Ukrajina vyváža do Afriky len vyše desatiny svojho obilia. Dovoz pšenice do Únie ohrozuje domácich poľnohospodárov

Náklady na prepravu zvýšili cenu ukrajinského obilia natoľko, že nedokážu konkurovať tým, za ktoré ich predávajú Rusi. Pestovatelia sa preto boja, že Ukrajina bude svoje agrokomodity umiestňovať na európskom trhu, kde sú oproti ich domácej ponuke lákavo lacné.

Potom, čo Európska únia v septembri nepredĺžila zamedzenie dovozu pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien z Ukrajiny, Slovensko uplatnilo zákaz pre ukrajinské obilie lokálne. Obdobný postoj zaujali aj Poľsko a Maďarsko.

Dôsledky uvoľnenia dovozu obilia z Ukrajiny do Európy pociťujeme už dnes. Cena potravinárskej komodity v porovnaní s minulým rokom klesla približne o polovicu a predaj slovenského obilia na mnohé trhy je obmedzený alebo žiadny.

Ukrajinský dovoz do Európy podľa ministra pôdohospodárstva Jozefa Bíreša deformuje slovenský národný trh s obilím. Šéf agrorezortu Jozef Bíreš sa tak vyjadril tento týždeň na rokovaní ministrov pôdohospodárstva krajín V4.

Jozef Bíreš (vzadu vpravo) počas tlačovej konferencie po spoločnom stretnutí ministrov a štátnych tajomníkov pôdohospodárstva krajín V4 v Znojme 26. septembra 2023. Foto: Jaroslav Novák/TASR

„Je pre nás dôležité, aby sme Ukrajine pomohli, ale aby sme si zároveň aj chránili svoj trh. Nejde iba o štyri druhy obilia, ktoré sme v súčasnosti stopli, ale ide aj o iné agrokomodity,“ priblížil Bíreš. Vyjadril tiež obavy pre zakladanie úrody na Slovensku v budúcom roku.

Cenám ukrajinského obilia naši producenti nedokážu konkurovať

Pomoc v podobe zákazu dovozu je určite citeľná v tom, že výrazne lacnejšie ukrajinské obilie sa nedá jednoducho priviezť na naše územie a tu s ním obchodovať, čo by malo fatálne dôsledky na naše poľnohospodárstvo. Jednak sa predáva za cenu, ktorej naši producenti nedokážu konkurovať, no problémom by bolo aj jeho prípadné skladovanie. To by zo skladov vytlačilo domáce produkty, ktorých zber ešte stále prebieha.

„Faktom je, že ukrajinské obilie sa do Európy dostáva za ceny, ktorým naši producenti nedokážu konkurovať. Ukrajinské obilie na kŕmenie zvierat sa ponúkalo aj za 50 eur na tonu, čo je v našich podmienkach nepredstaviteľné. Cena obilia na burze je niekoľkonásobne vyššia,“ vyjadril sa hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Matej Korpáš.

„Zákaz znižuje riziko, že by sa naše sklady naplnili ukrajinskou produkciou. To by mohlo spôsobiť problémy s dostatkom priestoru pre našu úrodu aktuálne zberaných jarných plodín, hlavne kukurice,“ uviedol agroexpert David Karkulín.

Na Slovensku sme skutočne limitovaní skladovacími priestormi. Na rokovaní ministrov pôdohospodárstva krajín V4 informoval minister Bíreš aj o tom, že na Slovensku máme sklady naplnené na 85 percent, pričom ešte stále sa zberá kukurica a slnečnica.

Trh je globálny, a preto je problém omnoho širší

Slovenská produkcia obilia je však príliš malá na to, aby ovplyvňovala ceny na svetovom či európskom trhu. Ceny obilia, respektíve potravinárskej pšenice, u nás kopírujú práve tie európske.

Zákaz dovozu ukrajinských agrokomodít na naše územie teda situáciu úplne nerieši. Lokálne zákazy krajín susediacich s Ukrajinou nezabránia tomu, aby sa ukrajinské obilniny naďalej dovážali do západnej Európy, kde konkurujú aj slovenským exportérom.

