Z pätice strán blízkych vypadnutiu odskočila Slovenská národná strana a pravdepodobnosť, že zo zvyšných štyroch sa niektoré do parlamentu neprebojujú, sa zvyšuje.
Veľa sa však toho nezmenilo. Dnes by mohli byť titulky rovnaké ako na začiatku prázdnin. Matovič to má totiž stále nahnuté. Zvolená predvolebná stratégia zameraná na podplácanie voliča a otrepané strašenie „mafiou“ nezabrala, a tak prišli útoky na ešte nižšie voličské pudy. Vyvolávanie konfliktov je špecialitou Igora Matoviča, ale dnes z jeho konania vyžaruje skôr beznádej.
Konflikty totiž môžu mobilizovať jeho „ultras“ (ktorých má mobilizovaných aj tak), ale odpudzujú tých slušnejších, ktorí už stihli zabudnúť na jeho vládnutie „atómofkami“, no vyhukovanie z auta po uliciach na spôsob „vykupujem kožky perie“ im je cudzie.
Ale ako ukazuje prieskum agentúry Ipsos, ktorý odráža fyzické spory Igora Matoviča a poslancov OĽaNO so Smerom, aj zlá reklama je reklama. Všetky hlasy majú rovnakú váhu, tak prečo sa sústrediť len na tie nekonfliktné.
Nedarí sa mu však u konzervatívneho voliča, ktorého v minulých voľbách po nešťastných krokoch bývalého predsedu Hlinu smerom k progresívcom Matovič prebral kresťanským demokratom.
Voličskú základňu zvykne motivovať najmä „nefejkový“, autentický hodnotový konflikt, čo v dnešných dňoch na rozdiel od minulých volieb hrá skôr do kariet predsedovi KDH Milanovi Majerskému. Na neho dnes útočia červené denníky pre pseudokauzu Pliaga viac ako na nemastnú-neslanú Kresťanskú úniu na kandidátke OĽaNO.
Majerského výhodu však marí samotné hnutie. Jeho členovia sa za svojho predsedu počas konfliktu s médiami nepostavili a čo viac, na počkanie ho podrazili či už výzvami k sebakritike (Štefanec), alebo rovno ohlásením kandidatúry na post predsedu (Šimko).
Z pôvodnej výhody sa tak môže stať fraška a znechutený volič sa môže poobzerať po inej možnosti. Veď kto by to hádzal strane, ktorá pôsobí vnútorne rozpoltene a vykazuje v prieskumoch percentá, ktoré jej v minulosti reálne na vstup do parlamentu nestačili?
Najväčšia dráma sa teda stále odohráva na najspodnejších priečkach prieskumov. Kritická situácia je aj u Borisa Kollára, ktorého zasahuje bumerang, opakovane vrhaný ním samým. Hnutie Sme rodina sa prvý raz dostalo pod päť percent a pomáhať bude musieť najmä samé sebe.
„Drahou nevestou“ sa tak môže ľahko stať SNS. Dankov projekt sa odpútal od piatich percent a v niektorých prieskumoch rastie až k úrovni klesajúcej Republiky. Na konečný výsledok bude mať vplyv najmä schopnosť predsedu SNS obhájiť svoj návrat v predvolebných diskusiách.
Ešte pred pár týždňami sa zdalo, že aj SaS je z najhoršieho vonku, niektoré prieskumy dávali Sulíkovi aj cez sedem percent, Focus mu nameral koncom augusta upokojujúcich 6,1 percenta. Najnovších 5,1 však naznačuje, že liberáli ešte môžu skončiť neslávne.
Nečudo, volič, ktorý túži po progresívnej Márii Kolíkovej, môže dostať väčšiu istotu v progresívnosti autentickejších progresívcov a Sulíkova morálna a odborná prevaha v ekonomických a eurohujerských témach zostala po pôsobení v minulej vláde len zľahka sa odparujúcou minulosťou. Sulík vo vláde nedokázal byť avizovanou ručnou brzdou bezbrehému rozhadzovaniu.
Situácia z prieskumov naznačuje, že za bránami parlamentu sa môžu ocitnúť až štyri politické subjekty, ktoré sa spomínali ako možní partneri pre Progresívne Slovensko. Progresívci dnes rastú aj na ich úkor.
Ale to všetko je v tomto momente stále len veštením z krištáľovej gule, aj keď podporeným prieskumami. Tak, ako môžu všetci prepadnúť, môžu s istou dávkou šťastia aj uspieť. Konečný výsledok môže byť výrazne ovplyvnený voličskou (ne)účasťou a rozdelením hlasov veľkého počtu doteraz nerozhodnutých voličov.
Volebná noc má čarovnú moc a rozhodne sa až pri volebných urnách.
Trendy naznačované agentúrami však bývajú pomerne spoľahlivé. A silu na ich zvrátenie má naozaj málokto.