KOŠICE – Talentu a chuti pliesť má na rozdávanie. Košičanka Valéria Pancisynová vo svojich 91 rokoch pletie skutočne nádherné diela. Okrem svetríkov a šálov vyrobila už niečo okolo stovky párov ponožiek, ktoré rozdáva rodine, známym a priateľom. Pletenie jej pomáha najmä psychicky a radosť z obdarovania ju napĺňa.
Valéria Pancisynová je bývalá učiteľka matematiky, ktorú vyučovala na druhom stupni viacerých košických základných škôl takmer štyridsať rokov. Po odchode do dôchodku bola ešte dlho aktívnou seniorkou, ktorá sa obetavo starala o rodinu.
Je veľmi spoločenská, čas najradšej strávi v kruhu priateliek a rodiny. Valéria je aj bývalá profesionálna basketbalistka, o čom svedčí aj jej terajšia výška. Nejde o žiadnu útlu starenku, ale o vysokú, elegantnú dámu. Basketbal jej učaroval natoľko, že chcela vyučovať i telesnú výchovu, avšak vysoká škola tento predmet v kombinácii s matematikou vtedy neotvorila.
Technika, ktorou pletie, je náročná, musí počítať očká a meniť počty riadkov
Pliesť sa naučila od svojej mamky v ranej mladosti a tento druh ručných prác dodnes patrí medzi jej najobľúbenejšie. Uplietla stovky svetríkov a šálov, no v poslednom čase ju najviac oslovila technika pletenia ponožiek na dvoch ihliciach. „Ide o náročnú techniku, nebolo jednoduché sa ju naučiť. Pokusov a omylov bolo zo začiatku neúrekom. Pletú sa obe ponožky súčasne, pretože je priebežne potrebné rátať očká a meniť počty riadkov. Navyše, kombinovanie farieb a vzorov vzniká počas pletenia, nikdy dopredu neviem, aká bude konečná podoba ponožiek. To ma na ich príprave veľmi baví. Je to môj relax. Pomáha mi, že mám cieľ, ktorý musím splniť. Môj fyzický stav mi už až tak nedovoľuje pravidelné vychádzky vonku a pri pletení mi rýchlo ubehne deň,“ skonštatovala Valika, ako ju familiárne volajú. Seniorka je uvedomelá a vlnu na ponožky recykluje. Nepotrebuje výlučne nové vlny, spotrebovať sa dajú rozličné zvyšky. „Páram svetre, ktoré sú staršie a už ich nenosím. Vlnu vyčistím, namotám do klbka a proces sa môže začať,“ vysvetľuje svoje postupy. Ak si raz sadne k pleteniu, vydrží nepohnute a v sústredení aj niekoľko hodín. „Niekedy sa zabudnem aj najesť,“ smeje sa šikovná babička. Jej technika nie je obyčajná. Do hrubej vlny vpracováva aj tenkú, tzv. vodiacu niť. Tá často dodá vzhľadu ponožiek šmrnc, no má aj inú funkciu – ponožku robí pevnejšou a odolnejšou, aby dlho vydržala. Ponožky sú totiž určené na nosenie namiesto papúč.
Každý pár je originál
Jej ponožky nosia ľudia po celom Slovensku, niekoľko z nich posielala aj do Čiech. Ide prevažne o rodinu a známych, no čoraz viac po jej precíznych výrobkoch túžia aj iní, celkom neznámi ľudia. „Najčastejšie pletiem pre moje pravnúčatá, mám ich šesť. No pravidelne obnovujem ponožkovú garderóbu aj mojej dcére, mojim štyrom vnukom či ich priateľom,“ hovorí Valika. Ako vraví, ruky jej slúžia veľmi dobre, a tak využíva dar, ktorý má. Kým mnohí ľudia v jej veku väčšiu časť dňa predriemu, pod jej rukami vznikajú skutočne vzácne výrobky, ktoré zanechajú umeleckú stopu. Každý pár ponožiek je totiž originál.