Papierové predpoklady sa naplnili a máme dohodnutú koalíciu Smeru, Hlasu a poslancov pod hlavičkou SNS – celkový súčet vládnych žetónov, ako sa hovorí, je 79. Stačí, aby sa štyri odkotúľali a bude po štvrtej vláde Roberta Fica.

No nielen z tohto matematického hľadiska sa zrodila (takmer ako povolebná nevyhnutnosť) koalícia s nepriaznivým východiskom. More je rozbúrené, to vonkajšie, geopolitické a tak trochu v závislosti od neho sú zradné aj vody v našom malom slovenskom zálive.

Vláda Smeru a Hlasu s prispením národniarov však bude konfrontovaná s predvolebnými sľubmi o nižších cenách (spomeňte si na bilbordy Hlasu) a o neznižovaní sociálneho štandardu, pričom špajza je tentoraz naozaj prázdna a na obzore sa zatiaľ nečrtajú priaznivejšie vetry európskej ekonomickej konjunktúry.  

Veľa sa nám tak odhalí už pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2024. Tam sa začne bitka o zdroje, tam sa ukáže, kto bude ťahať v koalícii za dlhší povraz, tam sa začnú objavovať aj prvé trhliny.

A že ich nebude málo. Tektonický zlom sa nachádza v Hlase, minimálne v skupinke tých, ktorí neboli priaznivcami koalície so Smerom a desiati poslanci za SNS, to je jedno veľké trasovisko. A to napriek tomu, že v prvých týždňoch budeme počuť ubezpečenia o neoblomnej pevnosti. Popri týchto deklaráciách vernosti však koaličné strany zvedú tvrdý zápas o zabezpečenie svojich rezortov a záujmov.

Možno sa nám tu rýchlo prejaví aj faktor osobnej či skupinovej chamtivosti.

Veľa napovie personálne obsadenie vládnych kresiel. Čím bude nominácia „neodbornejšia,“ tým pravdepodobnejší môže byť aj iný úmysel, než len dobre riadiť daný rezort. V každom prípade, úspech jedných pri vyjednávaní o rozpočte sa stane krivdou druhých.

Nečakajme však zase príliš rýchly polčas rozpadu. Na to je Robert Fico mimoriadne skúsený premiér. Predstavme si skôr, že o čo ťažšie budú dosiahnuteľné tie hmatateľné, takzvané sociálne výdobytky, o to ostrejšia a výdatnejšia bude musieť byť „duchovná“ potrava.

Slovné svaly sa budú ukazovať okamžite. A čoskoro aj niektoré „tvrdé“ opatrenia a zákony. Voliči budú musieť predsa niečo dostať: Migranti, médiá, Ukrajina, špeciálna prokuratúra, mimovládne organizácie, kultúrne témy – to všetko bude využívané rýchlo a rázne. Tým sa aspoň čiastočne a dočasne uspokojí časť verejnosti a zároveň sa ku koalícii silnejšie primkne pestrá cháska pod hlavičkou SNS. Ak sa v tejto chvíli niekto spolieha na silný odpor Hlasu voči takejto radikálnosti, bude asi sklamaný. Jeho reprezentanti sú jednak v prvom rade pragmatici a ak v klube Hlasu nebodaj existujú poniektorí hodnotovo odstrediví jednotlivci, tak tí môžu byť sčasti odsunutí do exekutívy (minister, štátny tajomník), odkiaľ sa už ťažšie odchádza.

V každom prípade, nová vládna koalícia bude mať od začiatku pár skrytých kazov, z ktorých budú bolieť celé  zuby, no nebude možné riešiť ich extrakciou, lebo aj ten najzhnitejší je životne dôležitý.

Aká je teda perspektíva novej vládnej koalície?

Jej priaznivci a samotní účastníci sa budú spoliehať na to, že práve početná krehkosť ich bude nútiť zaobchádzať s koalíciou ako s kraslicou, veľmi opatrne ju niesť a neustále ofukovať. A niečo pravdy na tom bude, ak si pripomenieme, že práve pohodlná väčšina uspáva ostražitosť a rodí politický avanturizmus – pozri rýchly rozklad matovičovskej ústavnej väčšiny.

Áno, vedomá slabosť a život v neustálom ohrození môže, paradoxne, byť silným lepidlom a viesť aj k dlhšej životnosti koalície, asi tak, ako sa chronicky chorľavému človeku môže podariť prežiť svojich zdravých rovesníkov. Ale aj životný výkon podá adekvátne tejto opatrnosti a neduživosti.

Realisticky nazerané, máme pred sebou nevytúženú koalíciu, takmer by sa dalo povedať z jednej strany až nechcenú, no zároveň nevyhnutnú, ak majú byť naplnené silné osobné ambície a ošetrené bezpečnostné potreby jednotlivcov. Všetci sa v tejto koalícii premáhajú ešte viac, ako býva „dobrým“ koaličným zvykom a hľadajú si za pochodu spojivá a zdôvodnenia spolupráce. Aj preto sú momentálne v radoch koalície usilovne prekonávané emocionálne prekážky – zrada je prehryznutá, urazenosť potlačená a pohŕdanie tajené.

Ale jedna základná emócia či vlastnosť, ktorá túto koalíciu môže postupne rozložiť, tá zostáva – a nazýva sa nespokojnosť.

Pôjde o nespokojnosť rôzneho druhu a intenzity – voličskú, stranícku, individuálnu. Nespokojnosť ako faktor číslo jeden rozpadu koalície bude rásť od prvého dňa, čo Fico, Pellegrini a Danko podpíšu koaličnú zmluvu.