Situáciu na ukrajinskom fronte prehlušuje ohňostroj

Od začiatku júna, keď Ukrajina odštartovala niekoľko mesiacov vopred očakávanú protiofenzívu, za cenu strát desiatok tisíc mužov a desiatok percent doteraz dodanej západnej ťažkej techniky, dobyla 0,25 percent Rusmi okupovaného územia. To prosím nie je propaganda ruskej štátnej televízie, ale odhad britského týždenníka Economist. O Economiste sotva niekto môže tvrdiť, že by mal proruské sklony. Naopak, týždenník zo svojej analýzy nevyvodzuje potrebu pokúsiť sa rokovať o mieri, ale že by sme sa mali psychicky a ekonomicky pripraviť na krutú opotrebovávaciu vojnu.

Rusi majú v oblasti, ako je hádam známe, tri obranné línie, a aj keď Ukrajinci prerazili prvú líniu, tak to bolo na jedinom mieste frontu. Dedina Robotyne, ktorú ukrajinská armáda dobývala niekoľko týždňov, napríklad leží ešte tesne pred prvou líniou. Kde vezme ukrajinská armáda trénovaných, zocelených vojakov, z ktorých už veľká časť padla alebo bola zranená, kde vezme dostatočnú techniku, aby sa prebila ďalšími dvoma líniami a posunula sa k moru?

Hovoríme o krajine, ktorej HDP vlani odhadom spadlo o štvrtinu a jej centrálna vláda dnes vládne nie 50 miliónom občanov, ako pri nadobudnutí samostatnosti v roku 1991, ale Ukrajine skôr naklonené odhady hovoria dnes o nejakých 30 miliónoch ľudí. To by bola jedna pätina počtu obyvateľov krajiny, ktorá Ukrajinu napadla. Viesť vojnu ďalšie tri, päť alebo sedem rokov – sedem rokov bol odhad nemenovaného predstaviteľa jednej z krajín G7, citovaného minulý týždeň pre zmenu agentúrou Bloomberg – pre Ukrajinu znamená, že sa z nej skutočne stane zdevastovaná krajina nikoho (Viktor Orbán) a duchov.

Možnosti ďalšieho vývoja sú za daného stavu na bojisku tri: 1. ona dlhá opotrebovávacia vojna, ktorej sa časom začne hovoriť "zamrznutý konflikt"; 2. kolaps ukrajinskej obranyschopnosti nasledovaný postupom ruskej armády do vnútra Ukrajiny, prípadne obsadenie Charkova, Odesy…; 3. a variant, keď na postup Ruska naprieč Ukrajinou zareaguje NATO alebo aspoň jeho obzvlášť bojovní členovia ako Poľsko tak, že priamo zasiahnu na Ukrajine. Potom "dôjde" na slová generála Karola Řehku a môže nastať tretia svetová vojna.

Nultá možnosť, teda pokus Západu alebo Kyjeva, ktorý je dnes však úplne závislý od vôle Západu – pokúsiť sa o nejakú mierovú dohodu skôr, než nastane ktorýkoľvek z tých troch variantov, ktoré sú pre Ukrajinu všetky ešte horšie ako súčasnosť – nemá v doterajšej klíme šancu. Dokonca ani jej proponenti napríklad v USA nemajú šancu byť vypočutí. Sú to jednotlivci, často prominenti – profesor Stephen Walt z Harvardu, profesor Jeffrey Sachs, Henry Kissinger, ale aj napríklad Elon Musk, Tucker Carlson… –, ktorých za takéto "čítanie" situácie buď odsunuli bokom, alebo ich vysmiali.

Čo postaviť proti realite? Ukrajinská strana dnes namiesto hlásenia o teritoriálnych úspechoch môže dávať hlásenia o vojensky skôr nepodstatných než podstatných útokoch – tu húfom dronov, tu húfom rakiet na Kryme alebo v ruskom vnútrozemí. Správy o dodávkach britských a amerických rakiet dlhšieho doletu sa dajú chápať ako zásielky rakiet pre ohňostroj, ktorý vždy na chvíľu spoľahlivo odvedie pozornosť od vážnejších myšlienok.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.