Cenu si prevzali Bohdan Hroboň a Adrián Kacian, ale je to kolektívne dielo viacerých autorov. Udelila ju Konferencia biskupov Slovenska. Komentárový projekt už trvá niekoľko rokov, ale je vlastne len na začiatku.
Pri tejto práci sa stretol kolektív vedcov, ktorých dielo umožňuje hlbšie poznávanie biblických textov, ktoré formovali dejiny a myslenie kresťanského sveta. Po prvý raz vznikajú na Slovensku zárodky vlastnej teologicko-filozofickej školy s potenciálom obohatiť celosvetové kresťanské myslenie. Za Štandard položila niekoľko otázok Adriánovi Kacianovi Soňa Koželová.
Koľko je na Slovensku biblistov a aká bola situácia pred rokmi, v čase keď ste začínali?
Presné číslo neviem, ale viac ako 30 nás asi na Slovensku nebude, myslím tých, ktorí sa špecializujeme priamo na texty Starého a Nového zákona v pôvodných jazykoch. Náš kolektív sa zásadne nemení, nikto mladý do neho nepribudol, takže situácia pred rokmi a teraz je takmer rovnaká. Trochu sa obávam, či nás bude mať kto nahradiť, keďže záujem o štúdium teológie a klasických jazykov dlhodobo klesá.
Ako sa kolektív formoval?
My biblisti sa poznáme a poznáme aj našu vyťaženosť. No a dôraz bol na ekumenickosť výskumných tímov.
Predpokladám, že sa sústreďujete na problémy biblických prekladov, ich premien, nepresnosti či stratu pôvodných významov.
Áno, aj to je naša práca, avšak hlavne sa pokúšame biblické posolstvo pretlmočiť dnešnému človeku.
Biblický jazyk je okrem svojej archaickosti aj veľmi obrazný – prečo je Biblia písaná práve takýmto spôsobom?
Obrazy používame aj v dnešnej reči, keď chceme vysvetliť niečo neznáme pomocou niečoho známeho. Keďže Boh a veci Božie nás presahujú a Boh je, bol a bude pre nás vždy aj tajomný, je celkom prirodzené, že biblickí pisatelia používali na jeho opis či charakteristiku obrazy.
S akými zdrojmi pracujete a aké vedomosti sú potrebné?
Je potrebná znalosť pôvodných jazykov, hlavne hebrejčiny a gréčtiny, znalosť teológie jednotlivých spisov, historického a literárneho kontextu týchto spisov. Samozrejmosťou je konzultácia odbornej literatúry k danej téme či oboznámenie sa so súčasnými výsledkami vedeckého bádania.
Výsledkom je jedinečný komentár, v ktorom každý člen autorského kolektívu prispeje svojím dielom. Niekto prekladom z pôvodných jazykov, niekto textovými poznámkami, niekto komentárom z pôvodného jazyka, prehľadom rabínskych či pátristických komentárov. No a potom máme odborníkov, ktorí píšu teologické, pastoračné a liturgické aplikácie. Editori v záverečnej editácii zabezpečia vnútornú koherenciu jednotlivých vstupov a jednotný slovník.
Skúmate aj historické súvislosti, keďže Starý zákon zachytáva aj dejiny židovského národa?
Starý zákon je oveľa viac ako len dejiny, ale poznanie historických súvislostí je nutnou podmienkou k správnemu pochopeniu biblických textov.
Sú biblisti veriaci?
Osobne si nemyslím, že viera je podmienkou. Avšak vzhľadom na výšku honorárov, ktoré za túto prácu dostaneme, si veru neviem predstaviť, že by to robil niekto bez kresťanského presvedčenia.
Je možné byť v takejto situácii vedecky objektívny?
Vedecká objektívnosť je ako ideálny plyn, v reálnom svete neexistuje. Sme si vedomí nášho presvedčenia aj presvedčenia pisateľov biblických textov. Našou snahou je, aby predsudky neprekrútili posolstvo týchto pisateľov. To je to najobjektívnejšie, k čomu sa chceme dopracovať.
Editorom projektu Komentáre k Starému zákonu je Bohdan Hroboň. Spolupracovali na ňom: Marcela Andoková; Erika Brodňanská ; Peter Dubovský; Benedikt Hajas; Lucia Hidvéghyová; Jozef Jančovič; Adrián Kacian; Róbert Lapko; Mykhaylyna Kľusková; Libor Marek; Juraj Pigula; Milan Sova; Martin Štrbák; Jozef Tiňo; Anton Tyrol; Miroslav Varšo; Pavel Vilhan.