Pojmy „sankcie“ či slovné spojenie „sankčný balíček“ pôsobili od začiatku vojny na Ukrajine takmer ako čarovné zaklínadlo. Bolo takmer nepredstaviteľné, že by nemali fungovať a že ich uvalenie na Rusko by pre západné štáty mohlo byť neprínosné či dokonca nežiaduce. Už istý čas sa však rétorika otáča. Najprv to boli len diery v sankčných mechanizmoch a teraz sa hovorí už aj o fatálnom zlyhaní. A píšu o tom liberálne a silno prozápadné médiá.
Na začiatok je vhodné pripomenúť, ako cenový strop na ruské komodity funguje. Alebo ako fungovať mal. Týka sa najmä námorných dodávok ruskej ropy a ruských komodít, na ktoré koalícia západných krajín tlačí, aby sa predávali pod istou cenou. Pre nespracovanú ropu to je 60 dolárov za barel, pre rafinované produkty je limit rôzny a o niečo vyšší.
Dodržiavanie maximálnej ceny však bolo nutné nejako si vynútiť. Koalícia štátov, ktoré sa k mechanizmu pridali, stavila na kartu lodných poistení. Zatlačila na zahraničných prevádzkovateľov ropných tankerov tým, že pokiaľ nebudú dodržiavať stanovený limit, veľké západné spoločnosti im neposkytnú špeciálne lodné poistenie [v Číne a v krajinách globálneho juhu je takýchto poskytovateľov minimum, väčšina sídli v Spojenom kráľovstve a ďalších západných štátoch, pozn. red.].