Absurdný týždeň Štefana Chrappu: Politický dadaizmus, režisérka s ochrankou a pochod za smrť

Poznáte ten starý muzikantský vtip, ktorý vlastne až takým vtipom nie je, keď sa zráža s realitou? Jeden muzikant hovorí druhému: „Počuj, ľudia v kluboch o tebe hovoria, že to na pódiu pekne flákaš.“ Dotknutý muzikant sa na to ohradí protiotázkou: „A vieš, čo hovoria ľudia v kluboch o tebe? Nič!“ 

Agnieszka Holland. Foto: Jakub Kotian/TASR

Agnieszka Holland. Foto: Jakub Kotian/TASR

To potvrdzuje, že aj škandály a negatívna reklama sú nakoniec reklamou a môžu niekomu prospieť. Poľský renesančný básnik Ján Kochanowski adresoval svojim kritikom takúto báseň: „Vyčítaš mi priateľ môj krátke verše tieto// tvoje také krátke sú, že ich ani nieto...“ 

Ďalšia myšlienka hovorí o tom, že nepriateľov si musíš zaslúžiť, čiže sa musíš za niečo postaviť a byť v tom aj poriadne dobrý a viditeľný, aby niekomu stálo za to, že si ťa pustí do hlavy a bude ťa nenávidieť, alebo dokonca proti tebe bojovať. 

V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami sa nám do hláv dostalo už toľko balastu, že sa azda už ani nedá nejako presne zacieliť svoje odmietnutia. Veď sú to zasa iba slová, čo sa valia z obrazoviek televízorov, monitorov a telefónov. 

Pozrel som si pár diskusií a jediné pozitívum, čo mi z toho vychádza, je to, že som si po rokoch vyhľadal báseň Christiana Morgensterna Veliké lalulá. Je to preklad do češtiny, chopil sa ho Josef Hiršal. Poznáte to? Stojí to za to, aspoň úryvok.  

Kraklakvakve? Koranere!
Ksonsirýři - guelira:
Brifsi, brafsi; gutužere:
Gasti, dasti kra...
Lalu lá lalu lalu la!
Lalu lá lalu lalu la!

Chandraradar sísajádra
Tesku tes py pi?
Vahapádra, pryvešádra
Klukpukpici li?
Lalu lá lalu lalu la!

V roku 1987 túto skladbu zhudobnila legendárna skupina Michala Pavlíčka –  Stromboli. Ešte lepšiu a absurdnejšiu verziu tejto skladby vytvorili punkoví veteráni Visací Zámek. 

Na rozdiel od politických „lalulá“ mi tieto hudobné „lalulá“ robia radosť. 

Režisérka s ochrankou

Nadviažem však ešte na negatívne odozvy či negatívnu reklamu, ktorá sa občas môže skončiť veľmi rozpačito. Napríklad v týchto dňoch rezonuje v Poľsku film Agnieszky Holland Hranica. Je to snímka o tom, čo sa deje na poľsko-bieloruskej hranici. Čo tu prežívajú migranti, ktorí sa nevedia pohnúť ďalej. 

Film som nevidel, ale mám chuť si ho pozrieť, keďže vyvolal toľké kontroverzie. To je tá reklama a šum okolo toho. 

Režisérka si dokonca podľa informácií tlačových agentúr musela najať dvadsaťštyrihodinovú ochranku, lebo sa bojí o svoj život. 

Všetko spustili vyjadrenia politikov na režisérkinu adresu. Predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński film kritizoval ako „hanebný a odpudivý paškvil“. Na oplátku režisérka Hollandová prirovnala tohto politika ku komunistickému pohlavárovi Ladislavowi Gomulkowi a jeho protižidovskej rétorike v roku 1968.

Film má medzinárodný presah. Bol ocenený na festivale v Benátkach a jeho vznik podporila Česká televízia. 

Kaczyński vo filme vidí propagandistický zámer, ktorý chystá pôdu pre zničenie plota postaveného na poľsko-bieloruskej hranici. Európu chráni pred nelegálnou migráciou. 

Poľsko sa podľa najnovších informácií stalo novou trasou ilegálnych migrantov do Európy.

Najsilnejšie vyznievajú slová politika o tom, že film nahráva Putinovi a Lukašenkovi a útočí proti Poľsku a znevažuje ľudí v uniformách, ktorí chránia Poľskú integritu. 

Proti filmu sa ostro ohradili aj minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, ako aj prezident Andrzej Duda.

Akokoľvek by mohol film Hranica narúšať politické či štátne záujmy Poľska, režisérka ako osoba môže byť kritizovaná, ale nesmie byť predhodená davu ako strojca prevratu či zničenia národa. 

Na druhej strane tvorcovia majú zodpovednosť voči divákom a prijímateľom ich prác. Aby ich diela boli skutočnými dielami, a nie propagandistickými paškvilmi. 

Pochod za smrť

Treťou vecou je pochod za život, ktorý sa koná teraz pred voľbami. Premýšľam nad tým, prečo prezentácia ochrany života tak veľmi prekáža. Veď chrániť život je archetypálna záležitosť. 

Pred rokmi som takýto pochod podporil krátkym príhovorom na YouTube, v zmysle, že žiť je fajn a spustila sa lavína kritiky na moju adresu o tom, že som zadubený zápecník. Normálne ma to zneistilo, či som podporou života neurobil skutočne niečo zlé...  

Ako prevraciam z každej strany, vychádza mi iba jedno, že život treba chrániť. Čo sa dá proti tomu namietať?

No ale inú vec som chcel. Vyskočila na mňa stránka Stop Having Kids. To sú aktivisti, antinatalisti, ktorí robia osvetu proti tomu, aby ľudia mali deti. Hovoria, že mať deti je proti prírode, planéte a proti vlastným záujmom naplneného a bezstarostného života. 

V logu majú preškrtnuté bábätko. 

Predávajú aj samolepky s vynaliezavými sloganmi: Rob lásku, nie bábätká,  Vazektómia je prevenciou proti potratom. Potom slogany na auto: Na palube nie sú žiadne deti, ktorá odkazuje na to, keď si ľudia dávajú samolepky na vozidlo s tým, aby iní jazdci jazdili opatrne, lebo na palube sú deti. 

Iné slogany hlásajú, že: Veľa ľudí si želá, aby sa nikdy neboli narodili, alebo ešte iná verzia: Mnoho ľudí si praje, aby boli potratení.

Ako žart je to dosť kruté. Ako niečo, čo má reálne ambície životného štýlu je to absurdné. 

Zatiaľ je to miniatúrne hnutie spojené s americkou extrémnou ľavicou, je to reakcia na klasický model „šťastnej rodiny“ z reklamy.

Tak na záver mi napadá. Čo je protipólom pochodu za život? Pochod za smrť?