„Trhy západnej Európy obsadí ukrajinská pšenica a kukurica, čo znamená menšie vývozné možnosti pre slovenské obilniny. Tovar mal prúdiť cez Európu do Afriky, no vyzerá to tak, že touto trasou ukrajinské obilie nevie konkurovať cenovo ruskému, a tak zostáva vo väčšej miere v EÚ,“ povedal Karkulín.

Ruská pšenica sa momentálne na domácom trhu obchoduje za cenu približne 125 eur za tonu. Cena ukrajinskej sa podľa kvality pohybuje medzi 115 až 140 eur za tonu. Rozdiel je však v nákladoch na dopravu.

Dovoz po mori je výrazne lacnejší ako po súši. Ukrajina aktuálne podľa Karkulína prevezie 60 percent produkcie po súši k prístavom na Dunaji, odtiaľ loďami do Rumunska a z Rumunska po mori ďalej.

Ďalšia časť tovaru ide cez vnútrozemie do Poľska a odtiaľ do západnej Európy. To je ešte zdĺhavejšia cesta, no Ukrajinci ju využívajú, pretože cez Rumunsko sú obmedzené prepravné kapacity. Agrokomodity z Ukrajiny preto často končia práve v Európe.

Ukrajina do Afriky vyviezla len vyše desatiny svojich obilnín

Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko viac ako štyri mesiace blokovalo ukrajinské prístavy v Čiernom mori. Organizácia Spojených národov a Turecko sprostredkovali 22. júla 2022 dohodu o otvorení bezpečného námorného humanitárneho koridoru v Čiernom mori (Čiernomorská iniciatíva pre obilniny).

Počas realizácie iniciatívy odplávalo z troch ukrajinských prístavov (Černomorsk, Odesa a Južnyj/Pivdennyj) viac ako tisíc lodí s obilninami a inými potravinami. Do Afriky však dorazilo len približne 12 percent z nich. Do rozvojových krajín celkovo Ukrajina exportovala iba 20 percent svojich produktov, pričom do Európy až 40 percent. V prvej päťke importérov ukrajinských agrokomodít sú Čína, Španielsko, Turecko, Taliansko a Holandsko.

V júli 2023 Rusko oznámilo svoje rozhodnutie ukončiť Čiernomorskú iniciatívu pre obilniny a prevoz cez Európu cenu agrokomodít z Ukrajiny v rozvojových krajinách ešte výraznejšie predražil. Export do týchto štátov sa tak pravdepodobne ešte zníži.

Slovenskí poľnohospodári budú tento rok v strate

Slovenskí poľnohospodári pre ukrajinské obilie, ktoré ostáva v Európe, strácajú podiel na exportnom trhu smerom na západ.

„Toky obilnín sa zmenili a Slovensko má oklieštený potenciál pre vývoz. Už to badať aj na nižšom tempe vývozov zo Slovenska, čo na domácom trhu razantne tlačí ceny nadol,“ hodnotí vývoj situácie Karkulín. Podľa jeho slov hrozí stratová výroba.

Pri aktuálnych cenách poľnohospodári nevykryjú náklady. Šancu pokryť náklady majú len vysokokvalitné potravinárske pšenice, ktorých cena sa pohybuje nad 200 eur za tonu.

„Poľnohospodárom sa zatiaľ plnia iba vopred podpísané obchodné dohody s domácimi odberateľmi. Ich nároky na potravinársku kvalitu pšenice však často vedú k jej nákupom zo zahraničia. Uzatvárajú sa iba krátkodobé kontrakty,“ uviedol hovorca SPPK Korpáš.

Podľa jeho slov krátkodobé kontrakty nezaručujú domácim producentom odbyt v ďalšom období, a tým zvyšujú nervozitu, nestabilitu a tlak na zníženie ceny.

