Škody po zemetrasení sú horšie, než sa zdalo. Najväčšie otrasy za posledných 80 rokov mohli mať pôvod v Maroku

Zemetrasenie, ktoré v pondelok večer zasiahlo východné Slovensko, malo mať silu 4,9 lokálneho magnitúda. Na sociálnej sieti o tom informovalo Ministerstvo vnútra (MV) SR s odvolaním sa na Oddelenie seizmológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Zemetrasenie, ktoré zaznamenali v hĺbke 17,8 kilometra s epicentrom v obci Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou, bolo podľa expertov najsilnejšie na našom území za posledných 80 rokov.

Vo veľkom kontexte môže tento živel súvisieť s nedávnym zemetrasením v Maroku, ale nie v Afganistane, uviedol vedúci oddelenia seizmológie SAV Kristián Csicsay.

Najhoršie, zdá sa, obišli Ďapalovce

Rozsahu otrasov zodpovedajú aj materiálne škody, pričom zrejme najhoršie dopadla práve dedina v epicentre. „Z obce Ďapalovce bolo evakuovaných 44 ľudí a 15 rodinných domov bolo uzatvorených. Krízový štáb rozhodol v čase o 02.15 h o ukončení akcie s tým, že v ranných hodinách sa bude ďalej pokračovať,“ informovala v noci hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove Miroslava Knišová.

„Na začiatku bol hrozný výbuch. Potom ste mali pocit, akoby vás niekto na vaničke hojdal na vode hore-dole a pozeráte sa, ako sa vám všetko rúca pred očami,“ takto pre agentúru SITA opísal priebeh pondelkového večerného zemetrasenia starosta obce Ďapalovce Ján Cmár. V obci so 427 obyvateľmi je zhruba stovka domov. Ako uviedol starosta, zemetrasenie poškodilo takmer všetky.

Pre TA3 sa vyjadril k pondelkovému zemetraseniu aj starosta obce Jankovce. „Došlo k poškodeniu viacerých domov. Otázne je v akom stave sú domy z vnútra. Na mojom dome vidno z vonku len poškodené komíny, ale vo vnútri sú popraskané steny,“ povedal.

Vyjadrenie k miestnemu kostolu: „Ja som laik, ale kostol asi nebude možné obnoviť, sú tam praskliny po celom obvode vrátane veže. Bude sa musieť vyjadriť statik. Strop ,našťastie, nespadol, ale je vo veľmi zlom stave,“ povedal starosta Jankoviec. 

V obci Košarovce (okres Humenné) došlo k poškodeniu statiky budovy základnej školy, potvrdil to starosta Peter Čokota. Aktuálne miestni čakajú na statika. Žiaci ráno nenastúpili do školy. Rozsah škôd v obci je mierny, došlo k poškodeniu niekoľkých domov, na ktorých sú viditeľné praskliny.

Na tunajšie pomery rozsiahle zemetrasenie poškodilo aj gréckokatolícky chrám v obci Pakostov. Fotografie, ktoré sú zverejnené na facebookovom účte farnosti, ukazujú na viacerých miestach popraskané steny a popadanú omietku.

„Boli to silné otrasy, máme hlásených veľa škôd – popraskané múry, poškodený kostol. Odtrhlo nám loď z brehu, ktorá už bola zazimovaná,“ povedal starosta obce Kvakovce v okrese Vranov nad Topľou Radovan Kapraľ.

Jednou z obcí blízko epicentra pondelkového zemetrasenia na východe Slovenska sú aj Holčíkovce. Riaditeľ základnej školy Milan Dydňanský podľa Denníka N oznámil prerušenie vyučovania, pretože škola je poškodená a v obci bola vyhlásená mimoriadna situácia.

Starosta Michal Flešár, ktorého dom takisto poškodilo, povedal, že zatvorená je aj materská škola: „Spisujeme škody, sú dosť veľké na verejných aj súkromných budovách.“

„Do dotknutých obcí idú odborníci z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Chcú absolvovať stretnutie s dotknutými obcami a inštalovať zariadenia na meranie zemetrasenia,“ skonštatoval prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan.

V okrese Vranov nad Topľou vyhlásili po zemetrasení mimoriadnu situáciu. Platí v celom okrese. Pre TASR to potvrdil prednosta okresného úradu Róbert Čalfa.

Poškodené sú aj energetické siete

Východoslovenská distribučná zaznamenala osem porúch energetických zariadení na úrovní nízkeho napätia, ako informovala jej hovorkyňa Andrea Forbergerová, no k významnejším poškodeniam podľa jej stanoviska nedošlo.

V meste Humenné spôsobilo zemetrasenie haváriu na teplovodnom potrubí. Nutná tak bola odstávka teplej vody pre lokality Sídlisko I, Mierová a Sládkovičova ulica. „Humenská energetická spoločnosť zistila netesnosť na hlavnom primárnom rozvode na Pugačevovej ulici pri chodníku vedľa budovy hotelovej akadémie. Zhoršili sa parametre dodávky teplej vody, vzhľadom na netesnosť značných rozmerov je dopĺňanie teplej vody veľmi vysoké,“ uviedla samospráva.

Menšie praskliny stien a opadanú omietku zaznamenali v budove mestského úradu, najmä na 3. a 4. poschodí. „Žiadne hlásenia od obyvateľov o vážnych poškodeniach objektov rôzneho typu samospráva zatiaľ neeviduje. Od rána prebieha komunikácia s predsedami Spoločenstiev vlastníkov bytov, stále situáciu zisťujeme,“ uviedol Marián Škuba z tlačového referátu mestského úradu v Humennom.

V Prešovskom kraji sedem výjazdov, v Košickom ani jeden

Celkovo sedem výjazdov v súvislosti so zemetrasením, ku ktorému došlo došlo v pondelok večer na východe Slovenska, mali hasiči v Prešovskom kraji. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove Miroslava Knišová. Hasiči z Prešova mali tri výjazdy, z Holčíkoviec dva a po jednom zo Svidníka a Medzilaboriec. Celkom zasahovalo 29 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru s 11 kusmi hasičskej techniky.

Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach Jany Matis Libovej v spojitosti s pondelkovým zemetrasením v Košickom kraji neboli zaznamenané žiadne výjazdy.

Dvoch pacientov previezli do nemocnice

Operačné stredisko záchranárov eviduje za pondelkový večer zvýšený počet hovorov na tiesňovú linku v Košickom aj v Prešovskom kraji. Podľa TV Markíza Išlo predovšetkým o stresové stavy, ktoré boli spôsobené psychickou záťažou zo zemetrasenia. Väčšinu operátori vyriešili konzultáciou cez telefón. Dvoch pacientov záchranári transportovali do nemocnice v Humennom.

Doposiaľ najsilnejším zemetrasením na území dnešného Slovenska je zemetrasenie v Komárne v roku 1763 o sile s magnitúdom 6.3. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo. Ďalších 213 domov potrebovalo nákladné opravy a 219 domov opravy s menšími nákladmi.

(sita/tasr/tod)