis Forbes v auguste odhadol jeho súčasné imanie na 950 miliónov dolárov. Dosiahol ho i napriek tomu, že firma Roivant nikdy nevykázala zisk.
Ramaswamy je syntézou dvoch skupín, ktoré sa stále viac presadzujú nielen v americkej politike. Prví sú politici pôvodne z indického subkontinentu. To je záležitosť širšieho anglosaského sveta. Indického pôvodu je britský premiér Rishi Sunak, britská ministerka vnútra Suella Bravermanová, írsky premiér Leo Varadkar má indického otca a šéf škótskej samosprávy Hamza Yousaf je potomok pakistanských prisťahovalcov.
Na druhej strane Atlantiku patrí medzi najvýznamnejších politikov s koreňmi v Indii súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorá má indickú matku, a Nikki Haleyová, bývalá republikánska guvernérka Južnej Karolíny, Trumpova veľvyslankyňa pri OSN a súčasná kandidátka na prezidentku.
Kandidatúra na amerického prezidenta tiež nie je práve lacná záležitosť a tradičnou súčasťou každej kampane je obchádzanie sponzorov, ktorých musí uchádzač presvedčiť, že peniaze do neho investované nevyletia z okna. Každý rok sa objaví niekoľko kandidátov, ktorí sú natoľko bohatí, aby si kampaň financovali sami. Väčšinou sa rýchlo ukáže, že politika nie je otázka peňazí a kandidát pohorí. Výnimkou z pravidla je Donald Trump.
Práve minulý a možno aj budúci prezident je multimilionárovým veľkým vzorom nielen z hľadiska vedenia kampane, ale aj politiky. Ramaswamy zvolil veľmi zaujímavú stratégiu vzhľadom na to, že jeho cieľom je Trumpa nahradiť: spieva naň ódy a vychvaľuje ho do nebies. V podstate jediným dôvodom, ktorý uvádza, prečo by ľudia mali voliť jeho a nie Trumpa, je vek.
V niektorých ohľadoch Trumpa dokonca prekonáva. Jedným z nich je zahraničná politika. Ramaswamy sám o sebe tvrdí, že je vyznávačom realistickej školy medzinárodných vzťahov a chce nasledovať odkaz prezidentov Georga Washingtona, Jamesa Monroea a Richarda Nixona. Washingtona v jeho odporúčaní nezapájať sa do zahraničných aliancií, Monroea v jeho doktríne, že západná pologuľa je oblasťou záujmov USA, a Nixona v jeho vyvažovacej politike.
Do NATO? Nikam!
Konkrétne to ilustroval na svojom pláne, ako docieliť mier na Ukrajine. Zmrazil by konflikt na terajších hraniciach, Rusko by si podľa jeho predstáv ponechalo dobyté územia. Sľúbil by, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO, zrušil by všetky protiruské sankcie a nadviazal s Ruskom plnohodnotné obchodné vzťahy. Výmenou za to má Rusko opustiť svoju vojenskú alianciu s Čínou. Tú Ramaswamy považuje za hlavnú geopolitickú hrozbu pre Spojené štáty.
Nikky Haleyová počas debaty republikánskych kandidátov na prezidenta, ktorú ale Trump vypustil, Ramaswamymu vyčítala, že je poznať jeho neskúsenosť v oblasti zahraničnej politiky. V tom má Haleyová úplnu pravdu.
Napríklad Rusko nemá s Čínou žiadnu oficiálnu vojenskú zmluvu, od ktorej by mohlo odstúpiť. Ramaswamy tak v podstate dúfa, že Rusko výmenou za to, že dostane všetko, čo si praje, opustí čínsku sféru vplyvu a dobrovoľne vstúpi do tej americkej. Je to dosť naivný pohľad na medzinárodné vzťahy: Rusko sa dá jednoducho uplatniť ukrajinským územím bez toho, aby utrpela americká prestíž, agresor všetky dohody dodrží a nepokúsi sa o pár rokov o ďalšiu dobyvačnú vojnu.
Ramaswamy argumentuje Nixonovou cestou do Číny v roku 1972, kedy vtedajší prezident nadviazal kontakty s komunistickým vodcom Mao Ce-tungom a tým narušil jednotu komunistického bloku. Lenže Nixon sa dobýval do otvorených dverí. Vzťahy medzi komunistickými mocnosťami už boli veľmi zlé, napríklad v roku 1969 došlo k pohraničným potýčkam minimálne s desiatkami, možno so stovkami mŕtvych. Mao hľadal spojencov proti Sovietskemu zväzu rovnako usilovne, ako Nixon chcel protiváhu k vplyvu Kremľa. Navyše vtedy v Pekingu nedošlo k uzavretiu formálneho spojenectva medzi USA a komunistickou Čínou, ale viedlo to k vytvoreniu mocenského trojuholníka, keď dve strany vždy vyvažovali tú tretiu.
