Program Progresívneho Slovenska: chceme to lepšie, len nevieme presne ako

222323423911_544949107589530_7146184903484910207_n Ilustračné foto: PS/FB

Z volebného programu Progresívneho Slovenska je evidentné, že majú víziu a chcú zmeniť množstvo vecí na Slovensku k lepšiemu. Žiaľ, skoro polovica programu PS je príliš nekonkrétna a všeobecná a vyvoláva dojem, že nie úplne vedia, ako svoje ciele dosiahnuť. V Hydeparku píše poslanec SaS Peter Cmorej.

V programe PS sú aj také opatrenia, ktoré sú síce konkrétne, no je z nich zjavné, že autor nemá potrebnú skúsenosť a v skutočnosti nevie, ako daná oblasť funguje. V tomto blogu sa zameriam na tri opatrenia z oblasti finančného sprostredkovania, v ktorej som pôsobil viac ako 15 rokov. Sú totiž pekným príkladom, že predpokladom úspechu sú v prvom rade skúsenosti a len chcieť niečo zmeniť nestačí.

Tri opatrenia z programu Progresívneho Slovenska:

  1. Spájanie životného poistenia s investičným sporením do jedného produktu už nebude možné. Dnešný systém je neprehľadný, klient/klientka sa v ňom ťažko orientuje a väčšinou si k životnej poistke kupuje investičné sporenie s nízkymi výnosmi.
  2. Zavedieme platenie za spotrebiteľské služby priamo klientmi a klientkami, ktorí/é tak budú mať úplnejšie informácie o danom produkte a službe.
  3. Zvýšime nároky na vzdelávanie finančných sprostredkovateľov/sprostredkovateliek a ich vstup do systému. Formalizmus nahradí naozajstná kontrola kompetentnosti. Zavedieme nový spôsob certifikácie týchto osôb. Súčasťou toho bude sprísnenie obsahu vzdelávania, ktoré musia absolvovať a adekvátna náročnosť záverečných skúšok.

Pekne to znie, však? Poďme si postupne povedať, čo si odborníci PS pri písaní programu neuvedomili alebo nevedeli.

Že investičné životné poistenie (IŽP) je pliaga, som napísal vo verejnom priestore prvýkrát práve ja, ešte v roku 2010. Za blog Prečo neinvestovať cez Investičné životné poistenie som si v tom čase vyslúžil dokonca pár vyhrážok. Tento paškvil sa tu vtedy predával ako teplé rožky a množstvo ľudí v ňom prišlo o nemalé peniaze.

Čo sa odvtedy zmenilo? Od roku 2020 sa v zákone o poisťovníctve (§ 70a) píše, koľko minimálne zo zaplateného poistného sa musí človeku pri zrušení zmluvy vrátiť. Výsledok? Investičné životné poistenia v podstate vymizli a dnes ich skoro nikto nepredáva.

Je teda aktuálny stav v poriadku a nič netreba riešiť? Nie je, lebo starých IŽP sa zmena nedotkla a desaťtisíce ľudí majú doma v šuplíkoch zmluvy, o ktorých si myslia, že je to ich dôchodkové zabezpečenie a pritom v skutočnosti hádžu peniaze do kanála.

Je to problém, je to veľký problém, a riešenie z dielne PS ho vôbec nereflektuje. Skutočným riešením je benchmarking finančných produktov, ktorý má v programe Sloboda a Solidarita. Finančná inštitúcia vám bude musieť za každú existujúcu zmluvu vypočítať, aký podiel z vašich peňazí končí na poplatkoch. Ponechali by ste si zmluvu, kde 40 % z vašej platby ide na poplatky? Ja veru nie. Pevne dúfam, že po voľbách sa už konečne nájde politická vôľa uviesť naše riešenie do praxe.

