Pracovník vatikánskych archívov Giovanni Coco, ktorý dokument objavil práve v týchto miestach, ho s podporou vatikánskych predstaviteľov zverejnil. Zároveň pre Corriere na základe nájdeného listu povedal, že pápež mohol mať vedomosť o holokauste ešte skôr, ako sa doteraz predpokladalo.
Zažltnutý, strojom písaný list zo 14. decembra 1942 napísal páter Lothar König, jezuita, ktorý bol v protinacistickom odboji v Nemecku. Adresoval ho osobnému tajomníkovi pápeža Pia XII., ďalšiemu nemeckému pátrovi menom Robert Leiber.
V liste König informuje, že v koncentračnom tábore Bełżec vo vtedajšom Nemcami okupovanom Poľsku (dnešná západná Ukrajina) bolo každý deň zabitých približne 6-tisíc židov a Poliakov. König sa zmieňuje o fungovaní „vysokých pecí“ v tábore a okrajovo sa zmieňuje aj o táboroch Auschwitz a Dachau, pričom sa odvoláva na inú správu, ktorú sa zatiaľ nepodarilo nájsť.
List rozhodne neuľahčuje tvrdenie niektorých obhajcov Pia XII., že pápež počas svojho pontifikátu preto výslovne a verejne neodsúdil holokaust, lebo mal len roztrúsené a protichodné správy o rozsahu nacistickej genocídy.
List je súčasťou nového súboru dokumentov, ktoré sú teraz k dispozícii bádateľom po tom, ako sa pápež František v marci 2019 rozhodol sprístupniť všetky archívy z obdobia pontifikátu Pia XII. v rokoch 1939 až 1958.
Coco pre ľavicovo-liberálny denník Corriere della Sera zdôraznil význam objavených materiálov. Povedal, že dôležitosť listu je „obrovská“ a že ide o „jedinečný prípad“, pretože dokument ukázal informovanosť Vatikánu o tom, že pracovné tábory sú v skutočnosti továrne na smrť.
„Pol storočia sme sa dohadovali o nepriamych dokumentoch a zdrojoch,“ povedal Coco v rozhovore. „Teraz máme priame zdroje a pravdepodobne sa objavia ďalšie. Snažíme sa ich čo najviac sprístupniť všetkým, aby bolo možné pochopiť hrozné obdobie, v ktorom Pius XII. viedol cirkev.“
Coco navyše dodal, že „všetko musí vyjsť najavo, bez obáv a predsudkov“.
S tým napokon súhlasí aj Svätý stolec, ktorý nič netají a neskrýva.
Pozitívne sa k záležitosti zverejnenia dokumentu stavia vo vyjadrení pre Reuters Suzanne Brownová-Flemingová, riaditeľka medzinárodných akademických programov v americkom Múzeu holokaustu vo Washingtone. Oceňuje adekvátnu reakciu Vatikánu na vyhlásenie pápeža Františka pri otvorení vojnových archívov, že „cirkev sa nebojí histórie“.
Podľa Brownovej-Flemingovej existuje zo strany Vatikánu „túžba aj podpora pre starostlivé posúdenie dokumentov z vedeckého hľadiska – či už priaznivé, alebo nepriaznivé v tom, čo dokumenty odhaľujú“.
Tajomstvo dýky so svastikou
V rozhovore pre Corriere della Sera Giovanni Coco odhalil aj inú zaujímavosť. V súkromnom byte Pia XII. po jeho smrti objavil jeho nástupca Ján XXIII. dýku s nacistickou svastikou. Podľa Coca nový pápež požiadal v súvislosti s dýkou o vysvetlenie vtedajšieho arcibiskupa Angela Dell'Acqua, ktorý bol v tom čase zástupcom na Štátnom sekretariáte.
Dell'Acqua sa s touto požiadavkou obrátil na sestru Pascalinu Lehnertovú, nemeckú členku Kongregácie sestier Svätého kríža, ktorá pôsobila ako gazdiná a poradkyňa Pia XII. už od čias, keď bol budúci pápež veľvyslancom Vatikánu v Bavorsku v roku 1917, až do jeho smrti. Počas vojnových rokov Lehnertová v mene Pia XII. koordinovala úsilie o ukrývanie židov v cirkevných zariadeniach. Pápeža sa po vojne rozhodne zastal aj rímsky rabín, Pacelli (civilné meno neskoršieho pápeža Pia XII.) zohral aktívnu rolu aj pri napísaní encykliky jeho predchodcu, ktorá tvrdo a v nemčine odsúdila nacizmus.
Coco v rozhovore sprostredkoval vysvetlenie od Lehnertovej. Dýku podľa nej priniesol na audienciu u pápeža kajúci dôstojník SS, ktorý ju plánoval použiť ako zbraň pri útoku na pontifika. Dôstojník si to však rozmyslel a dýku pápežovi daroval na znak pokánia.
Dva protichodné tábory
V priebehu rokov sa vytvorili dva protichodné tábory. Kritici Pia XII. namietajú voči tomu, čo označujú za jeho „mlčanie“ o holokauste. Americké a anglosaské médiá ako Reuters tvrdia, že podľa ich názoru vtedajšiemu pápežovi chýbala odvaha vyjadriť sa k informáciám, ktoré mal, a to napriek prosbám spojeneckých mocností bojujúcich proti Nemecku. Kontinentálne médiá, napríklad v Poľsku, ale aj inde, jeho postojom rozumejú výrazne inak. Na Slovensku napríklad zdôrazňujeme, že pápež počas vojny kritizoval prezidenta Tisa za deportácie židov a antisemitizmus. Vieme tiež, že podstatne viac o holokauste vedel prezident Roosevelt či členovia britskej vlády, a tiež nekonali.
Kompromisný názor hovorí, že pápež konal mimo zraku verejnosti z toho dôvodu, aby zachránil židov a ďalšie obete nacizmu. Na otázku, ako vysvetliť diskrétnosť Pia XII. v súvislosti s vydávaním verejných vyhlásení, Coco odpovedal, že „na to mali vplyv viaceré obavy“ pápeža.
Medzi tieto obavy podľa Coca patrila hroziaca možnosť odvety voči katolíkom v Poľsku, pokiaľ by pápež priamo odsúdil fungovanie nacistických táborov smrti na ich území. Podľa Reuters sa však vtedajší pápež celkovo usiloval vyhnúť hroziacemu zhoršeniu situácie katolíkov v nacistami okupovanej Európe.
List z roku 1942 je súčasťou širšieho súboru dokumentov z obdobia pontifikátu Pia XII., ktoré v týchto dňoch zverejňuje vatikánsky archív. Pravdepodobne sa o ňom bude diskutovať aj na medzinárodnej konferencii, ktorá sa bude konať 9. až 11. októbra na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Konferencia ponesie názov „Nové dokumenty z pontifikátu Pia XII. a ich význam pre židovsko-kresťanské vzťahy“. Čaká sa, či archívy prinesú aj niečo nové k slovenskej otázke a vzťahom s prezidentom Tisom.
Na konferencii, ktorú okrem iných sponzorujú katolícke a židovské organizácie, americké ministerstvo zahraničných vecí alebo izraelské a americké skupiny pre výskum holokaustu, sa zúčastní napríklad aj Giovanni Coco či spomínaná Suzanne Brownová-Flemingová.