Prízrak v Benátkach pracuje s prvkami hororu

V detektívnych románoch Agathy Christie sa ľudia navzájom vraždia. Ako je teda možné, že pri ich čítaní zažívame pocit pokoja a bezpečia? 

Časť vysvetlenia by mohla byť v tom, že v jej svete bolo všetko na svojom mieste. Britskú spoločnosť tvoril dokonale prepracovaný systém vzájomnej nerovnosti a bolo úplne jasné, kto kam patrí, čo sa smie a čo nie. A na tom nemohla nič zmeniť ani nejaká tá vražda, pretože čaj sa aj tak podával v presnom čase a v tom správnom porceláne.

Agatha dala svetu dvoch zvláštnych detektívov – starú dámu s klbkom ružovej vlny a dokonale oblečeného puntičkárskeho mužíčka. Nebudem sa tajiť tým, že milujem stvárnenie Poirota Davidom Suchetom v britskom seriáli z rokov 1989 až 2013.

Bol dokonalý od klobúka až po vyleštené lakovky. Presné pohyby, zvláštna chôdza, citová zdržanlivosť, občasné, veľmi sofistikované pichnutie do Angličanov a výnimočne dobrý slovenský dabing. Briti sú majstri atmosféry a detailov, ich zánovná krajina snímaná očami skvelých kameramanov je nádherná. Žáner tvorcovia dodržiavajú mimoriadne starostlivo, ale dá sa vycítiť, že nám tú idylku predkladajú s istou iróniou.

Kenneth Branagh je uznávaný autor filmových adaptácií shakespearovských drám. V jeho voľnej sérii o Poirotovi, ktorú režíruje a aj v nej stvárňuje hlavnú postavu, má jeho detektív fúziská pruského dôstojníka. (Kde je ten malý dokonalý moustache Davida Sucheta!) Je oveľa mužnejší a rýchlo sa pohybuje. Prvé dva filmy vychádzali z najznámejších predlôh autorky – Vražda v Orient exprese a Smrť na Níle. Boli obrazovo opulentné, plné hviezd, svižne zostrihané a skvelo kostýmované.

Zároveň sú to diela, kde je prítomných veľmi veľa postáv, ktoré neustále prichádzajú a odchádzajú. Poirot chvíľami pripomínal krotiteľa šeliem, ktorý sa usiluje, aby bol každý na svojom mieste. Branagh mu akosi zabudol dodať zraniteľnosť a zdržanlivosť. Pretože bystrá myseľ s aktívnymi šedými bunkami skrýva okrem veľkého ega aj citlivé vnútro.

Tretí film Prízrak v Benátkach je príkladom, že menší rozpočet nemusí vždy znamenať horší film.