Nehovoriac o tom, že snaha pochopiť Putina a zatiahnuť ho do západného systému bola politika Európy a USA pred februárom 2022. Nemecko robilo všetko pre to, aby sa stalo závislým od ruského plynu. Američania sa pokúšali o neustále reštarty s Moskvou, zabranie Krymu zostalo bez väčšej odozvy. Ešte posledné týždne pred plnohodnotnou inváziou sa francúzsky prezident Emmanuel Macron mohol utelefonovať, keď sa pokúšal dohodnúť s Putinom nejaký kompromis.
Sám Trump je realistickejší ako Ramaswamy. Síce tvrdí, že by dokázal zariadiť prímerie počas jedného dňa, zároveň však vyhlásil, že ak sa Putin nepodriadi podmienkam, tak vyzbrojí Ukrajinu ako nikto iný. Zdá sa, že Trump chápe nutnosť cukru aj biča vo vyjednávaní. Zatiaľ čo Ramaswamy dúfa v dobrú vôľu Vladimira Putina.
Tým ale Ramaswamyho nebezpečné nápady nekončia. Vymedzil sa proti NATO, ktoré by sa podľa neho malo znova stať čisto obrannou alianciou. Nie je jasné, čo tým má na mysli. Možno je proti zahraničným intervenciám, ktorých sa NATO zúčastnilo. Tie ale boli vedené hlavne Spojenými štátmi a ich spojenci sa pridali, NATO k nim Američanov nedotlačilo.
Ramaswamy dokonca oznámil, že by zrušil pomoc, ktorú USA poskytujú Izraelu. Podpora Izraela je pritom politika, o ktorej sa v Republikánskej strane nediskutuje. Tu sa rozchádza s Trumpom, ktorý bol jedným z najviac proizraelských prezidentov. Ramaswamy nakoniec cúvol a oznámil, že by to urobil až po dohode s izraelskou vládou.
Jednoduchý izolacionista
Aj keď tvrdí, že hlavné nebezpečenstvo predstavuje Čína, aj tu možno o jeho odhodlaní pochybovať. Vyhlásil totiž, že by bol ochotný brániť Taiwan pred čínskou inváziou do doby, než sa Amerika stane sebestačnou vo výrobe polovodičov, čo by podľa jeho plánu malo nastať v roku 2028.
Vivek Ramaswamy totiž nie je žiadny geopolitický realista, ale prostý izolacionista.
Okrem svojej zahraničnej politiky má Ramaswamy ďalšie muchy. Napríklad je hrozne otravný. Komentátori ho vyhlásili víťazom debaty republikánskych kandidátov na prezidenta. Bol energický, zdalo sa, že mal na všetko odpoveď a nebál sa ísť do súbojov. Lenže sa to neprejavilo v prieskumoch, kde sa naopak o niečo prepadol. Teraz by ho volilo v primárkach 6,8 percenta republikánov. Hyperaktívny Ramaswamy ľudí skôr štve.
Potom sú tu otázky ohľadom jeho podnikania. Najkontroverznejší je nákup patentu na liek proti Alzheimerovej chorobe od farmaceutického gigantu GSK v roku 2014. Liek zlyhal už v štyroch klinických štúdiách a GSK sa ho rád zbavil. Ramaswamy začal marketingovú ofenzívu. Založil Axovant Sciences, dcérsku spoločnosť Roivantu. Tá sa stala miláčikom Wall Street, hodnota vyletela na tri miliardy dolárov, hoci mala iba osem zamestnancov vrátane Ramaswamyho, jeho brata a jeho matky. Ramaswamy zarobil imanie na predaji akcií. V roku 2017 liek zlyhal v ďalšej klinickej štúdii a hodnota firmy sa prepadla o 75 percent počas jedného dňa. Veľa ľudí prišlo o peniaze, avšak Ramaswamy bol od vplyvu do veľkej miery izolovaný.
Plne sa zapája aj do kultúrnych vojen a vypúšťa jedno vyhlásenie za druhým, niektoré sú však príliš aj na Donalda Trumpa. Ten o Ramaswamym vyhlásil: „Musím ho mať rád. Nemôžem sa naňho hnevať. Je to šikovný chlapík.“ Dodal ale: „Začína sa trochu dostávať za hranice, začína byť trochu kontroverzný, asi by som mu povedal, aby bol trochu opatrný.“ Nakoniec to zakončil radou: „Niektoré veci musíte trochu držať v sebe, však?“ Aké Ramaswamyho výroky mal presne na mysli, nie je jasné. Ramaswamy ale napríklad vyhlásil, že chce zistiť pravdu o 11. septembri.
Aj keď je otázka, nakoľko tomu sám verí. Ramaswamy má tendenciu meniť svoje vyjadrenia, ako sa mu to práve hodí. Prezentuje sa ako bojovník proti všetkému progresívnemu, avšak keď mal 24 rokov, prijal štipendium od nadácie Paula Sorosa, staršieho brata Georgea Sorosa. Ten je síce menej známy, ale mal podobné názory. Ramaswamy tvrdil, že bol chudobný študent a nemal na výber, ak chcel študovať právo. Lenže sa ukázalo, že vtedy mal už dostatok vlastných peňazí a mohol si školné platiť zo svojho.
Vivek Ramaswamy je jednoducho šarlatán. Dúfajme, že sa k Bielemu domu nakoniec nepriblíži.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.