Dag Daniš

Práve na túto privysokú cenu upozornil exprezident Kiska. A spolu s ním zástup menších hráčov. Varovanie má jasnú pointu: ak budú progresívci príliš tlačiť na plyn a na vidinu porážky Smeru, ich partnerské strany, ktoré sa dnes trápia pri hranici zvoliteľnosti, neprelezú do parlamentu.

Kombinácia vysokej volebnej účasti a rastu PS by ich zhodila pod päť percent. Aj bez toho, aby prišli o voličov, ktorí ich dnes podporujú. V rizikovom pásme či pod ním sú pritom všetky strany, s ktorými sa rátalo v novej protificovskej vláde: SaS, KDH, Sme rodina, Obyčajní, Demokrati. Dokonca aj Hlas, ktorý má len štyri percentá jadrových voličov.

Odpoveď progresívneho tábora na tieto obavy je sebavedomá. Chcú vyhrať voľby a vedľajšie účinky neriešia. Šéfredaktor Denníka N vyzýva na porážku Smeru a víťazstvo PS. Táto priorita je vraj naliehavejšia ako všetky ostatné. Výzvu podopierajú aj „motivačné prieskumy“. Hlásia, že progresívci sú (vraj) len malý krok od volebného víťazstva.

Z nadhľadu to môže vyzerať tak, že progresívci sa prepáleným šprintom ženú do rastu, ktorý pochová ich spojencov a šancu na širokú koalíciu. Lenže – takýto špekulatívny, hypotetický pohľad je v kampani celkom nepodstatný. Podstatné sú ambície a volebné výsledky hráčov. Každý chce maximálnu podporu pre seba. Nie pre svojich drobných dýchavičných partnerov (alias rivalov).