„Mesto Svit sa teší, že si filmári vybrali do filmu naše podtatranské mestečko. Z reakcií ľudí, ktorí na predpremiére boli, môžeme usudzovať, že by naši obyvatelia privítali, keby bolo vo filme omnoho viac histórie, ale na druhej strane chápeme, že scenár aj dej filmu riešili úplne niečo iné. Mysteriózny, napínavý dej nás zaviedol do obdobia, ktoré je nádejou v lepší svet. Zaujímavá napínavá dráma, ktorá má presah až k téme sexuálnej identity, v nás vyvoláva otázku, či sme moderní a či vieme rešpektovať inakosť.
Pre nás Sviťanov bolo fascinujúce filmom sa preniesť do doby baťovcov, kedy naše malé mesto vznikalo. Ako oživiť históriu a vytvoriť reálne zábery s pomocou počítačových trikov, archívnych materiálov a modelu nášho mesta v pomere 1 : 7, bola pre celý realizačný štáb nepochybne veľká výzva,“ uvádza sa v stanovisku mesta Svit, ktoré Štandardu poskytla hovorkyňa mesta Zuzana Dobránszka.
Film Úsvit prijali Sviťania a tí, ktorí si ho v Dome kultúry vo Svite pozreli, podľa reakcií na sociálnej sieti rozpačito. Vo filme sa divák môže stretnúť s témami ako inakosť, hermafroditizmus, odlišná sexuálna orientácia, šesť pohlaví podľa židovskej tradície či záchodov pre dve a viac pohlaví. „Dej toho filmu je katastrofa, totálne zhovadenie historického príbehu fabriky,“ uvádza Tomas Kubik.
Ján Drugda ide v reakcii ešte ďalej: „Čo sa týka hercov, super výkony. Celkovo film je podľa mňa prepadák na plnej čiare. Ja to vidím ako zneužitie Baťovho mena a mesta Svit na gender ideológiu. Na tento prepadák som dostal pozvanie od známych, ale keby som vedel, o čo ide, tak nikdy nepôjdem na taký ideologicko-politicky motivovaný film.“ Používateľ Kamil Lavon napísal: „S blížiacim sa koncom filmu bola kadencia progresívnych myšlienok až nechutná... ale hlavná predstaviteľka výborná.“
Používateľka Ina Tatranská vo svojom statuse k filmu uviedla: „Žiaľ, niečo také stupídne som neočakávala. Tvorcovia filmu si veľmi dobre uvedomovali, že na taký dej, ako má tento film, by Slovákov len ťažko dostali do kina. Tak majstrovsky tento dej vsadili do prvorepublikového nášho mesta a tým prilákali divákov.“ Iveta Hrivová v reakcii na film napísala: „Je mi len smutno z toho ,že takýmto odpadom pošpinili Baťovu pamiatku, to rovno mohli natáčať na Bratislavskom hrade.“
Martin Uhlár napísal: „Ináč, neviem o tom, že by to bolo o Svite, lebo veľa vecí tam nesedí.“
Hoci je film zasadený niekam do obdobia leta roku 1937, niektoré historické súvislosti nesedia. Príkladom je scéna, v ktorej sa hlavní predstavitelia kúpu v plese pod Lomnickým štítom vo Vysokých Tatrách a ponad hlavu im prechádza visutá lanovka na Lomnický štít. Prvé skúšky lanovky na Lomnický štít sa pritom uskutočnili až v roku 1940 a až v roku 1941 bola otvorená pre verejnosť. Podobne je v zábere vidieť budovu observatória na Skalnatom plese, ktoré sa začalo budovať po roku 1940 a otvorené bolo až v roku 1943.
Tému inakosti však niektorí diváci privítali. Veronika Pitka Galeková napísala: „Bolo to výborné. Viacero línii. Viacero zaujímavých tém, rozvoj regiónu, emancipácia, sebarozvoj, predvojnový stav, politické hry pre ‚väčšie dobro‘… hlboké. Citlivé.“ Pozitívnu reakciu pridala aj Renča Šimonová: „Veľmi zaujímavá a aktuálna situácia v rámci celého Slovenska, herci výborní a réžia na jednotku. Klobúk dole, ako to bolo natočené. Ak by bolo ďalšie pokračovanie, tak sa teším.“ Oficiálna premiéra filmu bude 5. októbra. Zrejme až potom možno očakávať viac reakcií na film, ktorý mali možnosť vidieť okrem Sviťanov v predpremiére aj v kine Tatran v Poprade, ale aj na festivale Cinemtaik v Piešťanoch.