„No sumárne bude pšenica stratová. Pri kukurici môžu byť straty ešte vyššie, no uvidíme, či sa ceny náhodou ešte neumúdria a nevzrastú,“ uzatvára prognózu agroexpert Karkulín.

Čo vieme o pripravovanom systéme licencií

Minister pôdohospodárstva Bíreš a ukrajinský náprotivok Mykola Solskyj sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií.

„Kým bude tento systém spustený a otestovaná jeho úplná funkčnosť, naďalej platí zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, ktorý slovenská vláda schválila od 16. septembra do konca roka 2023,“ priblížila Kristína Juričková z odboru komunikácie rezortu pôdohospodárstva.

Informácií o spomínanom systéme máme zatiaľ len veľmi málo, pretože celý proces je len v úvodnej fáze. Zhruba vieme, že tovar by mali prevážať výhradne overení prepravcovia a pri výstupe z našej krajiny úradná autorita overí, či súhlasia informácie o povahe a množstve tovaru. Agrokomodity z Ukrajiny takýmto spôsobom bude možné cez krajinu kontrolovateľne prevážať.

Poľnohospodári chcú záruku, že systém bude fungovať v praxi, a to nielen pri jeho spustení, ale aj v ďalších mesiacoch. Obilie podľa nich musí cez naše územie len prechádzať.

„Sympatické sa nám zo strany rezortného ministerstva javí vyskúšať tento systém, kým bude reálne spustený,“ vyjadril sa za poľnohospodárov Korpáš.

Krajiny V4 tento týždeň navrhli, aby Európska komisia (EK) bola aktívnejšia pri podpore takzvaných koridorov solidarity pre ukrajinské obilie, a to jednak pri kontrole ich efektivity, ako aj pri ich financovaní. „Naším spoločným záujmom je pomôcť Ukrajine dostať obilie do krajín, ideálne mimo EÚ,“ povedal český minister pôdohospodárstva Marek Výborný.

Ukrajinou navrhovaný licenčný systém vývozu podľa Bíreša zatiaľ nedáva záruky, že ukrajinské obilie sa dostane tam, kde ho potrebujú. „Ukrajinský systém na Slovensku momentálne skúmame a v krátkej dobe posúdime jeho záruky. Podľa toho budeme aj reagovať,“ doplnil Bíreš.

Krajiny V4 podľa Výborného žiadajú EK, aby zvážila zavedenie kaucií na vývoz. „Tie by fakticky znamenali to, že obilie, ktoré bude opúšťať Ukrajinu, by bolo zaťažené vratnou kauciou. Tá by bola príslušnému obchodníkovi vrátená v okamihu, kedy by vyložil prepravované obilie v príslušnom prístave,“ vysvetlil Výborný.

Mlynári majú problém získať kvalitnú pšenicu

„Ak si štát nebude chrániť svojich poľnohospodárov a strategický spracovateľský sektor, ten jednoducho skončí a krajina nebude sebestačná v produkcii základných druhov potravín – chleba,“ povedal generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov Milan Lapšanský.

Podľa jeho slov je na trhu problém získať dostatok slovenskej pšenice najvyššej kvality E a E+, ktorá je pre výrobky pekárov kľúčová. V prípade dlhotrvajúcejšieho nedostatku budú nútení nakupovať potravinársku pšenicu najvyššej kvality v Maďarsku.

Napriek tomu mlynári predĺženie zákazu dovozu obilia z Ukrajiny vnímajú ako správne riešenie. Záplava ukrajinského obilia by podľa nich nenávratne zničila najdôležitejšiu plne funkčnú potravinovú vertikálu. Podmienky, ktoré majú pestovatelia a spracovatelia na Ukrajine, podľa neho nie sú rovnocenné s tými, ktoré majú slovenskí alebo poľskí či maďarskí poľnohospodári.

Vážnym problémom pre Slovensko je tak výrazné zastavenie exportu pšenice na tradičné exportné trhy v rámci Európskej únie. Sýpky našich poľnohospodárov sú plné. Na základe toho vzniká problém so zakladaním budúcoročnej úrody.