Na prvý pohľad dobre znie aj platenie za spotrebiteľské služby priamo klientmi. Fuj, fuj, zlí sprostredkovatelia a netransparentné produkty. Lenže aj toto už existuje a volá sa to finančné poradenstvo. Zákonodarca to však pohnojil a k dnešnému dňu eviduje NBS presne 9 finančných poradcov na celom celučičkom Slovensku. Sprostredkovateľov je pritom okolo 17-tisíc. Kde sa stala chyba, som popísal taktiež ešte v roku 2010, keď nový zákon ešte len nadobúdal účinnosť. V skratke, neexistujú na to produkty, neexistujú poradcovia, neexistujú klienti a ešte z toho zákonodarca urobil drahé byrokratické peklo. A stalo sa do bodky to, čo som vtedy napísal.

Nič sa zavádzať nemusí. Platené finančné služby nevzniknú reguláciou zhora. Treba zákon o finančnom sprostredkovaní riadne vysekať, odstrániť zákaz pre sprostredkovateľov pýtať si za svoju prácu priamu platbu a maximálne sprehľadniť informačné povinnosti. Napríklad aj preferovaním digitálnych foriem sprostredkovania, ale to je úplne iná téma. Za SaS môžem povedať, že na zákon o finančnom sprostredkovaní si brúsim zuby už nejaký ten piatok a len čakám na príčetného ministra financií.

Tretie opatrenie PS sľubuje vzdelanejších a kompetentnejších sprostredkovateľov. Väčšie nároky, prísnejší obsah, náročné skúšky a ozajstná kontrola kompetentnosti. 17-tisíc sprostredkovateľov musí byť radosťou bez seba. Ako to je dnes? Po prvé, finančné služby sú rozdelené na 6 sektorov (zbytočne), na ktoré musíte zložiť skúšky a každé štyri roky si musíte skúšky u akreditovanej inštitúcie obnoviť. Okrem toho existuje v každom sektore takzvané osobitné finančné vzdelávanie, ktoré si musíte obnovovať každý rok (!) a je to čistá ryža pre pár firiem bez akéhokoľvek efektu. Niekoľko hodín „študujete“ skriptá a potom opakujete test dovtedy, kým neuspejete. Niečo je nesprávne, v tom má PS pravdu.

Aký problém sa však snaží PS riešiť sprísňovaním podmienok? Z ich programu sa to síce nedozviete, ale predpokladám, že sa im nepozdáva pochybná kvalita niektorých sprostredkovateľov alebo skôr sprostredkovateľských firiem. Riešením však nie je ani náhodou sprísňovanie a znepríjemňovanie života tým sprostredkovateľom, ktorí robia svoju prácu dobre. 

Správnym riešením je preniesť zodpovednosť za konanie sprostredkovateľa priamo na sprostredkovateľskú firmu (na SFA). Tí zlí sprostredkovatelia to totiž nerobia len tak náhodou, ale štandardne ich na zlé chodníčky navedie (a naučí) práve sprostredkovateľská firma, ktorá má postavený biznis model na nejakej lumpárni. Jednoducho ich naučia predávať hlúposti. Niekto by mohol povedať, že SFA je zodpovedné už teraz, ale nie je to tak úplne pravda. Zákon je málo konkrétny a keď je problém, zodpovednosť sa hádže vždy na sprostredkovateľa. Mám to potvrdené právnymi analýzami a niekoľkými súdnymi spormi.

V momente, keď bude sprostredkovateľská firma priamo zodpovedná za prácu svojich sprostredkovateľov, začne výrazne ináč vyzerať aj interné vzdelávanie a vnútorné kontrolné mechanizmy. Problém je vyriešený, a to hlúpe osobitné finančné vzdelávanie môžeme celé zrušiť. Aj tak je to výmysel nad rámec európskej smernice a úplne stačí, ak bude za kontinuálne vzdelávanie zodpovedať sprostredkovateľská firma.

Takýto je rozdiel medzi tým, keď má niekto vízie a keď má niekto skúsenosti. Namiesto zákazov, príkazov a iných hókusov pókusov by to už raz mohli dostať do rúk ľudia, ktorí vedia, čo robia. Čo poviete? Rozhodnete 30. septembra.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie. 


Ďalšie články