Majerský poslal progresívcov do karantény. Ako „pliagu“

A bez KDH smelé ponuky Šimečku na rokovania o štvorkoalícii padajú. Zároveň tým padajú aj možnosti Hlasu. Z dvoch možností tak zatiaľ ostáva len jedna: vláda so Smerom a SNS.

Rozhodovanie v KDH je v tejto fáze ešte dôležitejšie ako rozhodovanie v Hlase. Kým Majerský nepovie Šimečkovi jasné „áno, ideme do toho“, ponuky z PS pre Pellegriniho budú čisto fantómové.

KDH sa zatiaľ nehýbe a nehovorí nič záväzné. Majerský len vo štvrtok naznačil, že sa chystá do opozície. Čaká na Radu KDH, ktorá má zasadnúť až dva týždne po oznámení výsledkov volieb. A medzitým trochu otáča a pod tlakom vedenia pripúšťa rokovania (rokovania, nie dohody) s progresívcami.

V praxi to znamená, že KDH poslalo progresívcov hneď po voľbách do politickej karantény. A pekne dlhej, dvojtýžňovej. Ako „politickú pliagu“, ktorú Majerský kritizoval v kampani... Či sa táto „preventívna karanténa“ po dvoch týždňoch skončí, ostáva otvorené.

Je to celkom pochopiteľné. Z pohľadu konzervatívcov musí byť dúhová politika PS zvrátená a neprijateľná (ešte viac ako politika Smeru). Napokon, práve konfrontácia s progresivizmom vyniesla KDH po rokoch hladovky do parlamentu.

Časy, keď strana pod vedením Hlinu podpisovala bianko šeky Progresívnemu Slovensku a SaS, sa skončili.

Jediný, kto sa bez váhania rozcvičuje do progresívnej koalície, je Mikloško. A to neznamená nič. Mikloško nie je člen KDH. Hovorí len za seba (a tak trochu aj za Šimečku).

Pokiaľ ide o stranu a lídrov okolo Majerského, tí robia od nedele to, čo im ide roky najlepšie: boja sa. Boja sa urobiť politické rozhodnutie. A stáť za ním.

Treba im však uznať, že je to prirodzené. Smer trochu neprezieravo vylúčili už pred voľbami (na otočenie kormidla zrejme nebudú mať odvahu). A vláda s dominantným postavením progresívcov a SaS ich desí. Zákonite. V takejto zostave by sa kresťanskí demokrati utýrali na smrť.

Týmto naťahovaním času pritom KDH nevodí za nos Fica. Ten po spoločnosti kresťanských demokratov netúži. Ale netúži ani po tom, aby KDH rýchlo dodalo podporu a hracie žetóny Šimečkovi. Fico potreboval len to, aby KDH ostalo nesmelo prikrčené a čo najďalej od Progresívneho Slovenska.

KDH vodí za nos nešťastníka Šimečku. Ten má v rukách o kartu menej, ako nutne potrebuje. A tým vodí za nos aj Pellegriniho Hlas. Čokoľvek Šimečka ponúka Pelleginimu, aby ho odlákal od Fica, nemá nijakú váhu. Nula. Nič. Reálne sú len ponuky od Smeru a SNS.

A ostane to tak dovtedy, kým za sebou Šimečka nebude mať nastúpených poslancov KDH. Záväzne, bez každodenných pochybností a otočiek.

Až potom, po Rade KDH, ktorá by sa (možno) priklonila k Progresívnemu Slovensku, sa bude môcť hovoriť o alternatíve pre Pellegriniho Hlas. A aj to s otáznikmi. Aj keby Rada KDH dala Majerskému mandát na rokovania o štvorkoalícii, dlhé vyčkávanie, váhanie a povolebná nerozhodnosť vnútri strany jasne naznačujú, že cesta s nimi bude klzká.

Jednoducho: strana, ktorá sa do dvoch týždňov po voľbách nevie rozhýbať, môže byť len ťažko pilierom novej vlády.

V KDH to pritom neviazne preto, že by sa hralo na drahú nevestu. KDH sa nehrá na nič. Alebo kratšie: KDH sa nehrá… Pretože nie je hráč. Inak by predsa oznámili, že vstúpia do série rokovaní s Ficom aj Šimečkom – a následne urobia rozhodnutie, ktoré vyhodnotia ako najlepšie z možných.

Podobne to vníma aj väčšina lídrov a poslancov Hlasu. Ponuky Šimečku považujú za bublifuk, keďže im chýba malá zmätená strana, tá štvrtá do partie, bez ktorej to nepôjde. Na Pellegriniho v Hlase tlačia, aby nevyčkával na slamené plány B a aby do dvoch týždňov vyrokoval čo najlepšie podmienky koalície so Smerom.

Otvorené je len to, akú taktiku si zvolí Pellegrini. Vajatanie v KDH môže urýchliť jeho vyjednávanie s Ficom, keďže s alternatívnym plánom to viazne (a hneď od začiatku). No vylúčený nie je ani opačný scenár – Pellegrini môže povedať, že treba počkať na politickú ponuku z druhej strany brehu. Na tú, ktorá môže prísť v realistickej podobe až dva týždne po voľbách, keď sa kresťanským demokratom uráči povedať presvedčivé áno alebo nie.

Zhodou okolností by to bolo až vtedy, keď Smer stratí dvojtýždňové poverenie od prezidentky. A keď by mal štafetu prevziať Šimečka. „Dilema Hlasu“ by sa opäť nekonala. Pellegrini by bol odkázaný na to, čo by uhral so Šimečkom, Sulíkom a Majerským.

Pellegrini by mohol mať – čisto hypoteticky – na výber medzi Ficom a Šimečkom až v ďalšom kole rokovaní, keď by prezidentka poverila rozhovormi o zostavení vlády Hlas. Neisté je však to, či by sa Fico ako víťaz volieb hlásil do kastingu, kde by sa hral Pellegrini na porotcu a nového premiéra.

Prípadné vyčkávanie Hlasu by zrejme znamenalo len možnosť koalíce Pellegriniho s troma depresívnymi partnermi: Šimečkom, Sulíkom a Majerským. S tým, že nad štvrtým z týchto lídrov visí pozoruhodne veľký a ťažký otáznik.

Tento scenár by bol navyše spojený s rizikom, že poslanecký klub Hlasu, ktorý preferuje vládu so Smerom, sa skôr alebo neskôr rozpadne. A lídri širokej koalície by museli zháňať mobil na… Igora Matoviča.

Nechceme predbiehať, ale vyzerá to tak, že nijaké zásadné rozhodovanie v Hlase sa – aspoň nateraz – nekoná. Bremeno osudovej dilemy skončilo na úzkych poleciach KDH. A hnutie to vyriešilo naozaj elegantne. Zamrzlo.