Ako je na tom Arménsko ekonomicky? Na prvý pohľad prekvapivo dobre. Za minulý rok jeho ekonomika narástla o 12,6 percenta, na rok 2023 sú čerstvé predikcie rastu 7 percent.  Medzi rokmi 2020 a 2023 sa v dolároch merané HDP takmer zdvojnásobí. Inflácia je na nule, verejný dlh je menej ako 50 percent HDP a za posledné tri roky klesol o 17 percentuálnych bodov. Deficit bude tento rok okolo 2 percent. Arménsky dram bol minulý rok jednou z najviac rastúcich mien na svete.

Zánik enklávy v Náhornom Karabachu je síce ďalšou historickou ranou pre Arménov, no zároveň znamená koniec jednej veľkej neistoty a prílev desiatok tisíc nových obyvateľov. Prirátajme prílev desiatok tisíc Rusov, ktorí ušli pred mobilizáciou. Často ide o kvalifikovaných profesionálov, ktorí si so sebou priniesli aj prácu.

Arménskej ekonomike však doprajme aj druhý – kritickejší pohľad. Vidíme napríklad to, že export je zameraný na dosť špecifické tovary.

Zdroj: oec.world

Štvrtinu exportu tvorí vývoz medi, takmer 8 percent vývoz zlata. Celú sedminu exportu tvorí vývoz liehovín a cigariet. Sofistikovanejšiu strojársku či elektrotechnickú produkciu by ste hľadali márne. Štvrtina produkcie prúdi do Ruska, osmina do Číny. Veľké obchodné prepojenie na Rusko sa ukazuje ako problém najmä teraz, keď boli arménski obchodníci vinou sankcií na finančné transakcie prinútení akceptovať veľmi nestabilný rubeľ namiesto dolára.

Zdroj: oec.world

Dlhodobou brzdou je a bude pokles obyvateľstva. Hoci plodnosť 1,8 dieťaťa na ženu nie je v porovnaní s mnohými inými postsovietskymi štátmi zlá, krajina za 30 rokov stratila 22 percent obyvateľov. Prílev karabašských Arménov a Rusov je v tomto kontexte len kvapkou v mori.

Najväčším ekonomickým rizikom však zostáva bezpečnostná situácia. Po strate Náhorného Karabachu bez boja mnohí Arméni vinia premiéra zo zrady a v krajine prebiehajú série veľkých protestov. Nespokojnosť sa prejavuje aj voči ruským „mierovým silám“, ktoré na obranu Karabachu nepohli prstom.

Ani externá bezpečnosť nie je istá. Na juhozápade Arménska sa nachádza azerbajdžanská enkláva Nachičevan a azerbajdžanský prezident Alijev sa pozerá po možnosti spojiť ju s Azerbajdžanom pozemnou spojnicou. Znamenalo by to pre nich priame spojenie s „bratským“ Tureckom, pre Arménov stratu hranice s Iránom a zároveň otvorenú vojnu medzi oboma krajinami. Arménsku by mohol prísť na pomoc Irán a Azerbajdžanu vzápätí Turecko. To by súčasný arménsky ekonomický boom rýchlo zastavilo.

Ekonomická budúcnosť Arménska preto vyzerá ružovo v štatistikách. Geopolitická realita však v jej prípade môže dobré čísla poľahky vymazať.