Asociácia požaduje, aby boli rozšírené nároky poškodených z PZP, a zároveň, aby boli zosúladené s európskymi smernicami a rozhodnutiami súdneho dvora EÚ. Očakáva aj zvýšenie ochrany poistených (vodičov) pred regresmi od poisťovní či posilnenie pozície poškodených pri získaní poistného plnenia. Predstavila potrebu zavedenia opatrení na zníženie počtu nepoistených áut a sankcií pre neplatičov, na ktorých aktuálne doplácajú ostatní poctiví šoféri a dotkla sa aj témy elektronickej komunikácie pre určené prípady.
Kto je poškodený
V rozpore so smernicou návrh zákona vychádza podľa asociácie z užšieho vymedzenia pojmu poškodený.
„Medzi doterajšou definíciou poškodeného v zákone a textáciou citovanej smernice sú zásadné
rozdiely," upozorňuje inštitúcia. Aktuálne znenie totiž za poškodeného považuje iba osobu, ktorá priamo utrpela ujmu prevádzkou vozidla, nie „každú osobu, ktorá má právo na náhradu“, ako uvádza smernica.
Už dnes sa pritom z PZP hradí aj ujma sekundárnych obetí ako sú blízke osoby, osoby, ktorým
usmrtený poskytoval za života výživu, osoby, ktoré vynaložili náklady na liečenie alebo
pohreb poškodeného. „Poškodeným“ by teda mala byť v zákone označená každá osoba, ktorá má nárok na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek stratu alebo ujmu spôsobenú vozidlami.
Združenie ďalej vysvetľuje, že zapracovávaná smernica spomína „akúkoľvek stratu alebo ujmu“, naproti tomu zákon o PZP v platnom znení odkazuje na svoju vlastnú úpravu vymedzenia rozsahu škody. V skutočnosti sa tak rozsah nárokov poškodeného na náhradu škody (ujmy) riadi priamo Občianskym zákonníkom, nie spomínaným zákonom. (Zákon o PZP totiž nesmie podľa aktuálnej judikatúry Súdneho dvora obmedziť nároky poškodeného na náhradu škody, ktoré mu vyplývajú z občianskoprávnej úpravy, môže iba obmedziť rozsah poistného krytia.)
Škoda a ujma
Ďalšia pripomienka sa týka ustanovenia, ktoré aktuálne hovorí o „škode na veci a ujme na zdraví“. Poistený by však podľa skúseností z praxe mal mať z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému ním uplatnené a preukázané nároky na náhradu akejkoľvek škody a ujmy, ktorú spôsobil šoférovaním.
„V poisťovacej praxi sa poškodeným bežne hradí okrem škody na veciach akákoľvek majetková ujma, ale aj nemajetková škoda," uvádza sa v materiáli, pričom toto širšie vymedzenie zodpovedá nielen smernici, ale aj aktuálnej judikatúre Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V praxi totiž v prípade materiálnej škody poškodenému z PZP hradia poisťovne okrem škôd na veciach toho viac. Zafinancujú napríklad aj náklady za odtiahnutie nepojazdného vozidla, prenájom náhradného vozidla počas doby opravy – v týchto prípadoch teda nejde o škodu na veciach.
Právne zastúpenie
Podľa aktuálneho znenia zákona má poškodený istú výhodu. Trovy právneho zastúpenia mu totiž v určených prípadoch musia poisťovne uhradiť. Toto však neplatí pre poisteného. Hoci samotný zákon uvádza, že mu poisťovateľ môže na jeho žiadosť ustanoviť právneho zástupcu, nič nehovorí o tom, kto to zaplatí.
„Niektoré poisťovne túto medzeru v zákone riešia tak, že sa v poistných podmienkach
zaväzujú uhradiť trovy právneho zastúpenia poisteného, ale iba do určitej výšky, iné
poisťovne takú úpravu nemajú," vysvetľuje združenie. Venuje sa aj vysvetleniu rozdielov v slovných spojeniach krytie a plnenie.
Nelogická výluka
Sporadicky sme svedkami útokov, v ktorých hlavnú rolu hrá práve vodič s jediným cieľom – vozidlom zabíjať či zraniť okoloidúcich či stojacich ľudí. A i keď sa to nedeje denne, obetiam zákon o PZP v tomto prípade poistnú ochranu neposkytuje.
„Výluka sa týka škôd, keď teroristický čin alebo vojnová udalosť má priamu súvislosť s prevádzkou motorového vozidla,“ dodáva asociácia a navrhuje jej vypustenie. Vo väčšine členských štátov sa s ňou síce počíta, ale na druhej strane sa obetiam teroristického činu zabezpečuje účinná ochrana prostredníctvom poistného garančného fondu.
Zaujímavý postreh sa týka aj práva poisťovateľov znížiť alebo odmietnuť poistné plnenie. „Poisťovateľ nemá právo znížiť plnenie, ktoré vypláca „poškodenému“ za poisteného; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť „poškodenému“, je poistený povinný uhradiť poisťovni," znie navrhovaná zmena ustanovenia.
Paragraf 12
Z navrhovaného novelizovaného znenia PZP vyplýva podľa asociácie zhoršenie postavenia poistených a ich ochrany práv ako finančných spotrebiteľov. Už aktuálne tento paragraf prináša značnú právnu
neistotu, keďže poisťovatelia svojvoľne vykladajú a aplikujú možnosť uplatnenia regresu,
a to neraz až do celej výšky poskytnutého plnenia (100 percent). „Regresný nárok sa nemá používať
úplne svojvoľne či automaticky," pripomína. Výška regresu dokonca nesmie byť v neprimeranom rozsahu a musí zohľadňovať majetkové a finančné pomery regresovaného.
Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné
skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo
strany poisťovateľa riadne zdôvodnené.
Podľa právneho a informačného portálu Slov-lex vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania ešte prebieha. Pripomienok pribudlo 85, a to od viacerých inštitúcií. Okrem niekoľkých ministerstiev či verejnosti sa vyjadrili aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR či centrálna banka, k návrhu mali čo povedať aj Národný bezpečnostný úrad či Združenie spotrebiteľov poistných produktov.
Aj to okrem iného poukázalo na potrebu úpravy problematických oblastí v kontexte dlhodobo neriešených podnetov z aplikačnej praxe. Rovnako ako SAOPP považuje za dôležité vyvážiť postavenie poistených a poškodených subjektov vo vzťahu ku komerčným poisťovniam a zvýšiť ich ochranu v systéme PZP.
Ozvali sa aj samotné poisťovne. Hneď prvá pripomienka Slovenskej asociácie poisťovní sa pritom venuje dlhoročnej kontroverznej téme, v ktorej centre stojí rozbité čelné sklo. „Navrhujeme doplniť, že poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu spôsobenú na čelnom skle áut tretích osôb," píšu poisťovne s dôvetkom, že aj keď tieto škody jednoznačne súvisia s prevádzkou vozidla, poškodený zvyčajne nie je schopný preukázať svoj nárok na náhradu škody. Odkazujú tak ľudí na komerčné poisťovne, ktoré toto riziko vedia pokryť havarijným poistením alebo sa majú poobzerať po PZP s pripoistením.
Medzi pripomienkami figurovalo aj stanovisko generálnej prokuratúry, ktorá oznámila, že k návrhu zákona si žiadne vecné pripomienky neuplatňuje.
Štandard si k téme vypýtal aj stanovisko ministerstva financií. Po doručení odpovede budeme článok aktualizovať.
