Zvrhlému Ivanovi potvrdili 25-ročný trest, znásilnil vlastnú neter

Obžalovaný bol totiž v minulosti právoplatne odsúdený za dva trestné činy násilnej povahy. V prvom prípade to bol trestný čin lúpeže a v druhom prípade trestný čin vydierania.

Ivan bol vo svojom živote už šesťkrát súdne trestaný. Pri poslednom trestnom čine využil skutočnosť, že jeho 14-ročná neter je sama doma. Zobudil ju a znásilnil. Podľa obžaloby sa síce mladé dievča bránilo a kričalo, avšak proti zvrhlému násilníkovi nemalo šancu sa ubrániť.

Od začiatku súdneho procesu bolo zrejmé, že mu za znásilnenie hrozí vysoký trest, avšak s ohľadom na jeho kriminálnu minulosť mu dokonca hrozilo aj doživotie. O možnosti uložiť doživotný trest totiž hovorí paragraf 47 Trestného zákona interpretujúci zásadu „trikrát a dosť“. Lúpež a vydieranie, za ktoré už Ivan sedel vo väzení, spadajú totiž do zoznamu trestných činov, na ktoré sa pri ukladaní trestu za tretí trestný čin v poradí berie ohľad.

K možnej náprave a resocializácii páchateľa sa už na bánovskom pracovisku Okresného súdu v Prievidzi pred júlovým vynesením rozsudku vyjadril znalec. Ten na priamu otázku sudkyne vyhlásil, že resocializácia je vylúčená, pričom poukázal, že ide o osobnosť s protispoločenskými, impulzívnymi rysmi a s výraznými sklonmi k agresívnym prejavom správania.

Mohlo by vás zaujímať

NázorAlternatívna scéna pomohla Smeru. A médiá hlavného prúdu zas pomohli alternatíve

Voči júlovému rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie obe strany. Prokurátor žiadal pre obžalovaného doživotný trest, naopak obhajca požadoval od odvolacieho senátu oslobodzujúci rozsudok. Vo svojom konečnom návrhu poukázal na skutočnosť, že ani gynekologické vyšetrenie s určitosťou nepreukázalo pohlavný styk medzi obžalovaným a jeho neterou. „Aj po vyšetrení sa preukázalo, že poškodená je naďalej panna a k súloži teda nedošlo,“ vyhlásil obhajca.

Krajský súd v Trenčíne nakoniec obe odvolania zamietol a potvrdil tak pre Ivana K. 25-ročný trest odňatia slobody. Ako upozornil predseda odvolacieho senátu, pri rozhodovaní o vine sa prvostupňový súd opieral o niekoľko nepriamych dôkazov a jediný priamy dôkaz, ktorým bola výpoveď poškodenej, keďže obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať. Skonštatoval však, že nepriame dôkazy nespochybnili hodnovernosť výpovede maloletej a navyše boli na mieste zaistené aj biologické stopy obžalovaného.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťVražda v Prievidzi: Sestra našla mŕtveho brata aj jeho psa

Krajský súd však nevyhovel ani prokurátorovi a jeho požiadavke na vymeranie doživotného trestu. „Nemožno vylúčiť, že za 25 rokov by sa obžalovaný nemohol zmeniť pôsobením takého dlhého trestu odňatia slobody. Neusúdili sme, že by sa vyžíval v páchaní zla a že by ho bolo potrebné izolovať od spoločnosti uložením doživotného trestu,“ poznamenal sudca.