Popri všetkých ostatných strašiakoch a „no-go“ stranách sa medzičasom zabudlo na Obyčajných ľudí. Na hnutie, ktorému sa ako jedinému podarilo naplniť bájne túžby po pravicovom spájaní politických strán. Pod svoju strechu ich „schovalo“ hneď štyri.
Práve v tom však spočíva aj najväčšie riziko podobných spojení pre lídra takéhoto zoskupenia. Formát krúžkovania totiž favorizuje malé strany, ktoré si aj s 10-tisíc voličmi (0,4 percenta hlasujúcich vo voľbách) dokážu zabezpečiť niekoľko mandátov, ktoré neadekvátne prevyšujú ich skutočný volebný výtlak.
Aj Matovičovi hrozí, že sa na jeho kandidátke viac než spolovice presadia „nezávislé osobnosti“. Konkrétne poslanci zo strán Kresťanská únia, NOVA a Za ľudí. Tí už navyše nebudú tak ľahko kontrolovateľní, keďže kandidujú v koalícii, čiže po voľbách sa akoby "rozídu" na samostatné strany.
Práve oni si presadili, aby hnutie kandidovalo ako koalícia. Na jednej strane totiž nemali veľa iných možností, ako opätovne kandidovať spolu s Igorom Matovičom, ktorého sami považujú za toxického, na strane druhej potrebovali získať čiastočnú nezávislosť, ktorú poskytuje práve kandidátka koalície.
Ako by podľa dlhodobých analýz dát preferencii a počtu krúžkov kandidátov mohla vyzerať pravdepodobná poslanecká zostava tohto zoskupenia?
Grendel a Záborská patria medzi favoritov
Na volebnej kandidátke OĽaNO a priateľov podľa všetkého opäť nezostane kameň na kameni. Takmer celé čelo môže byť tradične „prekrúžkované“.
Ak získa OĽaNO vo voľbách, ako ukazujú aktuálne prieskumy, 7 až 8 percent (200- až 240-tisíc hlasov), pripadne koalíci 13 až 16 poslaneckých mandátov. Na prekrúžkovanie do zvolenej skupiny by adeptom stačilo približne 6- až 7-tisíc krúžkov (tri percentá z celkového počtu hlasov), pokiaľ ich budú mať viac ako kandidáti pred nimi.
V posledných voľbách získal líder hnutia NOVA Gábor Grendel 132-tisíc preferenčných hlasov, čím s prehľadom prekonal aj vtedajšieho šéfa Za ľudí Andreja Kisku. Ak by si v týchto voľbách udržal čo i len desatinu svojich voličov, mal by svoj mandát istý. Jeho kolegyňa poslankyňa Anna Andrejuvová získala v posledných voľbách vyše 6-tisíc preferenčných hlasov, čo je číslo, ktoré v sobotu zrejme nezopakuje.
Zdá sa však, že NOVA kampaň zanedbala. Jej stránka je napríklad deň pred moratóriom „vo výstavbe“. V Bratislave pritom môže mať stále vyše 10-tisíc voličov. Bývalá strana Daniela Lipšica tak môže ľutovať, že sa nepokúsila využiť Grendelov potenciál z predchádzajúcich volieb a nepenetrovala s jeho menom v kampani aspoň Andrejuvovú, aby si jej voliči v deň volieb naškrabali na ruku tie správne čísla na krúžkovanie.
NOVA teda obháji zrejme len jeden mandát.
Takmer istý majú vstup do parlamentu tiež dvaja favoriti Kresťanskej únie. Hoci počet hlasov tejto strany od posledných volieb poklesol, stabilné jadro sa jej dokáže postarať o niekoľko mandátov. Annu Záborskú v posledných voľbách krúžkovalo 36-tisíc ľudí a slušný výtlak mala aj predtým na kandidátke KDH. Richard Vašečka získal 28-tisíc krúžkov.
Mimochodom, poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý vzišiel z prostredia Vašečku a Branislava Škripeka, no v posledných dvoch voľbách kandiduje v „jadrovom“ OĽaNO, dosahuje krúžky na úrovni Záborskej. Zaujímavé je, že v roku 2020 dosiahli len o málo vyššie čísla ako vo voľbách v roku 2016 (OĽaNO získalo 11-percent).
Záborskú, Vašečku a Krajčího (mimo KÚ) tak môžeme považovať za takmer istú súčasť prvej desiatky OĽaNO – a to bez ohľadu na to, či Obyčajní suverénne vyhrajú voľby, ako v roku 2020, alebo zostanú kdesi na okraji.
