Spravodajstvo z rusko-ukrajinskej vojny začína byť v našom priestore odpútané od reality tak, že už to musí vidieť aj vojensky úplne netrénované oko. Niekoľko týždňov nám nielen ukrajinské zdroje, od ktorých je to pochopiteľné, ale aj také autority, ako generálny tajomník NATO, hlásia prielomy ruskej línie, ktoré však majú tú vlastnosť, že nevedú k žiadnemu zreteľnému pohybu frontu.
Od začiatku júna, keď Ukrajina odštartovala niekoľko mesiacov vopred očakávanú protiofenzívu, za cenu strát desiatok tisíc mužov a desiatok percent doteraz dodanej západnej ťažkej techniky, dobyla 0,25 percent Rusmi okupovaného územia. To prosím nie je propaganda ruskej štátnej televízie, ale odhad britského týždenníka Economist. O Economiste sotva niekto môže tvrdiť, že by mal proruské sklony. Naopak, týždenník zo svojej analýzy nevyvodzuje potrebu pokúsiť sa rokovať o mieri, ale že by sme sa mali psychicky a ekonomicky pripraviť na krutú opotrebovávaciu vojnu.
Rusi majú v oblasti, ako je hádam známe, tri obranné línie, a aj keď Ukrajinci prerazili prvú líniu, tak to bolo na jedinom mieste frontu. Dedina Robotyne, ktorú ukrajinská armáda dobývala niekoľko týždňov, napríklad leží ešte tesne pred prvou líniou. Kde vezme ukrajinská armáda trénovaných, zocelených vojakov, z ktorých už veľká časť padla alebo bola zranená, kde vezme dostatočnú techniku, aby sa prebila ďalšími dvoma líniami a posunula sa k moru?