Zvýšená pozornosť sa tomu nevenuje len v strednej Európe, vidina návratu Roberta Fica budila veľký záujem (hrôzu) v kontinentálnej Európe, Británii, dokonca v Spojených štátoch.
Je to, samozrejme, preto, že zapadá do výkladu, v ktorom akákoľvek trochu podstatnejšia kritika politického mainstreamu v Európe alebo v Spojených štátoch Joea Bidena, nemá iné vysvetlenie ako zlovoľné, z nepriateľskej centrály šírené dezinformácie.
Tie sú buď priamo ruskej proveniencie, alebo vágnej „proruskej“, čo je jemný, ale dôležitý rozdiel. Viktor Orbán, ktorý vo vzťahu k vojne na Ukrajine hľadá nejakú svoju suverénnu pozíciu (teraz ju nehodnoťme), je rutinne vydávaný za proruského politika. Orbánova obľuba doma je však dlhodobo masívna a vcelku nikto zvonku si nedovolí tvrdiť, že bez Kremľa by Orbán nevládol.
Až u Fica sa európskym hodnostárom podarilo jeho úspech (s 23 percentami veľmi relatívny) vopred preventívne označiť za ruské dielo. To je voči Slovákom dosť urážlivé a pri ich známej nechuti znášať mentorovanie, od Čechov nebolo šťastné, že onú urážku nepriamo sformulovala naša Věra Jourová.
Komisárka už niekoľko týždňov hovorila, že voľby na Slovensku ukážu, ako veľmi dokážu internetové platformy potláčať dezinformácie, a okrem toho, že na Slovensku je úrodnejšia pôda pre ruskú propagandu. V Českej televízii včera vysvetlila horší výsledok strany Progresívne Slovensko „bezprecedentnou dezinformačnou masážou“.
Slováci vraj síce mali „možnosť použiť svoje autonómne rozhodnutie“, ktoré teda využili, „ale pri vysokej miere manipulácie“. Označiť podstatnú časť jedného národa za manipulovateľných debilkov, to teraz bude v Európskej komisii nový štandard?
Jourová tú bezprecedentnosť dokladá takzvanou deep fake nahrávkou, na ktorej hlas napodobňuje lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku a avizuje drahšie pivo. Bezprecedentné je však skôr počínanie Európskej komisie pred voľbami priamo v Bratislave.
Tam podľa správy serveru Politico v týždni od 11. septembra prebiehali dôverné rokovania slovenských vládnych úradníkov, dvoch zástupcov Komisie a internetových firiem, ako Meta, Google alebo TikTok, avšak bez Twitteru.
Na stretnutiach sa riešil výmaz „dezinformácií“ vo volebnej kampani, čo si môžeme celkom bezpečne preložiť ako angažmán IT firiem, od liberálno-demokratickej Ameriky po komunistickú Čínu, v prospech prounijného tábora proti suverenistickému.
Možno je toto svet, do ktorého na Západe vstupujeme slovenskými voľbami.
Komisári v Bruseli sami zdôrazňujú, že hlavný význam Aktu o digitálnych službách (DSA), čo je nástroj, ako pod hrozbou drastických pokút nútiť platformy mazať údajne nebezpečný obsah, je v dohľade pri predvolebných kampaniach po Európe.
Ak boli slovenské voľby v niečom historicky prevratné, tak tými tajnými schôdzkami v Bratislave. Všetci účastníci, ale predovšetkým tí z Európskej komisie, ktorá sa jednoducho nesmie pliesť do vnútornej politiky členských krajín, sú škandalózne mimo obliga.
Text redakčne upravený pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.