Kresťanská únia by tak mohla obhájiť dva mandáty pre Vašečku a Záborskú. Ak by sa jej voliči rozhodli jednotne krúžovať, teoreticky by mohli hlasy pre lídrov pomôcť vyskočiť aj niektorému z ďalších členov KÚ, ako je napríklad bývalý primátor Turčianskych Teplíc Michal Sygút, správca Nadácie Spoločenstva Ladislava Hanusa Jozef Filko či trnavský hotelier Peter Cák, ktorý vo svojom hoteli ubytoval stovky ukrajinských utečencov, a stal sa tak zrejme najväčším súkromným pomocníkom na Slovensku počas vlaňajšej utečeneckej vlny.
Trochu horšie sa odhaduje výsledok členov Za ľudí. Strana líderky Veroniky Remišovej sa v prieskumoch posledné dva roky pohybovala na úrovni jedného až dvoch percent, je však veľmi otázne, koľkí z nich ju budú ochotní voliť aj na kandidátke OĽaNO. Podľa informácií Štandardu sa Za ľudia rozhodli pre spojenie s Matovičom aj na základe prieskumov vnútrostraníckych nálad, ktoré deklarovali, že by ich toto spojenie neodstrašilo v neprimeranej miere. No v prieskumoch, ktoré už zachytávajú spojenú koalíciu OĽaNO, sa efekt spojenia dlhodobo veľmi neprejavoval, čo môže byť výstražný signál.
Ničmenej, nie je vylúčené, že si strana udržala približne 50-tisíc voličov, čo je dlhodobý jadrový okruh voličov Veroniky Remišovej, ktorá v posledných voľbách skončila ešte ako podpredsedníčka na kandidátke Za ľudí druhá za Andrejom Kiskom, keď ju krúžkovalo 81-tisíc ľudí.
V roku 2016 na kandidátke OĽaNO mala o 10-tisíc menej. Aj ona by tak mandát mala mať s prehľadom poistený. Jej kolega Ján Magušin je tiež na perspektívnom siedmom mieste, ktoré sa však na tejto kandidátke nedá považovať za istotu zvolenia, keďže môže byť ľahko „odkrúžkovaný“ silnou zostavou z konca kandidátky. Aj on tak bude s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať okolo 7-tisíc krúžkov, aby si pozíciu udržal. Je možné, že výtlak Remišovej, ktorá ho propaguje ako svojho najbližšieho straníka, mu môže pozíciu zaistiť.
KÚ, NOVA a Za ľudí tak môžu získať najmenej päť mandátov a za istých okolností môžu obsadiť až polovicu poslancov Matovičovej kandidátky. Hoci Matovičov koaličný potenciál je na bode mrazu, táto trojica malých strán – ktoré v rámci koalície už kandidujú samé za seba – patria medzi najstabilnejších poslancov posledného parlamentu, nikto ich nedefinuje ako „no-go“ zónu pre povolebnú spoluprácu. Otázne je, nakoľko by sa dokázali vyhraniť voči Matovičovi, voči ktorému preukázali nevídanú vernosť (najmä Grendel).
Apropo, z matematického pohľadu by pre podobné malé strany bolo najvýhodnejšie, ak by do podobných koalícii vstupovali na kandidátku len so štyrmi adeptami na mandát a nerozdeľovali svoje krúžky medzi širokú skupinu svojich kandidátov. Keďže všetky tieto strany majú viac ako 10-tisíc voličov, pokojne by si v takom prípade dokázali každá pre seba zabezpečiť štyri mandáty. Podobný kúsok sa vo voľbách v roku 2010 podaril malej bratislavskej strane OKS, ktorá na kandidátke Mostu-Híd prekrúžkovala všetkých štyroch svojich kandidátov Františka Šebeja, Ondreja Dostála, Petra Zajaca a Petra Osuského – keďže ich voliči cielene krúžkovali ich štyri kandidačné čísla.
Mandáty pre Obyčajných
Pre Matovičových spojencov – mimochodom, na kandidačnej listine má pri kolónke povolanie napísané „bojovník proti mafii“ – , môže byť v týchto voľbách výhodou, že líder hnutia nemá okolo seba silné mená ako v roku 2020. Imidž najlepšieho „HR manažéra volieb“ z roku 2020 vyprchal. Za veľa hovorí, že jeho najsilnejšia akvizácia pre voľby 2023 sa volá Ľubomír Galko.
V prvej desiatke zvolených poslancov z minulých volieb malo OĽaNO troch kandidátov, ktorí kandidovali za partnerské strany (Grendel, Budaj, Záborská), ďalší dvaja dnes kandidujú za stranu Demokratov (okrem Budaja aj Heger s Naďom).
Z okruhu Matovičových poslancov, kandidujúcich priamo za OĽaNO, má najväčšie šance okrem lídrov kandidátky (Erika Jurinová, Július Jakab, Rastislav Krátky, Matúš Bystriansky) aj Marek Krajčí, Michal Šipoš, Roman Mikulec, Jozef Pročko, Peter Pollák, Natália Milanová, Karol Kučera, Jozef Viskupič či Martin Fecko. A, samozrejme, sám predseda.