Sankčná rétorika sa otáča: Cenový strop na ruskú ropu je absolútnym zlyhaním

Na začiatok je vhodné pripomenúť, ako cenový strop na ruské komodity funguje. Alebo ako fungovať mal. Týka sa najmä námorných dodávok ruskej ropy a ruských komodít, na ktoré koalícia západných krajín tlačí, aby sa predávali pod istou cenou. Pre nespracovanú ropu to je 60 dolárov za barel, pre rafinované produkty je limit rôzny a o niečo vyšší.

Dodržiavanie maximálnej ceny však bolo nutné nejako si vynútiť. Koalícia štátov, ktoré sa k mechanizmu pridali, stavila na kartu lodných poistení. Zatlačila na zahraničných prevádzkovateľov ropných tankerov tým, že pokiaľ nebudú dodržiavať stanovený limit, veľké západné spoločnosti im neposkytnú špeciálne lodné poistenie [v Číne a v krajinách globálneho juhu je takýchto poskytovateľov minimum, väčšina sídli v Spojenom kráľovstve a ďalších západných štátoch, pozn. red.].

Celý mechanizmus ide ruka v ruke s európskym embargom na dovoz ruskej ropy, ktoré starý kontinent takmer úplne odstrihlo od komodít Moskvy. Kremeľ si musel hľadať nových kupcov, pričom musel ropu transportovať najmä loďami, keďže vybudovať nové ropovody si vyžaduje veľké množstvo času, investícií a aj ochoty zúčastnených strán (štátov). A cenový limit mal následne príjmy z predaja komodít do pokladnice Kremľa čo najviac znižovať.

To sa darilo len v prvých mesiacoch