Za akciou Vírus cítiť aj exministra Naďa. Terčom môže byť Republika

Tvrdenia, že prípad Vírus je ďalšou veľkou akciou Hamrana a NAKA, ktorá zasahuje Smer, sú povrchné. Jedným z motorov vyšetrovania bol v tomto prípade minister obrany Jaroslav Naď. A zasiahnutou stranou zrejme nebude Smer, ale skôr Republika, za ktorú kandidujú bývalé figúry z vojenského spravodajstva. Kauza môže mať dosah aj na Hlas, keďže zadržaný Gučík mal čulé vzťahy s Pellegrinim.

Naď v apríli, keď bol ešte ministrom obrany, avizoval, že urobí všetko preto, aby sa naplno rozbehlo vyšetrovanie a stíhanie vojenských tajných z éry Balciara. Sľuboval „150-percentnú súčinnosť“ vyšetrovateľom NAKA. Motivácia Naďa bola pochopiteľná. Už pred voľbami 2020 patril k najtvrdším kritikom šéfa Vojenského spravodajstva Balciara a rozkrádania štátneho majetku v rezorte obrany.

Podobne silná musela byť aj motivácia ministra vnútra Mikulca. Na pochybné obchody vo vojenskom spravodajstve upozornil ako prvý už v roku 2012 za Radičovej vlády. Po návrate Smeru k moci za to zaplatil – takmer šesť rokov bol stíhaný za údajné vyzradenie tajných informácií (súd ho oslobodil spod obžaloby až v roku 2018).

Kauzy Balciara a korupcia vo vojenskom spravodajstve si nepochybne zaslúžia vyšetrovanie. Médiá už pred voľbami 2020 zistili, že Balciar má majetok v objeme troch miliónov eur. Jeho pôvod nevedel vysvetliť. Podozrivo bohaté boli aj firmy, ktoré zabezpečovali nákupy pre ministerstvo a vojenské spravodajstvo.

Po nástupe Matovičovej vlády začali na týchto kauzách pracovať Naďovi ľudia na ministerstve obrany aj polícia. NAKA ešte začiatkom roka, za vlády Obyčajných, vykonala sériu razií, pri ktorých zaistili milióny eur a zadržali bývalého šéfa vojenskej kontrarozviedky.

Vyšetrovanie tejto kauzy sa malo zaradiť do výkladnej skrine vlády OĽaNO.

Skomplikovali to však dve veci. NBÚ blokoval odtajňovanie dokumentov a vyšetrovanie v réžii NAKA. A padla vláda. Presnejšie: prezidentka poverenú Hegerovu vládu odstránila.

Úlovkami sa už nechvália ministri Naď a Mikulec, ale policajný prezident Hamran.

Keďže policajná last minute akcia prišla len pár dní pred voľbami a stíhaní sú viacerí politickí lobisti (Balciar, Gučík), kauza má nutne politický dosah. Zodpovedajú tomu aj tradičné mediálne kulisy zásahu: hromadné zadržanie podozrivých. A potom ich prepustenie, lebo „dôvody väzby sa rozplynuli“.

Napokon, kauza mala politický presah od začiatku. Aj v čase, keď na prípade pracovali ľudia ministra Naďa a Mikulca – v nádeji, že ho stihnú rozbaliť do predčasných volieb, ktoré posúvali na najneskorší možný termín.

Treba však spresniť, že hlavným terčom nie je Ficov Smer.

Hlavným terčom je – alebo skôr môže byť – krajná pravica. Konkrétne strana Republika. Tú totiž Jaroslav Naď označil za „Balciarov projekt“. Naď tvrdí, že v Republike sú Balciarovi ľudia, bývalí dôstojníci vojenského spravodajstva (Viktorín, Pukan, Hubert). Do akej miery sú tieto obvinenia reálne a do akej účelové, necháme bokom.

Pravda je, že za Republiku kandidujú bývalí príslušníci vojenského spravodajstva. Naď považuje Republiku za Balciarov biznis. A zároveň ju považuje za svojho hlavného rivala. Práve Naď zverejnil informáciu, že Uhrík bol členom Dzurindovej SDKÚ. Čo rozbíja Uhríkov politický profil. A paroduje Uhríkov „príbeh“.

Naďove dôvody sú, pochopiteľne, politické. Republika na Naďa útočí dlhodobo. A Naď zas dlhodobo útočí na Republiku. Vzájomne sa považujú za „zradcov“ či „sluhov cudzej moci“.

A popritom sú dôvody aj geopolitické. Naď je ukážkový atlantický jastrab, ktorý považuje Republiku za extrémne nebezpečnú stranu. Pretože práve Republika avizuje referendum o vystúpení Slovenska z NATO (čo by mohlo vážne ohroziť stabilitu štátu).

Naopak, ani Smer, ani SNS nechcú otáčať zahraničnú politiku Slovenska alebo spochybniť jej členstvo v EÚ a NATO. Chcú len zmeniť kurz vo vzťahu k Ukrajine a jej vyzbrojovaniu – čo vlastne požadujú aj viaceré strany zo západných krajín. Republika je dnes jediná z relevantných strán, ktorá spochybňuje členstvo Slovenska v Aliancii. Preto jej ľudia ako Naď vyhlasujú vojnu. V snahe vyradiť ju zo zoznamu relevantných hráčov (tých, čo majú dosah na parlament).

Naďovi sa v tom čiastočne darí.

Podstatné je však slovo čiastočne.

Napríklad po útoku na Uhríka – bývalého člena SDKÚ – Republika naozaj prestala rásť. Podľa niektorých prieskumov dokonca v polovici septembra mierne padla kamsi k siedmim (ôsmim) percentám. Prospieť jej nemusí ani akcia Vírus a úder na Balciara.

Lenže – spolu s Republikou nepadli aj jej voliči. Časť z nich sa len presunula o dom ďalej. Prevažne k Dankovej SNS. Prípadne k Smeru. Také sú zákony politiky. Osekanie jednej nacionalistickej strany posilní druhú.

Asi netreba dodávať, že pre Fica je to výborná správa. Smer nepotrebuje príliš silnú Republiku, ktorá je neprijateľná pre Pellegriniho (a pre ďalších možných partnerov). Smer potrebuje silnú SNS. Vtedy sa jeho šance na zostavenie vlády rapídne zvýšia.

Ak pastier Naď zaháňa voličov od Republiky k SNS, Fico mu v tom môže iba tlieskať.

Inými slovami: Naď si dobre plní geopolitické úlohy. No s kontraproduktívnymi následkami pre domácu politiku, kde otvára dvere Smeru a SNS. Čiže stranám, ktoré sú pre Naďových Demokratov podstatne nebezpečnejšie ako izolovaný Uhrík… Hoci pri ľuďoch ako Naď to nie je nič neobvyklé. Pri plnení úloh si občas nevšimnú, že vlastne idú sami proti sebe.

Podobne to môže dopadnúť s celou akciou Vírus. Pôvodne mala byť predvolebným tromfom v rukách ministra Naďa (Mikulca) a protikorupčnej vlády. No nevydalo. Nakoniec je len ďalšou z pompéznych razií NAKA, ktoré zbližujú Pellegriniho s Ficom.

Takto to dopadne, keď majú predvolebné spravodajské operácie silné ramená. A chýba im mozog.