Máloktorá udalosť vrhá taký tieň na naše národné dejiny ako mníchovský diktát. Hoci počet ľudí, ktorí si krízový rok 1938 pamätajú osobne, rýchlo klesá k nule, „o nás bez nás“ sa vrylo do kolektívnej pamäte ako hrdzavý klinec, ktorý sa nedá len tak vytiahnuť a ktorý bude dráždiť okolité tkanivo ďalších sto rokov.
Byť zradený spojencami, ktorí sa v lepších časoch tvárili takí priateľskí, na to sa nezabúda. Ani na to, že v okamihu slabosti sa ukázalo, že aj menší predátori na európskej scéne (Poľsko, Maďarsko) si radi urvú nejaké to „mäso“.
Jediný sused, ktorý voči Československej republike nevzniesol žiadne nároky a nepodieľal sa na jej okliešťovaní, bolo vzdialené a chudobné Rumunsko, s ktorým sme vtedy mali kus spoločnej hranice na Podkarpatskej Rusi.