V závere tohto týždňa sa uskutočnia slovenské parlamentné voľby, ktoré rozhodnú, či Slovensko zostane samo sebou, unikátnym zoskupením ľudí hrdých a pracovitých, nám blízkych, krajinou, ktorá Novembrom 1989 a následným rozdelením Československa získala šancu žiť podľa svojho a vládnuť si sama. Variantom je, že sa stane malým kúskom neprehľadnej Európskej únie, ktorý nebude schopný ubrániť sa jej progresivistickým ambíciám všetko spojené s národom zlikvidovať.Aj keď to v dymovej clone médií a silných predvolebných výrokov politikov nemusí byť všetkým až také jasné, práve o to v týchto voľbách ide. To, čo robí mediálno-politický kartel s Robertom Ficom, je takmer neuveriteľné, ale hlavne mimoriadne smutné. A že sa na tom priživujú nielen režimoví českí novinári, ale aj prezident Petr Pavel, je ešte horšie. Neverím, že nechápu, o čo skutočne ide. Najviac ma trápi, že si neuvedomujú, že aj nás bude čoskoro čakať podobná dilema.Minulý týždeň som bol na medzinárodnej konferencii v Budapešti a presvedčil som sa, že to dobre chápu Maďari. Dlho som o tom hovoril aj s premiérom Viktorom Orbánom, ktorý má k Slovensku blízko a vidí to rovnako. Nemám však pocit, že by tomu mohli rozumieť najmä americkí účastníci konferencie, ktorí sú úplne orientovaní na svoj boj s Ruskom a najmä s Čínou.Čoskoro budú voľby aj v Poľsku. Zrazu sa začínajú ozývať autentické poľské záujmy, nielen odveké poľské nepriateľstvo s Ruskom. Reakcie predsedu vlády a ministra zahraničia nielen na proti Poľsku veľmi agresívnym slovám prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj nemeckého kancelára Olafa Scholza, dávajú tušiť, že sa aj v Poľsku vnútropolitická situácia priostruje. Aj Poľsko by však malo zostať – aj po voľbách – Poľskom a nepokúšať sa premeniť sa na „Trojmorie“ s ambíciou stať sa veľmocou.Len my (v Česku) sme nepoučiteľní. Zúfalstvo našej päťkoalície presahuje všetky medze. Namiesto jednoduchej, pragmatickej politiky, ktorú naša vláda nevie, sa utieka k hľadaniu akýchsi nových vízií pre Českú republiku. Nechcú vedieť, že iná vízia ako sloboda, trh a demokracia nie je. Hľadaním takzvaných strategických investícií podľa vzoru komunistických päťročníc vláda dokazuje, že jej sloboda, trh a demokracia nestačia. Chcú niečo iné a myslia si, že práve to od nich naši občania očakávajú.P.S.: Vo chvíli písania tejto glosy „pípla“ správa tlačovej agentúry, že „Ursula von der Leyenová ocenila podiel českého predsedníctva v EÚ na schvaľovaní klimatického návrhu Fit for 55, kľúčovej časti Zelenej dohody pre Európu“. Áno, nie sme iba najukrajinskejší, sme aj najzelenší.
Článok vyšiel aj na českom portáli iDnes.cz, publikujeme so súhlasom autora.