Pred 7 rokmi Katke transplantovali v Banskej Bystrici pečeň a dostala tak šancu žiť

„Príbeh Katky sa však začal už oveľa skôr. V 16 rokoch jej boli potvrdené viaceré diagnózy autoimunitného ochorenia, ktoré jej postupne zožieralo pečeň,“ vysvetlia banskobystrická Rooseveltova nemocnica s tým, že Katkinu chorobu nebolo najskôr na nej vôbec vidieť. Časom však začala chudnúť, žltla, nevládala a vypadávali jej vlasy.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaMatovič: Pellegrini nachytal progresívnych užitočných idiotov z médií. Remišová hlási koniec divadla a Gröhling hovorí o koalícii temna

Nemohla chodiť do práce, občas aj tých zopár krokov po byte bolo pre ňu veľmi náročných. Nevedela spávať, deň mal 100 hodín. Nevládala ani čítať či počúvať rádio. „Prestala som čokoľvek plánovať, lebo načo, ak sa toho nemusím dožiť. Koncom leta 2016 to už vyzeralo, že Vianoc sa pravdepodobne nedožijem. A ja som aj cítila, že dlho to už neutiahnem. Tak veľmi som nevládala,“ spomína Katka.

Avšak 10. októbra 2016 dostala šancu na nový, lepší a kvalitnejší život. V ten deň jej v nemocnici transplantovali pečeň. Tá jej chorá bola vymenená za novú, funkčnú a zdravú. Katke sa tak zmenil život o 180 stupňov. „V októbri 2016 sa niekto rozhodol darovať pečeň svojho milovaného zosnulého človeka a mne dal šancu žiť. A tak som tu a oslavujem už svoje v poradí 7. nové narodeniny,“ hovorí mladá žena.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťNájomný vrah Ľuboš Zelman má na svedomí 5 životov, teraz žiada slobodu

„U mňa sa preto všetko datuje ako pred transplantáciou a po nej. Pretože sú to dva rôzne životy. Životy pred a po majú rozdiel nielen v tom, že ten prvý sa skončil, ale aj v tom, že predtým mi v hlave na pozadí stále bežalo – Môžem zomrieť! Zatiaľ čo v tom po – Môžem čokoľvek, čo budem chcieť! Zrazu plánujem nielen čo budem dnes jesť, ale aj čo bude o rok, dva, o desať, keď budem stará. Žila som v tom, že ako chorá nikdy nebudem môcť mať deti. Nebolo to jednoduché, ale nakoniec sa to podarilo a kým píšem tieto riadky, v izbe vedľa spí moja dcérka,“ teší sa Katka.

„Ľuďom z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici vďačím za veľa. Vďačím im za život. Niektorí z nich sa po tých 20 rokoch, čo tam chodím, stali už viac-menej mojimi priateľmi. Prežili so mnou strach, báli sa so mnou a o mňa,“ poďakovala sa Katka.