Do hodnotenia INESS zahrnul deväť politických strán, ktorých volebné preferencie dosiahli v prieskumoch aspoň tri percentá. Stranám prideľuje bodové hodnotenie od jeden po desať, pričom vyššie číslo predstavuje lepší výsledok.
„Volebné programy politických strán majú dva zásadné problémy: pred voľbami nezaujímajú voličov a po voľbách nezaujímajú politikov. Naším hodnotením sa snažíme uľahčiť prácu tým prvým, aby sa mohli informovanejšie rozhodnúť. A následne kontrolovať prácu tých druhých, aby nezabúdali na tie lepšie opatrenia, ktoré sľubovali pred voľbami,“ hovorí inštitút v úvode hodnotenia.
Prázdne slová
Volebné programy politických strán sú podľa INESS často zdĺhavými dokumentmi o tom, ako by malo školstvo vyzerať a plnými ambicióznych slov a abstraktných cieľov, ktoré v oblasti školstva majú dosiahnuť. Všetky strany sa zhodujú v tom, že chcú kvalitné, inkluzívne a moderné školstvo, kde učitelia budú motivovaní a kreatívni. Sľubujú, že nechcú iba naučiť žiakov memorovať, ale viesť ich ku kritickému mysleniu a spolupráci.
„Schematicky vyzerá veľká časť programov nasledovne: Budeme robiť veci s dobrým úmyslom - niečo sa stane - výsledkom bude kvalitné školstvo,“ hovorí INESS, ktorý sa napokon v hodnotení zameral na konkrétne, realistické návrhy, ktoré majú šancu byť aj realizované.
Nedostatok odvahy pri reforme školstva
Hlavným problémom väčšiny volebných programov je vraj ich neochota priniesť zásadnejšiu reformu do školstva. Strany zdôrazňujú, že chcú pokračovať v súčasnej kurikulárnej reforme a prijímať opatrenia v rámci polánu obnovy.
Toto však vyzerá byť malou ambíciou vzhľadom na štrukturálne problémy nášho školstva. Žiadna zo strán neprišla s konkrétnymi zmenami vo filozofii fungovania školstva, ako je decentralizácia, zmena financovania prostredníctvom voucherov, alebo inšpirácia zahraničnými vzormi. „Kvôli tejto absencii významnejšej reformy školstva nedosiahla žiadna zo strán plný počet 10 bodov,“ napísal inštitút.
Hodnotenie jednotlivých strán
O prvé miesto sa rozdelili strany KDH a SaS, ktoré získali po sedem bodov. Za nimi sa v tabuľke umiestnila strana Progresívne Slovensko s piatimi bodmi. Štvrtú a piatu priečku zaujali Demokrati a Hlas. Najhoršie v hodnotení obstáli OĽaNO, Sme rodina a SNS. Získali nula bodov.
Kresťanskodemokratické hnutie a SaS (7/10)
KDH je podľa analytikov z INESS jediná strana, ktorá v programoch explicitne navrhuje zvýšenie výdavkov v školstve na úroveň priemeru EÚ. Zmena zo 4,6 percenta HDP na 5,1 percenta HDP by znamenala približne 600 miliónov eur ročne. Peniaze plánujú použiť na zvýšenie miezd učiteľov, no konkrétne sumy nie sú uvedené.
Pozitívne inštitút hodnotí aj návrh KDH vytvoriť kritériá diferencovaného odmeňovania a zvýšiť variabilnú zložku platu učiteľov. Strana taktiež navrhuje zaviesť do školstva stredný manažment, čo podľa INESS je rovnako dôležitým a potrebným krokom.
Naopak, negatívne analytici hodnotia návrh rozširovať povinnú školskú dochádzku, a to až do veku 18 rokov. Pre študentov, ktorí nemajú záujem o pokračovanie vo vzdelávaní, vraj takýto návrh len vytvára problémy a náklady pre školy, ktoré ich tam musia držať, aj samotných študentov, ktorí tam musia ostať.
Zlým nápadom je podľa nich tiež návrh prepojiť dáta z elektronickej triednej knihy s informačným systémom Úradov práce a s pediatrickými ambulanciami, ktorý by mohol potencionálne vytvoriť riziko ich zneužitia.
Strana SaS zvolila k financovaniu školstva opatrnejší prístup. Zvýšenie platov učiteľov by bolo podľa nich potrebné o infláciu a ďalšie peniaze pre učiteľov by prideľovali len na základe merateľných zlepšení výsledkov žiakov. Absencia regionálnej diferenciácie odmeňovania učiteľov je však podľa INESS negatívom.
Pozitívne INESS hodnotí návrh SaS na testovanie a vyhodnocovanie stavu školstva spolu s pokračovaním v konsolidácii organizácií riadených ministerstvom školstva. Inštitút tiež vyzdvihol návrh zavedenia pilotného programu pre študentov pedagogických smerov, v rámci ktorého budú vykonávať súvislú ročnú prax na pozícii asistentov učiteľa.
Celkovo je program SaS podľa analytikov opatrný s pozitívnymi aj diskutabilnými bodmi.
Progresívne Slovensko (5/10)
Návrh uľahčiť zakladanie materských škôl a taktiež umožniť vstup alternatívnym poskytovateľom predškolského vzdelávania do oficiálnej siete je podľa analytikov dobrý. Pozitívne hodnotia aj návrh na optimalizáciu siete základných a stredných škôl. Podľa PS by v menších obciach mal ostať len prvý stupeň ZŠ. Strana však neuvádza, akými krokmi chce toto nepopulárne opatrenie dosiahnuť.
Vo vzťahu k odmeňovaniu učiteľov je najväčší nedostatok programu PS absencia riešenia problému nedostatku učiteľov v drahých regiónoch západného Slovenska. Progresívci sa aktívne stavajú proti regionalizácii miezd učiteľov, ako spôsobu riešenia nedostatku učiteľov vo vybraných lokalitách.
Za negatívny považuje INESS aj návrh zaradiť do povinných osnov finančné vzdelávanie a taktiež vzťahovú a sexuálnu výchovu. Toto je niečo, čo by si podľa analytikov mali určovať samotné školy podľa svojej profilácie a dopytu študentov. Centrálne a plošné zavedenie takéhoto vzdelávania znamená buď predlžovanie času stráveného v školách alebo vylúčenie niektorých iných predmetov či študijných okruhov z rozvrhu.
OĽaNO, Sme Rodina a SNS: 0/10
Sme rodina nemá volebný program v oblasti školstva a OĽaNO vraj tiež úplne rezignovalo na reformu školstva. Jediným návrhom strany obyčajných ľudí spojeným so vzdelávaním je zavedenie nároku na 50 eur na preplatenie športového krúžku pre žiakov prvého až ôsmeho ročníka.
Strana SNS navrhuje presun škôl pod jednotné riadenie ministerstvom školstva a zavedenie jednotných učebníc. To je podľa INESS politika, ktorá by znamenala zhoršenie podmienok vzdelávania na Slovensku a vrátila nás tri dekády dozadu. Okrem toho navrhuje SNS aj neadresné dotácie na pokrytie prvotných nákladov pre začínajúcich študentov vysokých škôl vo výške 500 eur. Aj tento krok analytici kritizujú.
„Program strany SNS v oblasti vzdelávania je tak kombinácia zlých systémových zmien s politikou rozdávania sociálnych balíčkov pre špecifické skupiny obyvateľstva,“ hovorí INESS na záver.