MARTIN – Odchovanec martinského hokeja a bývalý slovenský reprezentant Andrej Novotný oprášil vo vyššom veku (7. októbra oslávi 47 rokov) po desaťročnej prestávke aktívnu kariéru. Žilinský Štandard sa porozprával s aktuálnym kapitánom mužského tímu MHA Martin (účastník druhej ligy) o jeho pocitoch.
Čo ťa priviedlo k návratu do súťažného kolotoča?
V mládežníckom klube MHA, ktorý po prvý raz v histórii rozšíril svoje portfólio a zastrešuje už aj mužov, pôsobím ako tréner a mám na starosti ôsmakov i deviatakov. Chcem pomôcť zachrániť martinský mužský hokej, ktorého osud mi nie je ľahostajný. Aby naše talenty, ktoré vychovávame v akadémii, mali motiváciu aj po dovŕšení juniorského veku pokračovať v kariére v Martine. Preto som sa rozhodol obuť korčule, zobrať do rúk hokejku a zapojiť sa do tréningového procesu ako hráč mužského kádra.
Už si absolvoval aj prvý prípravný zápas. Nebolo to po tej dlhej pauze náročné?
Po skončení aktívnej som síce stále športoval (beh, posilňovanie, v zime raz týždenne hokej s partiou bývalých hráčov), ale nie na vrcholovej úrovni. Naskočiť do zápasu nebolo v mojom veku jednoduché. Hlava by chcela, skúsenosti mám tiež veľké, ale po pohybovej stránke som na mojom poste obrancu cítil, že už nie som taký rýchly, ako by som chcel. No a na druhý deň ma bolelo celé telo, pre ktoré to bol poriadny šok.
V tomto prípravnom dueli zvíťazil Martin doma nad Dolným Kubínom 6:5 po predĺžení. Ty si naň nastúpil s kapitánskym céčkom na drese. Ako to vnímaš?
Vážim si, že som dostal dôveru. Je to zodpovednosť. Som najstarší v kabíne, tak asi preto ma určili za kapitána. Zatiaľ to bolo na jedno stretnutie. Uvidím, čo bude ďalej. Nerobím si žiadne ilúzie, nedávam si nijaké ciele, čas ukáže, či budem môcť zo zdravotného i časového hľadiska môcť absolvovať celú sezónu, alebo len jej časť.
Tvojimi spoluhráčmi sú aj o generáciu mladší hokejisti. Si tak trochu martinský Jágr. Čo ty na to?
Mladíci v mužstve vlastne ani nevedia, ako sa majú ku mne správať. Tretina kabíny mi vyká, ale niet sa čomu čudovať, veď niektorí sú odo mňa mladší až o 25 a viac rokov. Čo sa týka Jaromíra Jágra, ktorý hrával za Kladno ešte ako 50-ročný, s ním sa porovnávať vôbec nemôžem. To, čo dokázal, je obdivuhodné. Ja tak dlho hrať určite nevydržím. Netuším, koľko zápasov a aké dlhé obdobie v tejto sezóne zvládnem. Na úkor rodiny to byť nemôže.
Čo na tvoj hráčsky comeback hovoria manželka a syn?
Manželka Gabika mi je veľkou oporou, Syn Adam je nadšený z toho, že opäť hrávam. On je gólmanom. Pôsobí v doraste MHA, ale chodí chytávať aj za Ružomberok. Ja sa mu do brankárskeho remesla nemiešam, ani on do môjho, navzájom sa podporujeme. Adam sa snaží, nemá nič uľahčené a je len na ňom, ako sa v silnej konkurencii presadí. Som rád, že ho hokej baví. To je podstatné.
Ani po prepade do druhej ligy martinskí fanúšikovia na hokej nezanevreli. No, samozrejme, najradšej by boli, keby sa postúpilo do vyššej súťaže. Je to reálne?
Naši priaznivci sú skvelí. Ďakujem im za to, ako nás proti Dolnému Kubínu povzbudzovali. Podľa mňa bolo na tribúne okolo tisíc divákov, čo je dosť vysoké číslo. My ich svojimi výkonmi chceme tešiť. Chceme naštartovať mužský hokej, ktorý teraz funguje v amatérskych podmienkach. Na čo to bude stačiť, to nikto nevie, ale ako sa hovorí, kožu lacno v druhej lige nepredáme.