Minulosť Slovenska z pohľadu územného členenia regiónov je bohatá.
Historické členenie regiónov na Slovensku sa v čase menilo. Nachádzali sa tu hradské španstvá– komitáty, stolice, župy, veľžupy, krajinské zriadenie a dnešné kraje. Reformovať terajšie rozdelenie je, zdá sa, viac ako potrebné. Len ako?
Viktor Nižňanský bol v rokoch 1999 až 2001 splnomocnencom vlády pre reformu verejnej správy. Stal sa jej nepísaným krstným otcom. Podľa neho malo byť na Slovensku dvanásť samosprávnych krajov, návrh však neprešiel.
Počas tretej Mečiarovej vlády došlo k novému územnosprávnemu členeniu Slovenska. Vznikli nové krajské mestá i nové okresy. 1. decembra 2001 nadobudol účinnosť zákon o samospráve vyšších územných celkov, vytvorených bolo osem krajov.
Takéto delenie sa ukázalo ako necitlivé. Jeden príklad za všetky. Spišský hrad je v Košickom kraji a Spišské Podhradie (okres Levoča), ktoré k nemu prirodzene patrí, je súčasťou Prešovského kraja. Osem krajov však zachovali všetky vlády odvtedy, čím sa stabilizovalo.
Reforma má dve tváre. Viditeľnú a skrytú.
Ako občania tú prvú a viditeľnú vnímame dennodenne. Pri každej návšteve úradu si takmer vždy položíme otázky: „To tlačivo si v dnešnej dobe internetu nevedia stiahnuť?... To musím ísť overiť na vedľajší úrad?... To potvrdenie potrebujem z iného úradu, aby ste mi dali doklad, ktorý potrebujem?“ Atď, atď.
Tá druhá časť je za oponou, ktorú občan nevidí, ale sa na nej podieľa. Je to prerozdeľovanie financií zo štátu respektíve štátneho rozpočtu na obce mestá a samosprávne kraje.
Ako to v živote chodí, o peniaze ide vždy až v prvom rade.
Všetky doterajšie vlády a poslanci v Národnej rade na jednej strane pridávajú mestám a obciam povinnosti a na druhej strane im berú peniaze. Združenie samosprávnych krajov (SK8), Únia miest Slovenska (ÚMS) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa v tomto výnimočne zhodujú. Táto jednohlasná zhoda voči vláde je, zdá sa, jediná.
Predstavu, ako by malo byť Slovensko rozčlenené na regióny, títo traja významní hráči určite nemajú rovnakú. Chcú to isté, ale každý zo svojho uhla pohľadu. Tí, ktorí to majú v rukách, budúce vlády, to vidia ináč. Veď aj v týchto voľbách do NRSR bolo zjavné, že nie všetky strany, ktoré sa dostali do parlamentu, to chcú riešiť v tomto volebnom období.
Prečo to ide tak pomaly? Je to také komplikované? To sú prirodzené otázky. Ale odpoveď je, zdá sa, jednoduchá. Mať peniaze je lákavé pre všetky strany. Tí, čo ich majú pod kontrolou, sa ich nechcú vzdať. Tí, čo ich potrebujú a míňajú, by ich chceli rozdeľovať samostatne.
Hra pokračuje.
Všetci majú svoju pravdu, svoj cieľ, ale neexistuje zhoda, ako ho dosiahnuť. Pokiaľ sa nedohodnú, reforma sa nikam nepohne. To si vyžaduje sadnúť za spoločný stôl a začať riešiť. Tu je, zdá sa, kameň úrazu.
ZMOS schválilo tézy na sneme s politickými stranami ešte pred parlamentnými voľbami. SK8 podpísalo deklaráciu so ZMOS-om o spolupráci. ÚMS deklaruje, že chce spolupracovať s SK8 a ZMOS-om.
Z toho je vidieť, že každý sa hrá na svojom piesočku.
Snaha zľaviť zo svojich požiadaviek by mala byť väčšia ako egá šéfov týchto troch združení.
Slovenská realita?
Od roku 2001 majú zriadené samosprávne kraje určité právomoci v oblastiach školstva, zdravotníctva alebo sociálnej starostlivosti. V roku 2017 sa začala reforma verejnej správy, ktorá má za cieľ zlepšiť fungovanie verejnej správy prostredníctvom elektronizácie. Vďaka tomu sa mala zvýšiť dostupnosť elektronických služieb verejnej správy a zníženie osobného kontaktu s úradom
Návrhov, ako to spraviť, je viac ako dosť.
Slovensko potrebuje rozbehnúť proces decentralizácie verejnej správy ako soľ. V súčasnosti je reforma verejnej správy na Slovensku v nedokončenom stave.
Ako a kde míňať regionálne peniaze, vie lepšie samospráva ako štát. Je pravdepodobné, že sa bude naďalej diskutovať o jej obsahu a spôsobe prevedenia. Primátori, starostovia či župani bijú na poplach. Už to trvá príliš dlho. Viac moci samosprávam je prianím všetkých zainteresovaných viac ako dve dekády.
Sme po voľbách a viaceré problémy sa nahromadili. Je to opäť príležitosť. Budúcnosť regiónov je v rukách súčasných politikov.