Richard Sulík sa rozhodol, to je jediný istý moment na najbližšie dni.
Je tomu rok, čo sa súčasná štvorkoalícia dohodla na vytvorení vlády, práve pred rokom vrcholili posledné dohody, 21. marca 2020 bola vláda vyhlásená, neskôr získala dôveru v parlamente.
Bol to hrozný rok.
Hoci mnohí opakovali, že to mali vo vláde ťažké kvôli pandémii, na ktorú sa nedalo pripraviť, pandémia – ak to tak možno povedať – túto vládu skôr nútila držať pokope. Nebyť pandémie, rozklad ich vzťahov a konflikty by boli ešte horšie.
Veď usúďte: Nikto nehľadel na dlhy, s nimi sa počíta, ale tento rok je to len číslo. Bez dôsledkov, nateraz. Z neba k tomu padá tejto vláde manna, najskôr možnosť míňať nevyčerpané eurofondy, potom ďalšie mimoriadne miliardy (na dlh, pravdaže), k tomu zákaz demonštrácií a vôbec obavy populácie, čo bude. Vládnuť v takomto stave je ľahšie, nie ťažšie.
A predsa táto vláda dokázala rozbíjať každý atóm, každú väzbu, ktorú spolu mala. Ryba smrdí od hlavy, hlavnú zodpovednosť od začiatku nesie Igor Matovič.
Presne po roku na stole leží požiadavka, aby z vlády odišiel, že je to podmienka toho, aby koalícia mohla pokračovať. Matovič si dokázal proti sebe poštvať nielen krajinu, ale aj svoju vládu. Prekonal i Mečiara – v čase, ktorý na to potreboval, aj nesúhlase, aký dosiahol.
A črtá sa ďalší pokus o ilúziu niečoho, čo nemôže fungovať.
Kľúčom k tomu, čo sa má najbližšie dni stať, je pokoj v mysli Richarda Sulíka.
Vidieť to už od piatku, možno štvrtku, keď verejne povedal, že koalícia je na bode nula. Nekomentuje, nereaguje, je ticho v ústraní. Takýto pokoj veští, že svoju požiadavku myslí vážne, partneri to vedia a čaká na ich vyjadrenie.
Sulíkova požiadavka je známa: Odchod Igora Matoviča z vlády. A ten pokoj veští, že inak odíde on a SaS.
Sú teda tri možnosti.
Prvá, Matovič sa pozície nevzdá, zmení sa podoba vlády. Sulíkova strana odíde do opozície, poslanci Za ľudí a Sme rodina budú musieť povedať svoje slovo, k vláde sa možno pridajú niektorí nezaradení poslanci.
Druhá, Sulíkovu požiadavku si už osvojila Remišová, možno sa pridá Kollár.
Matovič má potom dve možnosti, podľa situácie vo svojom klube. Buď im vyhovie a z vlády odíde a premiérom sa stane niekto iný z jeho kandidátky. Alebo im nevyhovie a zistí, či to myslia vážne a dá im na výber: on alebo predčasné voľby.
Veď ak sme zvládli druhé pandemické SNP, máme to vyskúšané, voliť príde aj tak menej ľudí, ako sa chodí testovať.
Lenže, čo to práve hovoríme o schopnosti vládnuť sami sebe?
Ak sa po roku vláda rozpadne, je to amaterizmus hrubého zrna. V podstate platí poučka, že ak vo vláde nie je Fico, tak sa vláda rozpadne. Tak je to od roku 2002.
Ak sa vláda nerozpadne a Matovič sa, ako sa to trúsi od včera, niekam stiahne, bude to ďalší pokus o nemožné.
Ako by taká vláda mohla fungovať? Čo za fantasy žáner sa to tu ponúka? Matovič v parlamente? Možno dokonca mimo neho?
Politika je stabilná, keď ju stabilizujú pravidlá a isté normy. Toto by bolo len ďalšie cestovanie v čase bez mapy a pravidiel.
Kto dnes môže zaručiť, že Matovič nebude v parlamente alebo v Trnave deštruktívnejší, ako vo vláde?
Táto situácia má len zlé riešenia. To je skutočný výsledok politiky Igora Matoviča. Ale veriť experimentom, je pochabosť, za ktorú budú niesť zodpovednosť všetci tí, ktorí Matovičovi uverili pred voľbami, aj po nich.
Ach Bože, stav politických elít v našom štáte je na hroznom dne.