„Nemám žiadny problém predstaviť si ženatých kňazov,“ vyhlásil biskup, podľa ktorého je potrebné prehodnotiť účel a zmysel celibátu. Ten kedysi vyjadrovala veta: „Som k dispozícii Bohu.“ Tejto výpovednej hodnote však súčasná spoločnosť už prestala rozumieť, a preto je potrebná zmena. Namiesto vysvetľovania je vraj na čase odstrániť podozrenia s celibátom spojené: „Čo sa to deje s dotyčnou osobou? Má nejaký problém? Keď sa už niektorému znaku nerozumie, musí sa kriticky preskúmať. To je nad slnko jasnejšie.“
Následná otázka redaktora sa týkala rovnako zrelého času pre absolútne zrovnoprávnenie v Katolíckej cirkvi: kňazstva žien. Aj tu biskup Gmür pokračoval na pokrokovej vlne a zhodnotil, že ani v tejto otázke nie sme zďaleka tam, kde by sme už mali byť.
„Som za ordináciu žien, ktorá bude tiež témou na synode v Ríme. Podriadenie žien v Katolíckej cirkvi je pre mňa nepochopiteľné. Tu je potrebná zmena,“ skonštatoval biskup Gmür, podľa ktorého je rovnako zastaralý zákaz konkubinátu zamestnancov Cirkvi.
Hoci sa tu podľa vlastných slov snaží spolu s niektorými kolegami aplikovať pravidlo „o nevyzvedaní“, no ak taká skutočnosť vyjde najavo, je to problém. Jedným z riešení je podľa predsedu konferencie biskupov prehodnotenie morálneho učenia a decentralizácia Cirkvi. Okrem týchto tém chce ako zástupca miestnej cirkvi na októbrovej synode v Ríme predniesť aj požiadavku zriadenia osobitného cirkevného súdu pre Švajčiarsko, kde by nezávislí odborníci prešetrovali prípady zneužívania.
Možná hypotéza?
Podľa portálu Pillar je argumentácia biskupa Gmüra pokusom o inštrumentalizáciu prípadov zneužívania na zmenu obsahov sakramentálnej teológie a sexuálnej morálky Cirkvi. Pillar si všíma, že biskup Gmür v rozhovore nespomenul dokument pápeža Františka z roku 2019 „Vos estis lux mundi“, ktorého aktualizovaná verzia vstúpila do platnosti koncom apríla tohto roka.
Práve tento dokument je totiž súčasnou kľúčovou odpoveďou Cirkvi na daný problém a tvorí dôležitú súčasť celkového riešenia. V postoji biskupa Gmüra sa podľa portálu očividne zrkadlí nielen geografická blízkosť k takzvanej Nemeckej synodálnej ceste.
K téme povinného celibátu sa v júli verejne vyjadril aj aktuálny prefekt Dikastéria pre náuku viery arcibiskup Víctor Manuel Fernández, ktorý zrušenie tejto povinnosti označil za „možnú hypotézu“ podľa spôsobu východných cirkví. Rozhodnutie je však v rukách pápeža.
Pontifik František síce začiatkom marca vyslovil pochybnosť, že by zrušenie povinného celibátu malo zásadne prispieť k zvýšeniu kňazských povolaní. Súčasne však pripustil aj východný spôsob ženatého kléru, keďže nejde o definitívne učenie Cirkvi „vytesané do kameňa“.
Cirkev nemá právomoc, aby ordinovala ženy
Punc definitívnosti má však pozícia Cirkvi v otázke ordinácie žien, ktorá je zhrnutá predovšetkým v dokumentoch Inter insigniores (1976) a Ordinatio sacerdotalis (1994). Odpoveď sa dá zhrnúť do jednej vety: Cirkev nemá právomoc, aby ordinovala ženy. Argumentácia si v podstate všíma Kristov výber mužských apoštolov a kontinuálnu tradíciu Cirkvi.
Zástancovia ordinácie žien pripomínajú zasa biblické citáty o krstnom odeve Božieho synovstva, ktorý je pre všetkých pokrstených rovnaký a poukazujú na zákaz diskriminácie, vyjadrený v pastorálnej konštitúcii Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes. Známy je apel teologičky Terézie Münchovej biskupom tesne po skončení koncilu: „Prosím, berte ženy vážne a dajte im plné členstvo v Cirkvi, kým je ešte čas, kým sú ešte na bohoslužbách. Keď raz ženy vyvodia vážne konzekvencie z toho, že sú neustále odmietané, bude už neskoro.“
Pripomeňme, že pokusov udeliť kňazské svätenie ženám bolo v minulosti niekoľko. Ako prvý sa o to pokúsil biskup českej podzemnej cirkvi Felix Davídek v roku 1970. Mediálnu pozornosť získalo tiež „kňazské svätenie“ siedmich teologičiek na lodi počas plavby Dunajom na sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla v roku 2002, známych ako „Dunajská sedmička.“
Vysvätené ženy založili organizáciu „Rímskokatolícke kňažky“ (RCWP), do ktorej v roku 2021 patrilo takmer tristo žien, prevažne zo západnej Európy a Severnej Ameriky. Vatikán na túto iniciatívu reagoval úpravou legislatívy v roku 2008 a následne 2021, keď je pre všetkých zúčastnených na pokuse o ordináciu žien „odmenou“ automatická exkomunikácia.
Pri audiencii generálnych predstavených ženských reholí v máji 2019 položila pápežovi Františkovi otázku ohľadne ordinácie žien aj predstavená Františkánok z Oberzelul Katarína Ganzová s poukazom, že túto tému dnes nemôžeme riešiť len historicky či dogmaticky, ale najmä pastoračne. Pápež svoju odpoveď ukončil príznačným odporúčaním, že ten, komu sa náuka Katolíckej cirkvi nepáči, si môže založiť svoju vlastnú cirkev. Pontifik sa tým istým spôsobom zaradil k známej línii svojho predchodcu pápeža Benedikta XVI., ktorý riešenie súčasnej krízy Cirkvi nevidel v nových štruktúrach, ale v prehĺbení sa vo viere.